Oravec: Nepotrebujeme vás ako výrobcov

Viac ako miliarda ľudí vo svete hladuje, no Slovensko má nadprodukciu obilnín a rozmýšľa ako ju utlmiť. Vidíte možnosť realizovať komodity na iných trhoch?
Najväčšou tragédiou je, že svetoví lídri sa zaväzujú o koľko znížia chudobu a za posledné obdobie od potravinového samitu došlo k desaťpercentnému nárastu tých, ku ktorým sa nedostávajú potraviny. Pre mňa je to zdrvujúce. My môžeme prispieť k zvráteniu tejto situácie tým, že vyrábame viac, ako dokážeme skonzumovať. Ďalšie možnosti sú už v rukách najmä svetových politikov, ktorí by mali nasmerovať nadprodukciu do oblastí, kde je nedostatok potravín. Na jednej strane zodpovední upozorňujú, koľko treba investovať do roku 2050, aby sme nakŕmili celú planétu, na druhej strane Európska únia berie Slovensku výrobu. Čo robia v poslednom období niektoré vyspelé štáty sveta, z obavy aby dokázali zabezpečiť dostatok potravín? Kupujú alebo prenajímajú pôdu tam, kde je voľná. Zväčša je to v rozvojových štátoch. A čo sa deje u nás? Pôda a podniky prechádzajú do iných rúk a my strácame dosah na to, čo sa na nej vyrába, na to čo vstupuje do výroby, kde sa produkcia bude spracovávať a v neposlednom rade vytvorená pridaná hodnota slúži niekomu inému.

Poľnohospodárstvo je v jednej z najhorších situácii, ktoré nastali po roku 1990. Roľníkom sa prepadli ceny všetkých ťažiskových komodít. Aj toto nahráva zahraničným vlastníkom, ktorí skupujú pôdou v období, keď poľnohospodári sú v existenčných problémoch?
Čím v hlbšej recesii je náš agrárny sektor, tým ľahším sústom je pre tých, ktorí nás skupujú. Skupovanie Slovenska, to je to, čo ma ako poľnohospodára nesmierne trápi.

Nie je paradox, že práve vláda, ktorá si stanovila ako jednu z priorít rezort pôdohospodárstva, počíta v budúcoročnom štátnom rozpočte so znížením národného doplatku k priamym platbám o desať percent za súčasného výrazného zníženia aj prostriedkov na štátnu pomoc, čo si netrúfli ani pravicové vlády?
Mňa osobne veľmi mrzí, že sa to stalo práve teraz. Vláda sa prvé roky stavala k poľnohospodárstvu tak, ako si napísala do programového vyhlásenia. Dokonca sa to začalo pozitívne prejavovať aj na výsledkoch chlebového odvetvia. Začiatok krízy, ale začal mariť tento zámer. Práve v tomto čase je ale veľmi podstatné, aby bol príspevok k priamym platbám čo najvyšší. Roľníkovi v tejto historicky najhoršej situácii ideme znížiť možný príjem cez dotácie o viac ako 58 miliónov eur, čo je viac ako 1,7 miliardy korún. Hovorí sa, že máme v rozpočte viac prostriedkov ako minulý rok. Áno máme, ale na projekty Programu rozvoja vidieka. Pritom chýbajú zdroje nielen na zabezpečenie výroby, ale aj na spolufinancovanie spomenutých projektov.

Mnohé podniky v tomto roku ponižovali výdavky na investície cez Program rozvoja vidieka, pretože situácia v poľnohospodárstve sa výrazne zmenila od obdobia, keď tvorili projekt a keď ho mali realizovať.
Samozrejme, že vítame, že peniaze na PRV sú v rozpočte zabezpečené, ale tie budú úspešné len vtedy, keď bude mať roľník možnosť ich účelne využiť. Pri tvorbe straty sa však efekty z týchto prostriedkov rýchle strácajú a aj preto museli niektorí roľníci svoje zámery čiastočne revidovať.

Minister pôdohospodárstva, prvýkrát práve pre portál poľnoinfo.sk, uviedol, že je potrebné znížiť výmeru pestovaných obilnín, aj za cenu určitej diverzifikácie podpôr. Vidíte v tomto určité riešenie?
Postavím otázku inak. Kto rozhodol zobrať novým členským štátom jedinú výhodu, ktorú mali oproti európskej pätnástke? Staré členské štáty museli držať desať percent pôdy v úhore a Európska komisia vedome pustila túto pôdu do trhu. Mliečne kvóty sú veľmi podobný prípad. Zvyšovali sme kvótu v období, keď sme mali vyššiu výrobu, ako spotrebu. Dnes máme prebytok mlieka a totálny prepad ceny. Teraz znížime výrobu mlieka za cenu vybitia stád a najviac ich vybíjame v prístupových štátoch. Ako keby nám povedali, my vás nepotrebujeme ako výrobcov. My len chceme váš trh, dajte nám ho čím skôr.

Istý ekonomický týždenník vás nazval poľnohospodárskym prognostikom. Ste okrem iného predsedom družstva, musíte kalkulovať s cenami. Vedieť, kedy čo predať. Čo odporúčate poľnohospodárom v tejto zložitej situácii?
Na túto otázku je veľmi ťažké nájsť odpoveď. Predtým ak sa v jednej komodite vyskytol problém, našla sa druhá, ktorá sedliakovi pomohla prežiť. Teraz je ale naozaj celá rastlinná a živočíšna výroba v tak zložitej situácii, že ten priestor pre manévrovanie roľníka je veľmi malý. A teraz odpoveď na otázku, čo je lepšie. Predať hneď, počkať, predať neskoršie, spájať sa, alebo nespájať sa. Treba povedať, že na Slovensku sa cena netvorí. Tvorí sa v európskom priestore a mám pocit, že už nie je trhová, ale taká, akú ju chcú mať rôzne silné finančné skupiny pôsobiace v agrorezorte.