Družstvo, kde sa nevyhýbajú rozvojovým aktivitám

O pár dní už sedím u predsedu Štefana Vargu v kancelárii a rozprávame sa o starostiach, ale aj radostiach družstva, ktoré vedie už od roku 1990. Sám o sebe hovorí, že zažil všetky svetlé, ale, žiaľ, aj tmavé stránky budovania nášho poľnohospodárstva v novom spoločenskom systéme.

Po zlúčení v sedemdesiatych rokoch prišlo vytriezvenie a na začiatku deväťdesiatych rokov sa družstvo rozdelilo do pôvodnej podoby. V súčasnosti hospodári na výmere takmer dvetisíc hektárov. Z rastlinnej výroby produkuje hlavne obilniny, aj keď nemalé percento plochy tvorí aj repka a slnečnica.

„Pestovali sme aj cukrovú repu. Žiaľ, to je už minulosť. V osevnom postupe nám tvorila 350 hektárov a v pestovaní sme dosahovali dobré výsledky. Pravidelne sme sa podieľali aj na usporiadaní Dňa cukrovej repy,“ spomína Štefan Varga.

Pri rozhodnutí Eastern Sugaru ukončiť na Slovensku výrobu cukru, museli teda aj v Trhovej Hradskej riešiť otázku, ktorou plodinou osiať plochy po repe. Rozhodnutie padlo na mak. Plodinu, ktorej producenti, dosahujú v súčasnosti jeden z najvyšších ziskov z hektára. Nanešťastie, ani mak nebýva spasiteľom každý rok. Pokiaľ v tom lanskom, boli úrody pekné, tak tento rok pomohol so zberom ľadovec. Z 83 hektárovej plochy zostala neporušená len približne tretina.

Ľadovec určite neprospel ani ovocným sadom, ktoré tamojší družstevníci obhospodarujú približne na sto hektároch. Najväčšie zastúpenie majú tradične jablone, ale mohli sme vidieť aj broskyne a slivky. Pôvodne boli sady na tomto podniku založené na konci šesťdesiatych rokov. V súčasnosti už prešli všetky obnovou a tak, medzi tradičnými odrodami ako Golden Delicious, alebo Idared, nájdeme aj moderné odrody ako Brebourn, alebo Fuji.
Na našom hostiteľovi bola vidieť hrdosť, že v neľahkých časoch našli prostriedky na takú veľkú investíciu. Keď som sa ale chcel vrátiť k úrodám obilnín, predseda len kývol rukou.

„Úrody sú veľmi rozdielne. Tam, kde sme nemali ľadovec, dosiahli sme aj nad sedem ton pšenice z hektára. Tam kde nám ale porast poničilo, úrody mnohokrát nedosiahli ani tonu z hektára,“ hovorí Š. Varga.

Zároveň dodal to, čo nezabudne povedať každý manažér poľnohospodárskeho podniku.

„Úrody žiaľ, ani u nás, ani na Žitnom ostrove, nie sú také, ako v minulosti. Niekedy sa hovorilo, Žitný ostrov, obilnicou Československa. Teraz so súčasnými výsledkami už môžeme pomaly hovoriť o Žitnom ostrove, ako o znevýhodnenej oblasti,“ dodal Š. Varga.

Podľa predsedu treba hľadať príčiny v klimatických zmenách a v nedostatočných investíciách do pôdy.
S tým súvisí aj pokles stavov v živočíšnej výrobe. Ani v Trhovej Hradskej sa mu nemohli úplne vyhnúť. Je to z dôvodu prepadu cien živočíšnych komodít. Pokiaľ ešte pred niekoľkými mesiacmi sa zdali ceny mlieka prijateľné, v súčasnosti sú už na hranici rentability. Družstvo v Trhovej Hradskej produkuje ročne 2,5 milióna litrov mlieka a súčasná realizačná cena sa pohybuje niekde na úrovni 9,20 za liter.

Pokiaľ pri mlieku hovoríme aspoň o minimálnej rentabilite, chov ošípaných je oblasť, ktorá sa už dlhodobo nevie dostať z červených čísel. Ani v tomto podniku sa preto nevyhli znižovaniu ich stavov. Tie v súčasnosti dosahujú približne tretinu z minulosti.
Aj napriek problémom, ktoré v súčasnosti živočíšna výroba prežíva, družstvo sa chystá investovať aj do tejto oblasti. Pripravili projekt do Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 a chceli by investovať približne 20 miliónov korún do ekológie. Tlačí ich do toho aj Krížové plnenie. Najväčšiu časť investícií zhltnú žumpy a hnojiská.

„Projekt máme vypracovaný, len nás trápi, že to bude stratová živočíšna výroba niesť veľmi ťažko. V ekológii by sme privítali väčšiu účasť Európskej únie,“ povedal predseda družstva Trhové Mýto.

Ďalšie prostriedky z Programu rozvoja vidieka chce družstvo investovať aj do strojov a technológií. Predseda ale upozorňuje, že tu vkladali nemalé zdroje aj predtým. Vymenili značnú časť traktorov, ale dokúpili aj nové sejačky, alebo kombajny.
Predseda družstva jednoducho vie, že rozvoj je možný jedine cez investície. Uvedomuje si aj to, že poľnohospodárstvo dlhé roky žilo z minulosti a tým sa priživovalo na úkor budúcnosti. To treba podľa jeho slov zmeniť.