Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol stabilizáciu poľnohospodárskeho sektora. Napriek problémom, ktoré pretrvávajú aj 10 rokov po vstupe, bol tento krok pre slovenské poľnohospodárstvo prínosom.

Zhodli sa na tom zástupcovia agrosektora, ktorí počas veľtrhu Agrokomplex v Nitre v piatok (22. augusta) bilancovali 10. výročie členstva SR v EÚ z pohľadu rezortu.

„Prišlo k stabilizácii základného príjmu farmárov v rámci prvého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) priamych platieb, farmári mali záruku, že priame platby a podporu na plochu dostanú,“ povedala štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Magdaléna Lacko-Bartošová.

Táto stabilizácia základného príjmu posilnila bonitu poľnohospodárskych podnikov najmä smerom k bankovej sfére, zvýšila sa dostupnosť úverov pre poľnohospodárske podniky.

V rámci druhého piliera SPP malo Slovensko možnosť čerpať finančné prostriedky najmä na rozvoj vidieka, na zvýšenie konkurencieschopnosti prvovýroby a potravinárskeho priemyslu, zachovanie krajinotvorby. Prínosom boli aj podpory znevýhodnených oblastí, ktoré pomohli zachovať v týchto regiónoch zamestnanosť. Program pre rozvoj vidieka využilo podľa slov vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka vyše 1500 fariem na svoju modernizáciu, podporu na rozvoj získalo aj vyše 1000 malých obcí.

„Farmári sa vstupom SR do EÚ obávali najmä veľkého európskeho trhu. Táto obava, aj keď stále pretrváva, sa úplne nenaplnila, pretože aj naši farmári sú konkurencieschopní. V porovnaní s obdobím tesne pred vstupom do EÚ vyvážajú štvornásobne viac potravín,“ konštatoval Chrenek.

Aj po desiatich rokoch členstva SR v EÚ však pretrváva rozdielna úroveň priamych platieb medzi novými a starými členskými štátmi únie, zhodnotila problémy Lacko-Bartošová. Z hľadiska priamych platieb nie je systém podpory viazaný na produkciu, čo by našim farmárov viac vyhovovalo.

„V minulom období sme mali možnosť viazať z prostriedkov EÚ na produkciu len 3,5 % priamych platieb,“ konštatovala štátna tajomníčka.

Za ďalšie negatíva označila vysoké zvýšenie dovozu poľnohospodárskych produktov zo starých členských štátov, čo malo za následok pokles najmä živočíšnej výroby, etablovanie sa dlhých obchodných reťazcov, vplyv ich politiky na ceny poľnohospodárskych komodít a skutočnosť, že na Slovensko dovážame najmä hotové potravinárske výrobky a vyvážame prvotné poľnohospodárske suroviny.  Podľa Chreneka zaostávame v spracovateľskom priemysle.

K odstráneniu negatív by mali prispieť aj finančné zdroje vo výške 4,6 miliardy eur, ktoré boli z európskeho rozpočtu pridelené pre slovenské poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na roky 2014 až 2020. Viac ako 3 miliardy z tejto sumy sú určené na priame platby, 1,5 miliardy eur pôjde na rozvoj vidieka.

„Z týchto peňazí by sme mali podporiť rizikové oblasti, čo sú klesajúca zamestnanosť, podpora mladých farmárov, spracovateľského priemyslu. Máme záujem, aby sa farmári úspešnejšie združovali do odbytových združení, ktoré by si dokázali vyrokovať lepšie podmienky v obchodných reťazcoch a časť peňazí by mala smerovať na inovácie a výskum v poľnohospodárstve,“ povedal Chrenek.