Jar je v kalendári už niekoľko dní, no už oveľa dlhšie je na poliach. Teplé zimné mesiace a malý objem zrážok znepokojuje poľnohospodárov.

Ak by to takto išlo ďalej, bude treba zavlažovať aj obilniny, čo na väčšine lokalít Slovenska nie je ani technicky možné. Ako však odborníci z praxe pripomínajú, ťažko dnes odhadnúť, či tento rok bude taký, ako napríklad 2012, keď nás sužovalo sucho a nižšie úrody mali vplyv aj na cenu základných potravín.

„Príroda je v predstihu jeden mesiac. Porasty obilnín na Jozefa vyzerali tak, aké bývajú na Juraja. Bola teplá zima. Keď sa prejavia choroby a škodcovia, bude to náročnejšie na ochranu. Škála chorôb a škodcov bude širšia ako po iné roky,“ skonštatoval Ján Maľa, predseda Poľnohospodárskeho družstva Očová.

Horšie ako teplá zima je rovnako zlou tendenciou sucho a nízky úhrn priemerných zrážok.

„Ostatné dva dažde niekde pomohli, ale u nás dosiahli zrážky za celý marec len zhruba 9 milimetrov. To signalizuje medzi prvovýrobcami nervozitu, pretože pokračovanie takéhoto počasia bude mať vplyv na úrodu. V pôde je tak málo vlhkosti, že by bolo potrebné zavlažovať všetko, aj obilniny. Na niektorých častiach máme závlahy, ale nefungujú. Väčšina oblastí je ale bez závlah a tak sme na nami obhospodarovaných 4650 hektárov odkázaní na dážď. Riešením sú minimalizačné zásahy do pôdy, ktoré udržia aspoň tú trochu vlhkosti, ktorá sa nachádza v pôde,“ hovorí Ivan Oravec, podpredseda Poľnohospodárskeho družstva Devio v Nových Sadoch.

Odborníci hovoria, že použitie chemických prostriedkov ide ruka v ruke so závlahami. Nedá sa na rastlinu, ktorá trpí suchom, dostatočne efektívne aplikovať chemické ochranné prípravky. Potvrdzuje predsedníčka Agrárnej komory Slovenska so sídlom v Dunajskej Strede Helena Patasiová.

„Prívodné kanály sú prázdne. Keby sa naplnili, stúpla by aj spodná voda. Štátny podnik Hydromeliorácie vraj však nedostal finančné prostriedky na tieto verejnoprospešné práce. Poľnohospodári sa dlhodobo uchádzajú o prenájom existujúcich funkčných zavlažovacích systémov. Dnes sľubne vyzerajú poľné kultúry, ale pokiaľ príde vietor, závlahu budú potrebovať aj jačmene. Odhady ktoré vychádzajú zo situácie na poli dávajú predpoklad, že tento rok určite nebudú rekordné úrody,“ hovorí Helena Patasiová.

Podľa klimatológa Milana Lapina možno predpokladať, že takýchto extrémov – teda výskyt sucha, povodní, striedania teplého a zimného počasia, bude čoraz viac. A najmä poľnohospodári by sa naň mali pripraviť.

„Musíme hospodáriť s tou vodou, ktorú máme k dispozícii. A keďže sa predpokladá, že bude teplejšie a bude vyšší výpar, to znamená väčšie straty vody. Očakáva sa, že počas horúčav bude ešte menej zrážok, a teda treba predpokladať, že bude väčšie riziko sucha. Na druhej strane, čím je väčšie sucho v atmosfére, v prípade búrkových situácií spadne väčšie množstvo zrážok. Ak sa oteplí o 4 stupne, možno očakávať, že tie extrémne situácie vzrastú až o 40 percent. To vyvolá potrebu protipovodňových opatrení, ale aj budovanie rezervoárov vody. A tiež obhospodarovať krajinu tak, aby voda príliš rýchlo neodtekala, ale udržala sa v krajine,“ povedal Milan Lapin.

Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milana Semančíka by mala problém do budúcnosti vyriešiť aj plánovaná obnova závlahových systémov.

„Hovorí sa o 130 miliónoch eur, ktoré by mali putovať na zavlažovacie systémy a je tu Program rozvoja vidieka na roky 2014-2020, kde sa uvažuje o opatrení, ktoré hovorí o obnove poľnohospodárskeho potenciálu. Tam je zatiaľ alokovaných 70 miliónov eur,“ uviedol Milan Semančík.