V decembri si pripomíname Svetový deň pôdy. Bol vyhlásený v roku 2002 a je podporovaný Medzinárodnou úniou pôdoznaleckých vied. Hlavnou myšlienkou je zvýšenie povedomia verejnosti o význame pôdy a prírodných zdrojov nevyhnutných pre prežitie človeka a potreba jej ochrany pred globálnym otepľovaním. Pri súčasnom masívnom zaberaní poľnohospodárskej pôdy na výstavbu a ďalších rizík sa postupne mení aj legislatíva, ktorá by kritické tendencie eliminovala. Potvrdzuje to aj generálny riaditeľ sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jaroslav Puškáč.

„Ochranu lesnej pôdy rieši Zákon o lesoch č. 326 z r. 2005, tam problémy nie sú. Obdobne hľadisko ochrany pôdy, jej úrodnosti, degradácie je riešené v zákone 220 o ochrane pôdohospodárskej pôdy. To sú administratívne nástroje ochrany, ktoré sú v tomto zákone upravené, aj postupy pri dočasnom alebo trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy k nepoľnohospodárskemu využitiu. Máme zriadenú pôdnu službu, ktorá vyplýva zo zákona. Výkon pôdnej služby je limitovaný neustálym znižovaním objemu finančných prostriedkov na jej výkon. Preto bolo politicky rozhodnuté, vychádzajúc zo skúseností iných krajín, aby sa tieto administratívne nástroje posilnili prevenčnými nástrojmi. Základný prevenčný nástroj chceme dosiahnuť prostredníctvom novonavrhovaného zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Chceme dosiahnuť stav, aby vlastníctvo a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nadobúdali a vykonávali predovšetkým osoby, ktoré majú s takouto činnosťou skúsenosti, čiže tí, ktorí najmenej tri roky hospodária,“ hovorí Jaroslav Puškáč.

Od budúceho roka budú môcť poľnohospodársku pôdu na Slovensku nakupovať aj subjekty zo zahraničia. Pri vstupe do EÚ sme si vynegociovali tzv. prechodné obdobie, počas ktorého nemohli cudzinci a občania členských štátov EÚ nakupovať poľnohospodársku a lesnú pôdu nakupovať.

„Po siedmich rokoch Slovensko využilo možnosť predĺženia tohto obmedzenia o tri roky, ale týkalo sa len poľnohospodárskej pôdy, nie lesnej pôdy.  Od 1. mája budúceho roka nastane právny stav, že občania EÚ budú môcť nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy ako občania SR. Štátna príslušnosť nebude kritériom na základe ktorej by mal niekto možnosť alebo nemožnosť nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy,“ hovorí J. Puškáč.

Tvorcovia novej legislatívy sa neboja kupcov zo zahraničia. Spomínaný návrh bol predložený skôr preto, aby eliminoval špekulatívne nákupy pôdy silnými finančnými skupinami alebo subjektmi, ktorí pôdu považujú za investíciu a skupujú ju nie s cieľom na nej hospodáriť a zabezpečovať poľnohospodársku výrobu ale ako zdroj príjmov.

„Chceme vytvoriť také legislatívne prostredie, aby pôdu mohli nakupovať výlučne osoby, ktoré na pôde už hospodária a majú skúsenosti. My sme návrh rozdelili do ďalších kategórií na subjekty, ktoré najmenej tri roky vykonávajú poľnohospodársku činnosť v príslušnom katastrálnom území. Ak tieto neponúknu cenu v mieste obvyklú, tak majú možnosť ju získať subjekty zo susedných katastrálnych území, následne z okresu, a potom môže vlastník pôdu predať hocikomu. Toto sa v zmysle európskej legislatívy nebude týkať mladých farmárov do 40 rokov. Tam trojročnú dobu nebudeme vyžadovať,“ povedal Jaroslav Puškáč.

Mnohí prvovýrobcovia majú problémy so zvyšujúcimi sa cenami nájmov pôdy. No Jaroslav Puškáč si skôr myslí, že ceny sú nastavené skôr nízko, s výnimkou výšky nájmov, ktorú žiadajú cirkvi.

„Som prekvapený, že prvovýrobcovia majú takýto problém. Máme štatisticky dokázané, že na Slovensku je výrazne podhodnotená cena pôdy. V okolitých krajinách sú ceny nájmu podstatne vyššie. Dnes sú vo väčšine krajín také podmienky prenájmu pôdy, že súčet nájmu a dane sa rovná súčtu podpory priamych platieb. Keď si odmyslíme výšku nájmu, ktorú vyžadujú cirkvi, ktorá je na hranici únosnosti, ostatní prenajímatelia vrátane Slovenského pozemkového fondu prenajímajú poľnohospodárske pozemky za prijateľných ekonomických podmienok. Prenajímatelia vychádzajú obvykle zo zákona 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Ten stanovuje minimálnu cenu, inak je to vec dohody. Mám skúsenosti, že pri sporoch súdy určujú jednoznačne všeobecnú hodnotu nájmu, teda priemernú výšku nájmu v príslušnom katastrálnom území, ktorá spravidla zodpovedá výške nájmu za ktoré prenajíma Slovenský pozemkový fond. Vo väčšine katastrálnych území je SPF stále najväčším prenajímateľom poľnohospodárskych pozemkov,“ uviedol Jaroslav Puškáč.