Súčasťou odborných okrúhlych stolov tohtoročného Agrokomplexu bola aj diskusia o pôde, o jej nadobúdaní, vzťahoch prenajímateľa a vlastníka pôdy a o otázkach ochrany pôdy. V diskusii rezonovala najmä téma nového Zákona 140 z roku 2014 Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Ten chce časť poslancov NR SR napadnúť ako protiústavný. Rôznosť pohľadov na túto tému odzrkadľoval okrúhly stôl, v rámci ktorého diskutovali Gabriela Matečná, generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu, Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Ivan Takáč z Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku Bálint Pém.

Podľa Milana Semančíka je dôležité, aby pôdu nadobúdal v prvom rade poľnohospodár, ktorý v danom katastri pôsobí.

„Stačí sa pozrieť na okolité krajiny a vidíme, že napríklad Poliaci majú ochranu pôdy dobre prepracovanú, podobne aj Maďari, či Rakúšania. Myslím, že bol najvyšší čas, aby sme túto ochranu spustili a ochránili pôdu aj pred rozpredajom do zahraničných rúk. Nie je síce štatisticky jasné, koľko pôdy je v zahraničných rukách, ale ani odhadovaných stotisíc hektárov z celkového množstva 1,9 milióna hektárov pôdy nie je vôbec zanedbateľné číslo,“ hovorí Milan Semančík a pripomenul, že pri príprave legislatívy vychádzali z maďarských a rakúskych zákonov.

„Zákon uprednostňuje poľnohospodára, ktorý podniká na pôde a živí sa na nej, teda musí splniť podmienku tri roky podnikania v poľnohospodárstve. Potom je postupnosť nadobúdania pôdy – podnikateľ v danom katastri, v susedstve, potom celá republika a na konci je zahraničný investor. V tomto zákone sa síce aj dnes ukazujú nedostatky, ale čas ukáže čo v tejto norme bude treba novelizovať. Hovorí sa, že mnohé veci sa dajú obísť. Myslím si, že sa to postupne v zákone vychytá novelizáciou a bude pre Slovenskú republiku užitočný,“ povedal Semančík.

Iný názor na formuláciu zákona má Ivan Takáč z Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

„Daný zákon znamená, že zo dňa deň sa výrazne zúži potenciálny počet tých, čo môžu pôdu kúpiť. Predpokladáme preto, že príde k zastaveniu trhu s pôdou a že sa aj cena zmrazí. A to až dovtedy, kým sa neskúpi pôda konkrétnym užívateľom. Je možné, že príde aj ku koncentrácii vlastníctva pôdy. Ten zákon má chrániť nákup zo zahraničia, ale jeho filozofia nie je naplnená. Uľahčuje len situáciu doterajšiemu užívateľovi. Zákon má teda pomôcť poľnohospodárom, no nepomáha vlastníkom pôdy,“ povedal Ivan Takáč a pripomenul, že hrozí, že na Slovensku budeme mať zopár subjektov, ktorí budú vlastniť väčšiu časť pôdy u nás.

Predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku však pripomína, že napriek sporným detailom v jeho znení sme takýto zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku potrebovali.

„Problémom je spomínaná koncentrácia vlastníkov pôdy, no tej sa aj tak nezabráni. Nevylučovalo sa to ani predtým. Vysoká koncentrácia teda vedie k problémom a malo by sa to tiež riešiť. Napríklad v Maďarsku dlhodobo nemôže pôdu kupovať právnická osoba, prípadne malý farmár vlastniť maximálne 300 hektárov pôdy. Tým sa vyrovnáva aj cenová hladina pôdy,“ hovorí Bálint Pém.