Ako hodnotíte súčasný stav poľnohospodárstva?
Saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami dosahuje bez troch miliónov eur jednu miliardu! Aktívnu obchodnú bilanciu máme len v obchode s obilninami, olejninami, živými zvieratami, drevom, alebo stelivovou slamou a lúčnym senom. Výrobky s vyššou pridanou hodnotou musíme dovážať. A tie sú rozhodujúce – mäso a mäsové výrobky, mlieko a tovary vyrábaného z neho, cukor, ovocie, zelenina, alebo víno. V súčasnosti dosahuje nezamestnanosť na Slovensku 409 tisíc obyvateľov. V Európskej únii je počet nezamestnaných 17 miliónov. Ak by sme mali vychádzať z celkového počtu obyvateľov Únie a Slovenska, nezamestnanosť u nás by sa mala pohybovať niekde okolo čísla 170 tisíc. Realita je dva a pol násobne vyššia. Z toho len dlhodobo nezamestnaných je 220 tisíc občanov.

Aké navrhujete riešenia, ktoré by pomohli rozvoju poľnohospodárstva?
Časť zo skupiny nezamestnaných by mohlo nájsť uplatnenie v poľnohospodárskej prvovýrobe a to na všetkých stupňoch s ohľadom na ich kvalifikačnú úroveň. Všetky politické strany sľubujúce zodpovednosť, alebo istoty by sa mali nad týmto zamyslieť a dostať poľnohospodárstvo z periférie, na ktoré agrárne odvetvie dostali. Navrhujem stimuly do poľnohospodárstva, ktoré naštartujú zamestnanosť a podniky, ktoré budú podporené nebudú pýtať ďalšie peniaze od štátu na zachovanie pracovných miest. Obnovenie špeciálnej rastlinnej výroby ale trvá i päť rokov, preto je dôležité sa do toho čo najskôr pustiť. S ľuďmi, ktorí majú záujem rozvíjať svoje podnikanie a ktorí ho len tak skoro neopustia. Pôda a na nej vinohrad, alebo sad sa nedá zbaliť ako technológia fabriky, ktorá produkuje priemyselne vyrábaný výrobok. Saldo jednej miliardy eur s agrokomoditami a jedna z najvyšších nezamestnaností v Európskej únii spolu s potenciálom nášho poľnohospodárstva a lesníctva ponúkajú šanca pre týchto ľudí a pre nadobudnutie stratenej potravinovej sebestačnosti. Radšej sa totiž trápiť s prebytkom produktov ako s nezamestnanosťou a nevyužitím potenciálu.

Čo je podľa Vás najväčšou prekážkou v agrárnej politike?
Najväčšou prekážkou je vnútorné nepochopenie významu poľnohospodárstva vládami najmä po roku 1998. Tie akoby odstrihli pupočnú šnúru štátu k odvetviu a to len z toho dôvodu, že sa nevysporiadali s poľnohospodárstvom a jeho funkciou. Podľa týchto predstaviteľov mal všetko podstatné vyriešiť všemožný trh. Najväčšie chyby zákonodarnej a výkonnej moci potom nastali v negociačnom procese v rokoch 2002 a 2003, keď sme sa pripravovali na vstup na spoločný európsky trh. Poľnohospodárstvo sme mali tvoriť tak, aby vedelo efektívnejšie využiť pozíciu vytvárania nových pracovných príležitostí, ktoré sme draho kupovali stimulmi od zahraničných firiem a pritom sme odsunuli vlastné odvetvie na vedľajšou koľaj. Pritom poľnohospodárstvo by vedelo vytvoriť tieto pracovné miesta o polovicu lacnejšie a s dvojnásobným efektom.

