Vtáky tlmia škodcov na poliach a pomáhajú farmárom znižovať straty. Extrémnym bol minulý rok, keď po veľmi miernej zime došlo k premnoženiu hraboša poľného. Komplexne sa téme venoval vo svojom sobotnom vydaní denník Pravda.

„Na konferencii o sovách v Srbsku v roku 2011 prezentovali vedci výpočet, že jediná sova, myšiarka ušatá, dokáže farmárovi za celý rok zachrániť 1,5 tony obilia,“ uvádza článok Andreja Baráta – Bude to drahé, ak stíchnu škovránky.

Napriek nezanedbateľnému vplyvu vtáčej populácie na poľnohospodársku výrobu zmizlo za ostatných 30 rokov z Európy 20 percent všetkých vtákov. Z toho je až 90 percent bežných druhov.

„Veľkú paseku najnovšie robí štiepkovanie. Mnohé výruby vo vetrolamoch sa robia nešetrne a vtáky prichádzajú o biotopy. Stále pokračuje trend zväčšovania výmery ornej pôdy na úkor posledných oáz zelene. No kým pred pár rokmi som poukazoval na to, že sa strácajú posledné vetrolamy, dnes už miznú aj samotné poľné cesty,“ hovorí Jozef Chavko, predseda Ochrany dravcov na Slovensku.

Podľa jeho vyjadrení, život na poliach živorí v posledných úzkych pásoch zelene pri cestách.

„Pozrite sa na polia kdekoľvek na Žitnom ostrove. V skutočnosti sú mnohé bez života, bez cvrčkov, kobyliek, mravcov, motýľov. Monokultúry, obrovské lány, kde je zasiata len jedna plodina sú katastrofou. Hmyz nemá kde normálne žiť. Hmyz je prvé najdôležitejšie ohnivko reťaze živej prírody. Bez hmyzu nebudú spevavce a bez nich zas dravce,“ presviedča ornitológ s vyše 40-ročnou pracou.

Roľníci pritom poukazujú na to, že k vtáctvu sme sa u nás zachovali viac ako veľkoryso. Vtáčie územia tvoria vyše štvrtinu z obhospodarovaných výmer, čím sa radíme ku krajinám ako Holandsko, alebo Dánsko.

„V minulom roku sa v Trnavskom kraji premnožil hraboš poľný. Hotová epidémia. Poľnohospodári žiadali kompenzácie. Za všetko vraj mohla teplá zima. Situácia by nebola podľa ornitológov taká zlá, ak by v krajine nechýbali predátori. Farmári bez rozmyslu siahajú najprv po jedoch. A hoci ich výrobca v návode upozorňuje, aby jed vkladali do nory a zahrabali ho tak, aby k nemu nemali prístup ostatné zvieratá, stáva sa, že chémiu voľne rozhádžu po poli. Takto zabijú množstvo vzácnych druhov, nielen vtákov. A hraboše sa rýchlo vrátia, pretože majú na rozdiel od predátorov vysokú reprodukčnú schopnosť,“ hovorí Jozef Chavko a poukazuje na to, že pozná príklad družstva, ktoré nakúpilo jedy za 30-tisíc eur.

„Po dvoch mesiacoch bola situácia rovnaká ako na poli, kde jed vôbec nepoužili,“ prezrádza Chavko.

Na farme v Lehniciach nechali hraboše tak. Podľa predstaviteľov družstva nasledovala citeľná, ale únosná strata, ktorá však so sebou priniesla zaujímavý efekt. Hraboše prilákali do chotára množstvo zvierat. Lasice, kuny a dravce boli tak zamestnané lovom hrabošov, že ostatné druhy vtákov a zvierat mohli vyviesť vyšší počet mláďat. Zo situácia profitovali prepelice, škovránky, jarabice a bažanty.

„V pestrej, mozaikovej poľnohospodárskej krajine s mnohými stromoradiami, lúkami, mokrinami prežije oveľa viac druhov ako na obrovských lánoch jednoplodinových polí bez úhorov. Jednoliata krajina je náchylnejšia na škodcov, vplyvy extrémov počasia a vyžaduje si oveľa väčší vklad na pesticídy. Pre bežných ľudí nezaváži, či v krajine žije 40 druhov, alebo len jeden. Každého by však malo zaujímať, v akej krajine žije. Či je zdravá, stabilná, alebo je to agrárna púšť plná pesticídov a umelých hnojív,“ myslí si Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.