Odpočet vlády v oblasti poľnohospodárstva vzbudil v diskusii pod článkom smršť príspevkov. Pravdepodobne preto, že splnenie menovaných bodov nebolo nijako pripomienkované odbornou verejnosťou. V duchu príslovia, kde veľa dymu, málo ohňa, sa naši páni pochválili, pritom odvetvie už dávno nehorí.

Je zadupané vnútornými problémami, ktorých výsledkom je neustála strata jeho ekonomickej veľkosti. Počtom zamestnancov v rezorte sa dostávame na úroveň okresného mesta a ekonomickou silou sme marginálnou oblasťou národného hospodárstva. Pravdepodobne aj tento rok sa výsledok hospodárenia našich roľníkov bude pohybovať plus mínus okolo nuly. U našich západných susedov pritom poľnohospodárstvo v minulom roku prinieslo 23 miliárd českých korún zisku!

Náš stav nekorešponduje so zaklínadlami – zamestnanosť, rozvoj vidieka, vyššia pridaná hodnota, alebo finalizácia produkcie. Stali sa frázami, ktoré absolútne neodrážajú reálny stav v rezorte.

Ten prechádza koncentráciou vlastníctva poľnohospodárskych subjektov, ktorá bude mať za následok vytvorenie niekoľkých silných domácich a zahraničných skupín. Tie ovládajú a budú ovládať významnú časť najmä intenzívnych oblastí Slovenska. Tento stav je logickým vyústením transformácie poľnohospodárskych družstiev a odchodu generácie, ktorá sa na jej príprave podieľala, do dôchodku. Celospoločenským záujmom by malo preto byť vytvorenie podmienok pre najzraniteľnejšiu skupinu hospodárov na pôde. Ide zväčša o podniky obhospodarujúce menšie výmery, ktorých hlavným motorom je entuziazmus. Mladých poľnohospodárov, ktorí hľadia na svoju prácu cez rozdielnu optiku, ako ich niekedy aj o dve generácie starší kolegovia. Pekná myšlienka, ako je podpora mladých sa dokáže sprzniť neodbornosťou, alebo skôr chamtivosťou iných?

Aj napriek trojčlenkou dopočítanej koncepcie našej budúcej osemdesiatpercentnej potravinovej sebestačnosti už dnes vidíme, že udržať aj súčasný stav bude viac ako zložité. Nič nenasvedčuje tomu, že rozpad vnútorného trhu v chove ošípaných ustane. Kravy z našich pasienkov a maštalí nezmiznú. Len potreba pracovnej sily prudko poklesne. Z kráv mliečnych sa stanú pasúce – bez trhovej produkcie mlieka.

Súčasná vzdelanostná úroveň v rezorte, kde stredné odborné školstvo riadia Vyššie územné celky bez metodického a odborného zásahu nášho rezortu nenapĺňa optimizmom na blízku zmenu. Nitrianska vysoká škola by názov poľnohospodárska najradšej vymazala zo svojich odborov a možno aj z názvu. Nie je to IN. Spolu so systémom súčasného celoživotného vzdelávania sme sa dostali do stavu, že priemernú päťtonovú úrodu hustosiatych obilnín sme naposledy prekonali v roku 1991. Dosť smutné vzhľadom na to, že sejeme s navádzaním na riadok cez satelit, máme kvalitné osivá a počas druhej polovice januára a februára, nenájdete v Nitre jeden voľný utorok, alebo štvrtok, kedy by sa nekonal firemný seminár určený pre rastlinnú výrobu.

Kde je chyba, že nás netlačí intenzifikácia a vo svojom podnikaní nemyslíme najmä na odbyt? Začnime tvorbou vertikál vo forme odbytových organizácií výrobcov a svoju snahu zavŕšme finalizáciou produkcie. Tento stav ale musí niekto koordinovať. Nevniká samovoľne. Žiaľ, aj v tak dôležitom dokumente, ako je strednodobá koncepcia, je otázka odbytu marginálna. Dôležité je vyrobiť tisícky ton mäsa a vagóny pšenice. Podnikateľské prístupy sú až pričasto založené na Ad hoc riešeniach bez analýz a dlhodobých riešení. K zmene potrebujeme neustále získavať nové poznatky, nové prístupy a nové technológie. Dostávame sa znova k vzdelanostnej úrovni v našom rezorte. Ten prekonáva obrovskú krízu, ktorú nevyriešia ani štedré európske prostriedky.

Aj pri nich totiž často myslíme na rezort až v druhom rade. Výsledkom je, že nový Program rozvoja vidieka je už schválený, ale napríklad na stroje a technológie ešte veľkú časť finančných prostriedkov vyčerpáme pomocou starých pravidiel. Áno tých, ktoré stvorili externých hodnotiteľov. Otázka znie, načo sme podstupovali siahodlhé diskusie o spravodlivom nastavení čerpania podpôr z nového programovacieho obdobia, keď hráme podľa starých „subjektívnych“ nôt?

Ak pán predseda vlády odpočítava aktuálny stav v sektore podľa podkladov rezortného ministerstva, potreboval by opozíciu. Opozíciu, ktorá nesedí s rezortným ministrom za jedným predsedníckym stolom, ale ktorá ponúka na stôl riešenia problémov. Vtedy by sa pravdepodobne nepodpísal pod dokument, ktorý je na smiech. Vzťah k poľnohospodárstvu sa neprejavuje len demonštratívnym mrvením kláskov a otvorením poľných dní.