Obaly z pesticídov a hnojív dnes končia na skládkach komunálneho odpadu ako nebezpečný odpad. V Európskej únii sa však už likvidujú ekologicky.

Na Slovensku sa pokúsili zaviesť spomínaný systém až tento rok. A hoci sa zatiaľ prihlásilo iba päť poľnohospodárskych podnikov z troch slovenských okresov, záujem prejavili ďalší. Slovenská asociácia na ochranu rastlín sa snaží robiť prezentácie, aby ich pribudlo čo najviac.

Likvidácia obalov z postrekových látok, hnojív a pesticídov sa bude možno už od roka 2015 spracovávať po novom, teda tak ako v zahraničí. Vo viac ako tridsiatich krajinách je tento systém v praxi už viac ako desať rokov, a dokonca sa postupne etabluje aj v takých poľnohospodárskych krajinách ako je Bulharsko, Slovinsko či Rumunsko.

O tom aký je záujem u prvovýrobcov o takúto likvidáciu nedávno sondovala spomínaná Asociácia na ochranu rastlín.

„Pilotný projekt je zameraný na zber a následné zneškodnenie obalov z prípravkov na ochranu rastlín. Ide tu čisto o oblasť likvidácie obalov z poľnohospodárstva. Doteraz sa takýto odpad zhromažďoval niekde v sklade a likvidovala ho súkromná firma pre narábanie a prepravu nebezpečného odpadu. Takáto služba je samozrejme platená. Na Slovensku končí tento odpad na úradných skládkach. Pri sto percentách takéhoto odpadu takmer celé množstvo skončí na verejných skládkach a zanedbateľné množstvo v spaľovniach. A hlavne toto by sme chceli zmeniť,“ hovorí riaditeľ asociácie Jozef Kotleba.

Hlavným zámerom pilotného projektu je zjednodušiť prácu prvovýrobcom, no zároveň aj znížiť množstvo obalového odpadu z prípravkov na ochranu rastlín. A pritom je to také jednoduché. Stačí, keď sú takéto obalové materiály vypláchnuté podľa požiadaviek asociácie. Potom je možné takýto odpad prekategorizovať z nebezpečného odpadu na odpad, ktorého likvidácia si nevyžaduje špeciálny režim. Potom ho možno využiť ho na recykláciu. Podľa riaditeľa Slovenskej asociácie na ochranu rastlín Jozef Kotlebu môže surovina zo spracovaných obalových materiálov putovať do automobilového priemyslu, alebo na výrobu polovodičov.

Asociácia spustila tento pilotný projekt zatiaľ v troch okresoch – Topoľčany. Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Pripravili jednoročnú kampaň, ktorou poľnohospodárov informovali, aké má takéto zneškodňovanie výhody a aké sú požiadavky asociácie. Z 35 oslovených subjektov sa prihlásilo päť. Jedným je súkromne hospodáriaci roľník Jozef Krchňavý z Ludaníc, ktorý hospodári v rastlinnej prvovýrobe na 130 hektároch.

„Okrem šetrenia je hlavným dôvodom, že nechceme si znečisťovať životné prostredie. Niektorí prvovýrobcovia dokonca takýto odpad pália,“ hovorí.

„Obaly dnes odovzdávame spoločnosti, ktorá má na to certifikát, odpad sa potom skládkuje v špeciálnych kazetách na skládke odpadu. Je to také environmentálne bremeno do budúcnosti,“ hovorí Ján Golis z PD Ostrov pri Piešťanoch.

Nové spracovávanie takýchto odpadov je podľa neho riešenie takýchto záťaží životného prostredia.

„Do tohto systému sa určite chceme zapojiť. Ide tu skôr o presvedčenie farmára, aby obaly vyplachoval a recykloval. Už je na nás ako to konkrétne budeme realizovať, či necháme vypláchnuté obaly odkvapkať, zvlášť vytriedime uzávery, jednoducho akým spôsobom to pripravíme. Už sme urobili aj kroky, aby sme sa do takéhoto systému zapojili. Hlavne treba chcieť a mať dostatočnú disciplínu. Jednoducho, aby sme obaly pripravil tak, aby sa dali ekologicky zlikvidovať.“

Riaditeľ asociácie Jozef Kotleba pripomína, že pre prvovýrobcu nejde o nič mimoriadne. Stačí obal trikrát vypláchnuť a dodržiavať ďalšie predpísané postupy.

„Mnohí si myslia, že ich to významne zaťaží, no treba si len dobre zorganizovať prácu, aby to bola denná rutina. Podobne je to napríklad pri triedení komunálneho odpadu a vytrieďovaní jednotlivých zložiek. Tento systém likvidácie obalov z pesticídov je pre prvovýrobcu bezplatný. Subjekt neplatí prostriedky za odvoz a zneškodnenie odpadu a dostáva potvrdenie ako tento odpad skončil,“ pripomína riaditeľ asociácie Jozef Kotleba.

Celý projekt dotujú výrobcovia prípravkov na ochranu rastlín, za štyri roky sa očakáva, že sa systém záujemcov uchytí. Hlavným zámerom nie je ekonomický efekt ale skôr likvidovanie záťaží životného prostredia.