Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Na pultoch predajní sa červenajú rajčiny z Kameničian

Na pultoch predajní sa červenajú rajčiny z Kameničian
insert_photoautor - Predseda združenia Ovozela Michal Šula (vľavo) a Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse Kameničany.

Mnohí z nás sa roky hneváme, že rajčiny na pultoch veľkopredajní alebo aj trhovísk síce vyzerajú ako by ich jedna mater mala, aj sú krásne červené, len chuť najmä v zime majú nejakú mdlú. Ide o dovoz. Pritom Slovensko, najmä južné, bývalo zeleninárskou veľmocou denne zásobujúcou čerstvými výpestkami napríklad Prahu.

V posledných mesiacoch sa však karta obracia. Nie všade, ale napríklad v predajniach Kauflandu, Tesca, Billy či Metra priam do očú bijú moderné papierové či plastové škatuľky s rajčinami, výrazne označené slovenskou vlajočkou. Meno výrobcu: Farma Kameničany.

 Najskôr bola bioplynka

Kameničany hľadajte v podhorí Bielych Karpát na strednom Považí, v okrese Ilava. Historicky to nie je nijaká zeleninárska oblasť a rajčiny tam ľudia dosiaľ pestovali akurát v záhradkách. Odkiaľ sa tam teda vzali obrovské skleníky s rozlohou až 30-tisíc štvorcových metrov?

Vysvetlenie nám dáva Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse, s.r.o. Kameničany, patriacej do technologickej skupiny NWT z moravského Zlína. Tá je vlastníkom skleníkov.

„Pôvodne sme tam spolu s PD Bolešov postavili bioplynovú stanicu, rovnako ako niekoľko ďalších v Českej republike. Potom vyvstala otázka, čo s vyrobeným teplom? Hľadali sme vhodné využitie a tip padol napokon na skleníky. V Kameničanoch majú premiéru, ale v ich výstavbe chceme pokračovať aj v Česku.“ 

Pestujú po celý rok

Majitelia netaja hrdosť nad tým, že postavili technologicky najvyspelejší skleník na Slovensku. Ako jediný produkuje paradajky celých dvanásť mesiacov v roku, čo je nesporne jeden z hlavných dôvodov, prečo všetky významné obchodné reťazce majú paradajky z farmy Kameničany vo svojej ponuke. Celoročné pestovanie umožňuje využitie tzv. pestovateľských svetiel. Na strechu skleníkov zatiaľ ako jediní na Slovensku umiestnili špeciálne difúzne sklá s vyššou priepustnosťou svetla, aké sa dosiaľ používali vo fotovoltickej výrobe.

Ďalšou slovenskou jedinečnosťou je to, že skleník využíva kysličník uhličitý zo spalín. Vďaka tomu sa znižuje záťaž na životné prostredie, ale táto tzv. BAT (Best Available Technologies), teda najlepšia dostupná technológia, vrátane nákladov na školenia vedúcich pracovníkov v Holandsku, spôsobila, že celková investícia sa vyšplhala na 5,5 mil. eur. Treba však dodať, že ide čisto o vlastné investície firmy NWT. V Pôdohospodárskej platobnej agentúre im totiž dotáciu na projekt neschválili, pretože v tzv. subjektívnom hodnotení získali len 17 z 32 možných bodov.

Napriek tomu dosiahla farma už v prvom polroku 2015 prevádzkový zisk 350-tisíc eur, hoci neplánovane museli zaplatiť za zemný plyn vyše 100-tisíc eur. Bioplynová stanica totiž tak ako stovky ďalších výrobcov ekologickej elektriny a tepla na Slovensku nezískala doplatok a od apríla je odstavená.

Využili holandské skúsenosti

Dnes sa už pod sklami kameničianskej farmy naplno červenajú rajčiny. V dobrom slova zmysle. Predchádzal tomu náročný proces prípravy.

„Aby sme dokázali pestovať čo najefektívnejšie, strávili sme s najlepšími pestovateľmi a exportérmi zeleniny na svete – s Holanďanmi, dva roky”.

Vedúci pracovníci z farmy v Holandsku  dokonca pol roka pracovali v najmodernejšom produkčnom skleníku, aby sa naučili všetky potrebné detaily a priniesli na Slovensko Best practice, teda najlepšie postupy.

Celkovo v kameničianskych skleníkoch našlo prácu 40 ľudí. Ekologickú elektrickú energiu pre pestovateľské svetlá a ekologické teplo dodáva skleníku bioplynová stanica NWT s výkonom 1MWe. Na závlahy využívajú hlavne dažďovú vodu, ktorá sa zhromažďuje v lagúne s kapacitou 6 000 m3. A k slovu sa dostali aj ďalšie prírodné zdroje. Rastliny opeľujú čmeliaky. Chovajú aj chrobáky i ďalšie druhy hmyzu, ktoré majú za úlohu byť prirodzeným likvidátorom prípadných škodcov.

Náskok sedem až desať dní

Keďže ide o dôsledne kopírovanú holandskú technológiu, zrejme spotrebiteľovi zíde na um otázka: Nejde teda o také mdlé, chuťou nevýrazné rajčiny, aké dovážame? J. Stodůlka nesúhlasí:

„Máme náskok sedem až desať dní. O tento čas môžeme začať so zberom neskôr. Španielske, marocké a iné rajčiny zhruba toľko potrebujú na prevoz a oberajú ich preto nedozreté, aby ho vydržali. Naše výpestky zberáme v plnej zrelosti, lebo na pulty ich vieme dodať do 24 hodín. A dôsledne sa zaoberáme aj výberom odrôd. Kým zahraniční pestovatelia sa zameriavajú na výšku úrod, my dávame prednosť kvalite – najmä chuti rajčín.“

Mnohí farmári sa však presvedčili, že jedna je vec je vyrobiť, a druhá predať. Aj preto vstúpila Farma Kameničany do odbytového združenia Ovozela. Pridala sa tak k štyrom ďalším  pestovateľom rajčín – Agro GTV Nováky, Salemix Veľké Zlievce, Premier Travel Komárno, Agro Rybia Farma Handlová, ktoré vedie jeho predseda Mgr. Michal Šula.

„ Bojujeme o dôstojné podmienky pri rokovaniach s reťazcami, a to sa dá len spoločne,“ hovorí.

„Začali sme s rajčinami, ale verím, že pribudnú aj ďalšie druhy zeleniny. Nesporne tomu napomôže aj rastúci dopyt spotrebiteľov po slovenských výrobkoch.“

Dnes nájdete rajčiny z Farmy Kameničany v predajniach v rôznom efektnom balení, ktoré sa okrem spomínanej slovenskej vlajočky a slovenských nápisov odlišuje od zahraničnej konkurencie najmä excelentnou chuťou a kvalitou. Z tú osobne ručí vedúci farmy Jarek Večeřa.

Autor článku: Jana Janků - podpredsedníčka Klubu poľnohospodárskych novinárov
Zdroj obrázku: autor - Predseda združenia Ovozela Michal Šula (vľavo) a Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse Kameničany.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Anonym
Anonym
3. september 2015 19:25

nuž majů náskok 1Odní němusia ich voziť až z Maroka s nizkými platmi musia byť tým pádom levnějšie a lebo minimálne rovnako drahé!

Jan
Jan
29. január 2016 5:00

Jasne,tak preco su 3x drahsie ako z dovozu???
Asi len preto,ze my Slovaci sme sprosty narod a kupujeme ich…..
Iny dovod ma nenapada,vas ano?