Družstevný spôsob hospodárenia je na južných svahoch Bielych Karpát hlboko zakorenený. V 19. storočí tu vzniklo vôbec prvé úverové družstvo v Európe.

Myšlienka skrsla v hlave Samuela Jurkoviča, národného buditeľa a starého otca nemenej významného architekta – Dušana Jurkoviča. Autora Mohyly M. R. Štefánika, areálu Luhačovických kúpeľov, Spolkového domu v Skalici a mnohých iných.

Obe osobnosti sú spájané s obcou Turá Lúka, ktorá je dnes súčasťou Myjavy. Vlastivedný slovník Slovenska o tejto oblasti tvrdí, že pahorkatinový až vrchovinný povrch chotára tvoria treťohorné zlepence, pieskovce, štrky a vápence. Kto vie o tom ale povedať viac, ako roľníci, ktorí tú dennodenne prežívajú svoje malé starosti, vykúpené dielčími úspechmi vytvárajúcimi obraz ich hospodárenia.  

„Nádherný kraj, ktorý je vhodný skôr na maľovanie, ako na dorábanie chleba,“ vyzná sa k regiónu Vladimír Volečko, predseda Roľníckeho družstva v Turej Lúke.

Rastlinnej výroby nepraje najmä kamenisté podložie obhospodarovaných pozemkov, ktoré začína na niektorých miestach už v hĺbke tridsať centimetrov. Aj klimaticky je táto oblasť o niekoľko stupňov chladnejšia, ako neďaleká Senica.

So živočíšnou výrobou je to zväčša na všetkých podnikoch podobné. Úlohu podnikateľskej činnosti, ktorou je aj dosahovanie zisku, plní len veľmi ťažko. V Turej Lúke si uvedomili, že možnosť rozvoja vedie cez diverzifikáciu poľnohospodárskej prvovýroby a svoj záujem orientovali na výrobu elektrickej energie.

„Za myšlienkou fotovoltaickej elektrárne a bioplynovej stanice je potrebné vidieť podpredsedu družstva a môjho syna v jednej osobe. Po návrate z dovolenky som si na stole našiel zámery, ako realizovať dané projekty čo najúspešnejšie,“ spomína predseda družstva Vladimír Volečko, ktorý sa plánov nezľakol a krok za krokom ich začali meniť na skutočnosť. Dnes fungujú oba projekty podľa predstáv manažmentu a do siete spolu odovzdávajú takmer 1,75 MW elektrickej energie. Prebytkové teplo z bioplynky pritom slúži na vykurovanie objektov poľnohospodárskeho družstva.

Rozviazať ruky mladšej generácii sa oplatilo a tak postupujú aj do súčasnosti. Vedúcim technických služieb je dnes len dvadsaťdvaročný pracovník, ktorý získal záľubu v presnom poľnohospodárstve. Napriek svojmu veku, si časom dokázal vybudovať rešpekt aj u tých skôr narodených.

„Minulý rok sme zamestnali päť mladých ľudí, ktorých vek nepresahuje 25 rokov. Počet zamestnancov je pritom už roky nemenný a mierne presahuje tridsať,“ hovorí predseda družstva.

predseda družstva Vladimír Volečko

Mladistvú energiu podniku cítiť aj z vybudovania tenisového kurtu a squashového ihriska v bývalom sklade zemiakov. Dnes sú termíny do tohto športového areálu dopredu vybookované. Ani tu družstvo nezabúda na najmladšiu generáciu. Počas vyučovacích hodín tu zdarma uvítajú každú základnú a strednú školu z Myjavy.

Po investíciách do činností, ktoré stabilizovali podnik, kúpili v minulom a predminulom roku dva nové kombajny a momentálne prebieha projekt na výstavbu novej sušiarne lucerny. Cieľom je zabezpečiť lepšie zhodnocovanie produkcie dopestovanej na ornej pôde.

Tá z obhospodarovanej výmery 2070 hektárov tvorí približne 1700 hektárov. Zmeny klímy, ktoré sa prejavili v návalových zrážkach popostrčili tamojších hospodárov k vybudovaniu pôdoochranárskych opatrení. Pásy drevín v celkovej dĺžke 17 kilometrov a v šírke 12 metrov položili základ udržateľnosti rastlinnej výroby do ďalších desaťročí.

Aktuálne podstatu osevného postupu tvorí kŕmna pšenica, repka, kukurica a cirok. Časť rastlinnej výroby speňažujú priamo, časť končí v chove štyristošesťdesiat kusového stáda mäsového plemena limousine a časť v bioplynovej stanici. Rozloženie rizika prinieslo Turej Lúke potrebnú stabilitu, ktorá znamená udržanie zamestnanosti v tomto pôvabnom kraji.