Ako riešiť nerovnosti vo vertikále poľnohospodár – spracovateľ – obchod?
V prvom rade musíme vytvoriť podmienky, aby sa oživil vidiek. Aby ožili dvory, záhrady, maštale a my sa nekrútili len nie v dobre transformovanej poľnohospodárskej veľkovýrobe. Musíme vytvoriť podmienky na predaj produktov priamo z dvora, pretože tie výrobky sa vytvárajú na vidieku. Ak sa nám podarí oživiť dvory, záhrady, maštale, tak prvovýrobca bude môcť realizovať svoj produkt za cenovo zvýhodnenú DPH. A tento krok bude mať vplyv aj na supermarket. Produkty ktoré bude chcieť spotrebiteľ nakupovať priamo z dvora bude znamenať pre obchodný systém zdvihnutý varovný prst, že sa musím tomuto predaju priblížiť kvalitou.

Aké možnosti vidíte pre slovenské poľnohospodárstvo v návrhu SPP na roky 2013-2020?
Budeme tvrdo presadzovať zrovnoprávnenie podmienok. Sme v liberalizovanom priestore a preto by sme mali mať rovnaké podmienky. Je potrebné nájsť konsenzus pri rokovaní vlád, parlamentov a predstaviteľov rezortov. Neuspokojiť sa s tým, že vyriešenie historického princípu sa posúva na neskôr. Ak holandský občan tvrdí, že do spoločného rozpočtu platí viac ako dostáva, tak vo finančnom vyjadrení je to síce pravda, ale my nemôžeme zabúdať, že sme zaplatili tým, že sme dodávateľom napríklad z Holandska odovzdali svoj trh. Taktiež by sme nemali zabúdať, že znášame spoločne viaceré dôsledky, ktoré sa prejavili v posledných mesiacoch. Tak prečo nie v rámci agrárnej politike? Toto všetko nám musí slúžiť k tomu, aby sme spoločne s ostatnými novými členskými štátmi vyrokovali úplne iný návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Diskusia k článku

klientelizmus je tvoja priorita a vymazat Zahumenskeho zo smeru ty obchodné saldo smer / 08.03.2012

Je pravdou, že suita okolo pána Becíka nevzbudzuje veľkú dôveru. Všetci vieme prečo! Reagujem tak na predchádzajúceho diskutéra. Rovnako ma vyrušujú čísla, ktorými tieňový minister narába. Saldo zahraničného obchodu za rok 2011 je na úrovni cca 750 mil.Eur, nie 997 mil.Eur (to je údaj za rok 2010). Tiež nezamestanosť nie je 17 mil.ľudí, ale 23 miliónov, čo je už pre samotnú EÚ alarmujúce číslo. / 09.03.2012

nevieme čo má za ľubom, ešte ani jeden minister nám poľnohospodárom nejak veľmi nepomohol....len som zvedavá čo znamená skupovanie DPL poľnohospodárskych družstiev,veď ako všade rozširujete sú bezcenné.....len aby sa nezmenil zákon a družstvá pošlete ku dnu...som zvedavá.... nemlada / 12.03.2012

Dúfam, že dôjde k náprave kontrol. Je to normálne, keď teraz prebieha kontrola, a s.r. o mulčuje pastviny o dušu? Že sa to nerobí? Ale áno, momentálne v Agrojase s. r. o . Látky. Jano / 27.03.2012

/ 29.03.2012

citujem: "Výrobky s vyššou pridanou hodnotou musíme dovážať." ďalej: "Časť zo skupiny nezamestnaných by mohlo nájsť uplatnenie v poľnohospodárskej prvovýrobe a to na všetkých stupňoch s ohľadom na ich kvalifikačnú úroveň." Pýtam sa , prečo nevytvoriť pracovné miesta vo finálnej výrobe? Vie čo hovorí, alebo iba tliacha socialistické drísty? On, čo vyhodil z prvovýroby /teraz už vo svojej firme, bývalé JRD / kopu ľudí zo všetkých stupňov a bez ohľadu na ich kvalifikačnú úroveň? Chce ich prijať späť? laco / 02.04.2012

Vyjadrite sa k článku