Poznáme bilanciu doterajších žatevných výsledkov

Až do prvej polovice aktuálneho týždňa sa zdalo, že pri poľnohospodároch stál ich patrón - svätý Izidor. Informácie z jednotlivých podnikov ohľadne hektárových úrod boli zaujímavé a i priebeh žatevných prác nekomplikovali nadmerné zrážky. Dnes je situácia iná a kombajny pravdepodobne zastali na celom území Slovenska. Ako ale doteraz postupovala žatva?
Zvýšený úhrn zrážok naozaj skomplikoval ďalší priebeh žatvy a bude mať pravdepodobne vplyv i na kvalitu produkcie. Podľa informácií meteorológov, daždivé počasie bude pokračovať ešte niekoľko dní a to ešte na zber čakajú približne dve tretiny výmery pšenice, polovica výmery jarného jačmeňa, ale i napríklad tretina výmery repky. Z pohľadu zberových prác sa preto mierny optimizmus vytráca. Na druhej strane môžeme byť radi, že žatva je aspoň v tomto štádiu, nakoľko poľnohospodári v Českej republike žatevné práce iba rozbiehali, nehovoriac o Poľsku. V oboch krajinách pritom spadlo podobné množstvo zrážok ako na Slovensku.

To znamená, že repky už máme väčšiu časť v skladoch. Zhodnoťme teda situáciu pri tejto olejnine.
Pri repke došlo za posledný rok k poklesu pestovateľských výmer o takmer 14 percent na 145 tisíc hektárov. To by ale nemalo ovplyvniť celkový objem produkcie, pretože priemerné hektárové úrody zatiaľ dosahujú 2,49 tony z hektára, čo je o vyše pol tony viac, ako pred rokom. Najvyššie úrody dosahujeme, tak ako v minulom roku, v trojuholníku miest Nitra – Bánovce nad Bebravou – Prievidza. Tu úrody nepoklesli pod tri tony z hektára a v Bánovciach nad Bebravou sú dokonca o tonu vyššie, ako je doterajší tohtoročný celoslovenský priemer. Je však vysoko pravdepodobné, že s postupom zberových prác na sever a východ Slovenska dôjde k čiastočnému poklesu priemerných hektárových úrod u tejto plodiny.

Ak dobre počítam, tak úroda repky na Slovensku by mala byť niekde na úrovni 360 tisíc ton. Aká je ale slovenská potreba?
Potravinársky priemysel spotrebuje do 70 tisíc ton a na výrobu metylesteru repkového oleja bude potrebných približne 180 tisíc ton. Zvyšok repkového semena bude putovať do Českej republiky, Rakúska, ale i Holandska, tiež väčšinou za účelom výroby MERO.

Ako ste uviedli, už vyše polovice výmery jarného jačmeňa je v sýpkach. Zhodnoťme situáciu aj v tejto „pivovej“ obilnine.
Pri jarných jačmeňoch dosahujeme úrody na úrovni 4,2 tony z hektára, čo je oproti minulému roku významný nárast. Vtedy sme dosiahli celoslovenské úrody len 2,66 tony z hektára. Netreba ale zabúdať, že žatva sa presúva z produkčných oblastí do tých severnejších a tam budú úrody nižšie. To znamená, že i celoslovenský priemer pravdepodobne nebude tak vysoký, ako je ten terajší.

Poľnohospodárov zväčša najviac zaujíma naša kľúčová obilnina – potravinárska pšenica. I keď ste spomenuli, že tu je zožatá len tretina výmer, povedzme si niečo o úrodách.
Úrody zatiaľ vyzerajú veľmi priaznivo. Doterajší priemer je 4,89 tony z hektára, ale vieme i o podnikoch, kde presahujú úrody 8 ton z hektára, v ojedinelých prípadoch je to ešte viac. Keď si to porovnáme s minulým rokom a úrodami na úrovni necelých 3,5 tony z hektára, tak ide naozaj o výrazný nárast.

Ceny pšenice síce mierne poklesli, ale i tak sú na vysokej úrovni. Čo by ste poradili prvovýrobcom pri speňažovaní produkcie?
Máme informácie z našich regionálnych komôr, že dochádza k spochybňovaniu prvovýrobcov pri obchodovaní s novou úrodou. To znamená, že k poľnohospodárovi sa od týchto firiem dostávajú informácie, aby produkciu čo najskôr predali, pretože ak sa zrealizujú lacné dovozy z Ruska a Ukrajiny, nepredajú produkciu tak dobre, ako v súčasnosti. Tu je tiež potrebné podotknúť, že z uvedených krajín sa do Európskej únie bude dovážať „iba“ pšenica nízkej a strednej kvality. Chceme ich preto upozorniť, aby nepodľahli takýmto tlakom na základe informácií odberateľov, ale aby pozorne sledovali vývoj cien na svetových burzách a vo významných obchodných miestach Európy. Informácie z búrz im dávajú prehľad o vývoji na komoditnom trhu v horizonte niekoľkých mesiacov, kým trhové ceny vo vybraných krajinách im dávajú okamžitý obraz o situácii na trhu v Európskej únii.

A čo mlynári? Tí minulý rok zaháľali s nákupom „drahej“ pšenice a čakali na lacnejšiu. Ako už vieme posúdiť s odstupom jedného roka, tak sa jej nedočkali a produkciu museli mnohokrát doviezť. Aká je situácia teraz?
Pokiaľ mám informácie, poľnohospodári sa správajú oveľa prezieravejšie ako v minulých rokoch. V mnohých prípadoch podpisujú iba čiastkové kontrakty, viac rozkladajú riziko. V tomto ich môžeme iba povzbudiť. Uvedený stav je zrejme dôsledkom aj toho, že sa k nim dostáva podstatne viac informácií o situácii na európskom, ako aj globálnom trhu.