Zadajte hľadaný výraz

Z domova Živočíšna výroba

Dojnice z Očovej si demokraciu osvojili

Dojnice z Očovej si demokraciu osvojili
insert_photo1 x AGRION, 2 x autor

„Čo vám ukázať z nášho chotára, aby ste nepovedali, že sa zbytočne chválime, alebo niečo pred Vami zamlčujeme,“ pýta sa Ján Maľa, predseda očovského družstva pri prezeraní si členov komisie súťaže o Najkrajší chotár, ktorí sa mu ocitli v kancelárii.

Už o niekoľko minút sa usvedčil, že išlo o čisto rečnícku otázku. Plán, ako zaujať, mal pripravený. Kanceláriu predsedu sme vymenili za trávnatú plochu očovského letiska, kde sa zahrieva stroj, ktorý nás vynesie do vzduchu.

„Ako najlepšie uvidíte, kde hospodárime, ak nie z vtáčej perspektívy,“ hovorí Ján Maľa a necelá pol hodina letu stačí, aby sme boli načisto pohltený pohľadom na viac ako štvortisícový chotár tohto podniku. Kukurica v sýtozelenej a hneď vedľa, cez pás stromov, repka v okrovej farbe. Vyzerá, že pri tejto plodine nastáva najvyšší čas na začatie zberu. Vieme, že po pristáti predsedu nepotešíme. Z perspektívy niekoľko sto metrov nad zemou sa niektoré parcely repky javia ako rozstrapatený mužský účes.

„Máte pravdu, práve teraz sa náš vedúci divízie rastlinnej výroby venuje poisťovaciemu agentovi,“ hovorí predseda družstva a upozorňuje, že časť repky už skosili. Tá, ktorú silný vietor a krúpy nepogniavili, sypala takmer štyri tony z hektára.

Pri ostatných plodinách, tak ako väčšina poľnohospodárov v tomto roku, hrali s počasím mariáš. Nadelené mali veru nie dobré karty. Dennodenné zrážky sa čím ďalej viac podpisovali pod kvalitu a výpadok produkcie plodín. Výsledkom bola dlhočizná žatva. Čo ale počasie pokazilo pri obilninách a repke, to pomohlo kráľovnej polí.

Kukurica je pre očovských hospodárov dôležitá. Pestujú ju na výmere necelých 600 hektárov, z toho cca 200 ha na zrno a spolu s krmovinami na ornej pôde je rozhodujúca pre pokrytie potrieb živočíšnej výroby. Kukuričná siláž je základom kŕmnej dávky dojníc pri produkcii kravského mlieka. Stádo šesťstopäťdesiatich dojníc si už zvyklo, že namiesto starostlivej ruky ošetrovateľky, zostáva rozhodovanie o tom, kedy je správny čas na dojenie na voľbe samotnej kravky.

„V rámci opatrenia Modernizácia fariem, nám bol v roku 2008 schválený projekt, cez ktorý smeokrem iného zakúpili aj osem dojacích robotov“ hovorí predseda družstva a my sa z jeho slov ďalej dozvedáme, že práve vďaka tejto investícii vzrástla dojivosť za ostatné dva roky o 1600 litrov na dojnicu a rok. Dnes prekračujú 8000 litrov.

Predseda družstva Ján Maľa vysvetľuje funkcie dojacieho robota Lucii Vačokovej zo Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici a Miroslavovi Žitňákovi z Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Investícia do technológie priniesla aj povinnosti stavebných úprav. Priestory kravínov boli odovzdané do užívania na začiatku sedemdesiatych rokov a odvtedy prešli niekoľkými zásadnými úpravami tak, ako sa vyvíjali poznatky vedy a techniky. Dnes v Očovej znova určujú trend. Voľné ustajnenie v boxoch s podstieľaním a dojením v autotandemovej dojárni nahradila úprava pred dojacie roboty. Kravy sú ustajnené na matracoch, odstraňovanie hnojovice, ako aj režim osvetlenia prebiehajú automaticky, v nastavených intervaloch. Rolovacie plachty obsluhujú podľa priebehu počasia. A v centre toho všetkého sú dojacie roboty! Jeden obslúži za dvadsaťštyri hodín približne šesťdesiat dojníc v rôznom štádiu laktácie. Niektoré sa dajú podojiť dva razy, iné to stihnú aj trikrát. Príbytok očovských dojníc pôsobí moderným a vzdušným dojmom. Efekt znásobuje aj fakt, že očovskí hospodári starostlivo udržujú okrem výrobných priestorov aj hospodárske dvory.

„Chovu ošípaných sme sa pred rokmi vzdali. Momentálne chováme asi tisíc oviec, z toho je približne 700 bahníc a viac ako 500 dojíme strojovo v dojárni“ hovorí Ján Maľa.

Ako správne vyrobiť krmovinovú základňu pre desaťtisíce kusov dobytka sa od Očovanov už presne dvadsať rokov učia poprední producenti mlieka. V spolupráci so združením dodávateľov agrotechniky AGRION sa tu už pravidelne konajú Dni poľa zamerané na krmoviny. Tento rok sa prehliadky toho najlepšieho, čo ponúkajú značky svetových mien zúčastnilo tridsať spoločností a stovky návštevníkov.

V podobných aktivitách družstvo plánuje pokračovať. Nemá v pláne vykonávať dnes tak obľúbené razantné skoky a kotrmelce. Cieľom predsedu Jána Maľu a jeho mladého manažmentu je kontinuálny rozvoj podniku pri využití najnovších poznatkov. Pôsobivý výsledok v podobe moderného podniku, ktorý dáva prácu takmer stovke ľudí z pod Poľany, je toho dôkazom.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: 1 x AGRION, 2 x autor

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments