Podujatie „Zo salaša do mesta“ vzniklo pred šiestimi rokmi. Jeho cieľom je priblížiť ovčiarstvo a najmä produkty z neho laickej verejnosti. Za myšlienkou každoročného útoku na chuťové zmysly Považskobystričanov sú manželia Janíčkovci. Daniela pôsobí ako riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a ako hovorí, sami obyvatelia mesta vyhľadávajú a zisťujú, kedy sa uskutoční „to varenie“.

Ako prebieha samotné podujatie?

Spolu s ovčiari sa už zavčasu rána stretneme na mieste a chlapi začnú kúriť v kotle, aby sa stihol uvariť guláš. Dievčatá čistia zemiaky a robia pomocné práce. Akciu nám príde oficiálne otvoriť primátor Považskej Bystrice. Ovčiari predávajú v stánkoch rôzne pokrmy z jahňacinky, tento rok to bude guláš, baranie hrče, jahňacie na srbský spôsob, perkelt, klobásky a možno aj niečo iné. Okrem toho ovčiari ponúkajú vo svojich stánkoch aj výrobky z ovčieho mlieka ako čerstvý a údený syr, nakladané syry, žinčicu, bryndzu, nite, parenice, alebo jogurty. V parčíku máme aj živé ovečky a jahniatka. Tento rok máme pripravenú ukážku strihania ovce a ukážku ťahania syrových nití. Na spestrenie programu ponúkneme návštevníkom súťaž v pití žinčice. K tomuto všetkému nám bude hrať živá hudba.

Majú ovčiari záujem o prezentáciu na danom type podujatia?

Takáto akcia sa nedá robiť bez podpory ovčiarov! Aj tí, ktorí nevyrábajú výrobky z ovčieho mlieka, ale ich produkciu finalizuje mliekareň podporujú našu akciu. Poskytnú nám napríklad jahňatá na varenie pokrmov, za čo im patrí veľká vďaka. Niektorí chovatelia sa aj osobne zúčastňujú a pomáhajú pri organizácii. Viacerí ovčiari ponúkajú v stánkoch svoje výrobky, o ktoré je veľký záujem. Zákazníci už vedia, že sú to pravé slovenské ovčie výrobky a preto vedia oceniť kvalitu.

Čo najviac trápi a teší chovateľov oviec z oblasti Považia?

Najväčšou starosťou ovčiarov, nielen na Považí, ale na celom Slovensku je pracovná sila. To je obrovský problém, ktorý nám spôsobuje bolenie hlavy. Je to práca od rána do večera, na mnohých salašoch je ešte ručné dojenie, starí bačovia nám vymierajú a nová generácia o takúto prácu nejaví záujem. Na základe požiadaviek ovčiarov sme spolu so  SOŠ Pruské chceli otvoriť jednoročné štúdium salašník, salašníčka, ale o tento odbor nebol vôbec žiadny záujem. Neprihlásil sa nikto. V našej práci však prežívame aj radosti. Je to hlavne v januári, kedy sa maštale začnú plniť malými jahňatami. To teší každého chovateľa. Je to výsledok našej práce, maštaľ vonia a bľačí drobizgom a všetci sa tešíme z každého narodeného jahniatka.

Cítite za ostatné obdobie zmenu v pohľade spotrebiteľa na jahňacinu?

Spokojných zákazníkov každoročne pribúda. Určite je to aj propagáciou ovčiarstva, aká sa robí napríklad u nás na Považí. Na salaš si chodia ľudia kúpiť nie iba „vŕzgajúci“ ovčí syr, ale aj jahňacie mäso. Svedčí o tom fakt, že chovatelia už odovzdávajú na bitúnky len menšiu časť produkcie jahniat, väčšinu si kúpia zákazníci na priamy konzum, alebo do svojich záhrad. Teší nás, že si aj prostredníctvom takéhoto podujatia nájde konzument  svojho baču, svoj salaš a že takouto formou zviditeľňujeme medzi ľuďmi prácu našich ovčiarov.

Koľko je ovčiarov vo vašom okolí?

Ovčiarov v regióne Považskej Bystrice, Púchova a Ilavy je dvadsaťosem a v roku 2013 sa v tomto regióne chovalo približne dvadsaťtisíc oviec. Za posledné obdobie sa stavy výraznejšie nezmenili.