Rozhovor: Záujem o kvalitnú pšenicu začína narastať

Je to necelý týždeň, čo sme spolu hovorili naposledy. Čo sa za to obdobie zmenilo?
Ešte začiatkom minulého týždňa prebiehala žatva takpovediac v plnom prúde. So zberom sa začalo aj v severnejších oblastiach Slovenska, ako napríklad v okresoch Svidník alebo Martin. Žatvu už v utorok (19.júla) na mnohých miestach prerušili zrážky, ktoré zasiahli nielen Slovensko, ale takmer celú Európu. Zrážková činnosť bola intenzívna, pričom na väčšine územia spadlo v uplynulom týždni od 40 do 80 mm vlahy, lokálne aj viac ako 100 mm. Takéto množstvo zrážok sa musí nevyhnutne odraziť na kvalite zbieranej produkcie. Viac nám však napovedia až nasledujúce dni, keď do polí opäť vstúpia kombajny. Očakávame, že zožatá úroda sa bude vyznačovať nezvyčajne vysokou variabilitou v kvalite, v závislosti na množstve spadnutých zrážok v tej ktorej lokalite Slovenska. Podľa informácií z našich regionálnych komôr, zrážky, ktoré sprevádzalo krupobitie významne poškodili nezožaté porasty repky, a to najmä v okresoch Lučenec, Poltár, ale i Vranov nad Topľou.
Stále však tvrdím, že môžeme byť radi, že žatevné práce sa do obdobia dažďov dostali aspoň na súčasnú úroveň. Stačí sa pozrieť na postup žatevných prác napr. v susednej Českej republike a každému bude jasné o čom hovorím. K 26.júlu majú pozbieraných 5,19% plôch osiatych ozimnou pšenicou, 6,84% plôch osiatych jarným jačmeňom a 27,1% plôch osiatych repkou. Spadlo tam pritom približne rovnaké množstvo zrážok ako na Slovensku.

Pozrime sa na priebeh žatvy v číslach. Aké výmery poľnohospodárom ešte zostávajú zožať?
Pri repke chýba poľnohospodárom približne 20 percent plôch a súčasná priemerná úrodnosť na úrovni 2,44 tony z hektára je takmer o štvrtinu vyššia, ako minulý rok. Ozimný jačmeň je pozberaný z podobnej výmery ako repka a jeho zber sa tiež blíži ku koncu. Súčasné úrody sú na úrovni 4,08 tony z hektára. Pri jarnom jačmeni ešte zostáva zožať takmer 28 percent plôch a doterajšie úrody sú na úrovni 3,9 tony z hektára.

Naša najvýznamnejšia obilnina bola pri našom ostatnom rozhovore pozberaná len z jednej tretiny. Ako sa zmenila situácia tu?
K pondelku máme hlásené pozberané plochy pšenice vo výške 57,7 percent. Priemerná úrodnosť dosahuje 4,63 tony z hektára. Po spomínaných dažďoch zrejme dôjde k zníženiu obsahu lepku v potravinárskych pšeniciach, čo bude mať za následok, že časť produkcie sa dostane na hranicu medzi chlebovou a kŕmnou obilninou.

Je teda pravdepodobné, že ceny kvalitnej potravinárskej pšenice začnú v týchto dňoch z dôvodu obavy o ich nedostatok rásť?
Do špekulácií by som sa nerád púšťal. Ceny obilnín na Slovensku sú ovplyvnené vývojom cien na komoditných burzách, a tie sú zasa ovplyvňované mnohými ďalšími faktormi, o ktorých som sa už viackrát zmieňoval. Isté však je, že mnoho napovie ďalší vývoj počasia, ktoré môže zásadným spôsobom ovplyvniť kvalitu produkcie v rozhodujúcich krajinách EÚ, akými sú Francúzsko a Nemecko. Ak nebude dostatok obilia potravinárskej kvality v týchto krajinách, na radu sa dostanú aj naši poľnohospodári. Aj z tohto dôvodu očakávam zvýšený záujem mlynárov o kvalitnú potravinársku pšenicu domácej proveniencie.

Sú ešte oblasti, kde sa so zberom nezačalo?
Podľa informácií, ktoré máme dostupné k pondelku (25.júl), žatva nezačala v severných oblastiach Slovenska. To znamená na Orave, Liptove, Kysuciach a na Spiši. Ku koncu sa naopak žatva blíži v južných oblastiach Slovenska. Napríklad poľnohospodárom v okrese Galanta chýbali do ukončenia žatvy približne tri dni.