Na informačnom dni, ktorý sa konal minulý týždeň v piatok (12. septembra) v Nitre, rezonovala aj koncepcia rozvoja hydromelioračných sústav.

„Značné výkyvy počasia a stagnujúci potenciál rozvoja našej rastlinnej výroby boli dôvodom, prečo sme začali riešiť koncepciu rozvoja závlahových systémov,“ uviedol v Nitre Ľubomír Jahnátek, šéf agrorezortu.

Na Slovensku boli pred rokom 1990 vybudované závlahy na výmere 320 tisíc hektárov pôdy.

„Projektová využiteľnosť na odber vody bola na úrovni 280 miliónov metrov kubických. V minulom roku dosiahol odber vody z týchto sústav 16,3 milióna metrov kubických,“ uviedol v piatok minister pôdohospodárstva.

Odvodených bolo dovedna 460 tisíc hektárov pôdy, vybudovaných 5850 kilometrov odvodňovacích kanálov a 24 odvodňovacích čerpacích staníc.

Rezortné ministerstvo vytypovalo najmä na základe výskytov povodní a sucha z minulých rokov 513 kilometrov odvodňovacích kanálov, ktoré majú prejsť rekonštrukciou. Celkovo by mali náklady dosiahnuť 68,5 milióna eur, pričom najviac rekonštruovaných kanálov má byť v Nitrianskom a Košickom kraji.

„Súčasťou koncepcie je udržanie v prevádzkyschopnom stave desať odvodňovacích čerpacích staníc, zabezpečenie desiatich mobilných čerpacích staníc a zrekonštruovanie troch odvodňovacích čerpacích staníc. Náklady na tieto investície majú dosiahnuť takmer 1,5 milióna eur“ uvádza koncepcia.

Prostriedky na hydromelioračné kanále a odvodňovacie čerpacie stanice majú plynúť z opatrenia päť v rámci navrhnutého Programu rozvoja vidieka 2014-2020, pričom oprávneným príjemcom je správca hydromelioračných sústav.

Podľa odhadov ministerstva pôdohospodárstva je nevyhnutná aj revitalizácia závlahových systémov na výmere 170 tisíc hektárov pôdy. Možnosť revitalizácie je však otvorená pre celú súčasnú zabudovanú výmeru.

„Vytypované boli oblasti vhodné na pestovanie ovocia, zeleniny, zemiakov a cukrovej repy, pričom sa nachádzajú v súčasne vymedzených závlahových oblastiach. Na revitalizáciu bolo navrhnutých 195 technicko-prevádzkových celkov hlavných závlahových zariadení,“ uviedol Ľubomír Jahnátek.

Revitalizácia by mala zahŕňať investície na výstavbu, rekonštrukciu alebo modernizáciu závlahových systémov a investície do obstarania a modernizácie zavlažovacej techniky.

„V súčasnosti neprenajaté a nevyužívané závlahové systémy je potrebné ponúknuť na odpredaj alebo pristúpiť k ich likvidácii, a to v prípadoch, keď poľnohospodári neprejavia záujem o ich obnovu,“ uvádza koncepcia rozvoja hydromelioračných systémov.

Podľa dokumentu by najväčšia revitalizácia závlahových systémov mala nastať v oblasti Poddunajska a Považia. Celkové náklady by mali podľa predstaveného materiálu dosiahnuť 70 miliónov eur, z čoho z opatrenia štyri PRV 2014-2020 by malo byť čerpaných takmer 31 miliónov eur.

„Oprávneným príjemcom finančných prostriedkov sú poľnohospodárski podnikatelia. Zo zdrojov PRV bude financovaných 45 % z celkovej investície, pričom v prípade kolektívnych investícií (závlahové družstvo) je možné financovanie zo strany PRV zvýšiť o 20 %,“ hovorí dokument.

Minister pôdohospodárstva na informačnom dni uviedol, že súčasné príjmy z prenájmu hydromelioračného majetku sú dlhodobo neudržateľné a Brusel by ich mohol považovať za neoprávnenú štátnu pomoc.

„Súčasná sadzba nájomného na hektár a rok dosahuje jednu korunu, to znamená 0,033 eura. Nepokryté náklady na správu a údržbu hydromelioračného majetku dosahujú viac ako 1,9 milióna eur. Ak by sme chceli určiť trhovú sadzbu nájomného, museli by sme navrhnúť sumu vo výške 27,52 eur za hektár a rok. Náš návrh hovorí o sume šesť eur za hektár,“ uviedol šéf rezortu s tým, že predstavené návrhy majú byť ešte predmetom diskusie s agrárnou verejnosťou.