Dnes píše Soňa Ludvighová

Vtedy sme v medzinárodnom ťažení o národné vlastníctvo bryndze – špeciálneho syra z ovčieho mlieka – vyhrali. A nebol to boj jednoduchý. Aj Rumuni argumentovali, že ich predkovia solili ovčí syr, volal sa bryndza, a vraj oveľa skôr, ako pradedovia, či pra-pradedovia súčasných Slovákov. Nechcem sa venovať technológii výroby bryndze, iba pripomenúť, že pred pár rokmi bol náš boj o bryndzu – syra z ovčieho mlieka - korunovaný úspechom. Keď som vtedy vo večernom Rádiožurnále Slovenského rozhlasu zvestovala dobrú správu nielen pre milovníkov tejto delikatesy slovami: „Bryndza patrí Slovensku!“, iba počas desiatich minút som sa dozvedela z desiatich telefonátov, že mnohí sa rozhodli osláviť tento fakt večerou, typicky slovenskou - bryndzovými haluškami. Pochopila som, že Slováci so záujmom sledovali bruselské bryndzové pole a sláva to potom bola veľká.

Radosť však netrvala dlho. Opäť sa okolo bryndze rozkrútil kolotoč. Ktorá je tá pravá? Pasterizovaná alebo z nepasterizovaného mlieka? Na bruselskom bryndzovom poli znova rinčali zbrane. Tamojší pešiaci aj generáli boli zásadne proti bryndzi z nepasterizovaného mlieka. Vyhrala tradícia. Verdikt napokon znel: Obe môžu byť.

O čosi neskôr sa našej krajine podarilo získať oficiálnu ochranu Slovenskej bryndze na európskom poli. Európska komisia ju zapísala do registra chránených zemepisných označení v roku 2008. No a dnes?

V období vyostreného obchodného boja o zákazníka sa postupne zvyšoval podiel kravského mlieka – presnejšie kravskej hrudky – v bryndzi. A nielen na Slovensku. Inak síce chutí, je však lacnejšia. A hoci Potravinový kódex naozaj považuje za bryndzu len tú, v ktorej je minimálne 50 percent ovčej hrudky, pravda je taká, že sa tento predpis vzťahuje iba na slovenských výrobcov. A tak lacnejšia bryndza s neidentifikovateľným obsahom kravského a ovčieho mlieka, alebo iba z kravského mlieka, často aj z dovozu, zaplavila pulty obchodov. Obyčajný občan je síce rád, že cena je prístupná, ale čuduje sa, že chutí inak, ako kedysi – keď bola z poctivého salaša. Šéf rezortu Simon tvrdí, že chce dať priestor všetkým a zmeniť Potravinový kódex v prospech kravského mlieka v bryndzi. Aj keď vlani pri opätovnom preberaní ministerského žezla kričal, čo za nehoráznosť to vymyslela bývalá politická garnitúra, keď chce uznať za bryndzu aj tú s vyšším podielom kravského mlieka. Ovčiari a bryndziari zase teraz kričia, že takáto zmena zlikviduje ovčie stáda a v obchodoch bude čoraz viac cudzej, namiesto tej našej, tradičnej bryndze. A čo si má myslieť občan – obyčajný zákazník? Ten tomu nerozumie. Ide do obchodu, kúpi si bryndzu, uvarí si halušky a povie si: „Dajako to nechutí!“ Ale čo mu nechutí? Halušky s bryndzou, ktoré si uvaril, alebo reči miešané politickou habarkou? Čerta ho zaujíma koľko oviec bude na Slovensku! Chcel by veriť, že bryndza je poctivá! Alebo by sa rád dozvedieť, z ktorej strany teraz fúka bryndzovo – nebryndzová lobby.

Keď prišli pred 12 – 15 rokmi na Slovensko ovčiari z Nového Zélandu aj Austrálie, aby pričuchli k ovčiemu syru (videli východisko prosperity ovčiarstva aj inak, nielen cez vlnu), mnohým Slovákom to lichotilo. Ešteže neprezradili patent na bryndzu! Tá daktorým protinožcom aj chutila. Zaujímali sa o ňu aj dánski farmári. Popredný slovenský pôdoznalec akademik Juraj Hraško, keď bol našim veľvyslancom vo Švajčiarsku často vravieval: „Pod oknami nám tam zvoní dobré mliečko, ale bryndza nezazvoní. Tá zvoní najkrajšie iba na Slovensku!“ Patent na bryndzu má Slovensko. Už v roku 1903 sa rozhodla uhorská vláda chrániť nepasterizovanú roztierateľnú bryndzu zo salašov v hornom Uhorsku pred fušermi a falšovateľmi. Vo Viedni, Budapešti aj vo Frankfurte vedeli veľmi dobre, ktorá je falošná.

Tentoraz zbrane rinčia na slovenskom bryndzovom poli. Nie je jasné, kto vyhrá. Zrejmé je jedno. Chýba kultivovaný dialóg politikov a praktikov. Alebo politici považujú za dobrých praktikov a odborníkov iba tých, čo im prikyvkávajú? Chýba však aj etika v obchodovaní. Keď bolo Slovensko v Uhrách, tie chránili bryndzu zo slovenských holí pred falšovateľmi. A tak sa pýtam: Komu prospeje zmena Potravinového kódexu? Nechcú byť zrazu Uhry na Slovensku? Neviem len, prečo má bryndza znovu politickú príchuť...