Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z ekonomiky

Búši nám v hrudi hrdé roľnícke srdce?

Búši nám v hrudi hrdé roľnícke srdce?
insert_photografika poľnoinfo.sk

Anomálií v našom rezorte je množstvo. Chorý a nekvalifikovane liečený pacient v podobe nášho poľnohospodárstva pomaly umiera. Sen o 80 percentnej potravinovej sebestačnosti sa rozplýva v klesajúcej produkčnej schopnosti nášho odvetvia.

Zvolili sme si cestu ľahšieho odporu v podobe veľkotonážnej dielne zameranej na produkciu pšenice, repky, alebo kukurice. Až priveľmi sme sa začali podobať rozvojovým štátom, ktoré vyrobia (vyťažia) surovinu a spracovanie posunú kvalifikovanejším.

V týchto dňoch oslavujeme dvesto rokov od narodenia Ľudovíta Štúra. Tisíc ráz prepraná téma v rozhlasových staniciach, televíznych kanáloch, alebo na stránkach webových portálov. Zväčša s výsledkom – slovenská štátnosť. Dnes ju máme a pritom nedokážeme to najdôležitejšie. Nakŕmiť vlastných občanov.

S aktuálnymi zmenami vlastníckych pomerov v našich agropodnikoch si čím ďalej častejšie uvedomujeme, že poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka začínajú byť dve rozličné kapitoly. Porozumieť vidieku z kancelárie v bratislavskom, alebo košickom biznis centre sa dá len veľmi ťažko. Taktiež spoločenská zodpovednosť za pracovníkov, ktorí zrušením jednotlivých výrob prídu o svoj zaslúžený peniaz sa rozplýva priamoúmerne s tým, ako ďaleko od svojej „investície“ sídlite. Čo je horšie, tento stav je častý aj pri tých, ktorým by malo v hrudi búšiť hrdé roľnícke srdce. Odtrhali sme sa od spotrebiteľa a nepočúvame jeho požiadavky.

Pritom jedna línia nám ponúka získať zákazníka, zvyšovať zamestnanosť a rozvíjať región v ktorom hospodárime. Naše poľnopodniky sú jedny z najväčších v Európskej únii. Pomáhajú nám vyrábať na veľkých výmerách lacno. Lacno pritom aj predávame. Bez vkladu pridanej hodnoty odchádzajú komodity k spracovateľom, alebo do zahraničia. Nechali sme sa uspať európskymi dotáciami? Alebo nám chýba len dravosť a chuť púšťať sa do nových projektov?

Trinásťmesačný bývalý minister nášho rezortu Stanislav Becík taký projekt dotiahol do konca. Jednému z hospodárskych dvorov päťtisícpäťsto hektárového družstva vdýchla život hydina, ovce, kozy, kone, ale najmä spracovanie. Jednoduché prestavby pôvodných objektov a chuť vstúpiť do nepoznaného prinieslo stále uplatnenie pre sedemnásť zamestnancov.

Presvedčiť sa o možnostiach tejto cesty bolo včera (28. októbra) v Dvoroch nad Žitavou aj vedenie celoslovenskej poľnokomory. Nezastaviteľný predseda družstva zo seba súkal čísla, možnosti a perspektívy. Opodstatnenosť týchto vyjadrení podčiarkli návštevníci. Zlaté Moravce, Žiar nad Hronom, alebo Šaľa. Všetci sa zastavili pri kotlinách so žebráckou kašou a ďalšími mäsovými výrobkami. Celkovo bolo na spracovanie určených pätnásť svíň. Večerná SMS od predsedu družstva hovorila jasne. „Všetko sme predali“. Nie za dvetisíc eur, koľko by za svine utŕžili na bitúnku, ale za päť. Gazdovský dvor pritom podobným duchom žije každý deň.

Výsledkom je zamestnanosť, spokojný spotrebiteľ, kvalitné výrobky a ekonomický efekt. Mnohí s podobnými výrobami už začali. Nedávno sme v článku spomenuli Nýrovce. V najbližších dňoch sa pozrieme do Plaveckého Podhradia. Stále je to ale zúfalo málo. V každom okrese by mali byť dva, tri takéto gazdovské dvory.

Poľnohospodár má voči miestu kde hospodári obrovskú zodpovednosť. To nie je Coca – Cola, ktorá v rámci reštrukturalizácie výroby svoj závod zbalí za pol roka a odíde. Zodpovednosť za kataster je predsa len vyššia. Veď aj to je dôvod, že do poľnohospodárstva plynú štedré európske podpory.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: grafika poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
3 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Andrej Bezák
Andrej Bezák
30. október 2015 10:27

Dobrý článok, vnímam ho ako kritiku do farmárskych radov. Do komplexnosti pohľadu mi chýba kritický pohľad na tých, ktorí sa dobrovoľne vyčleňujú z potravinárskeho reťazca a menia svoj “core business” na podnikanie v energetike (pšenica a kukurica na bioetanol, či bioplyn, repka na metylester). Zdá sa, že nikomu nevadí odchod… Celý komentár »

marcel.sako
marcel.sako
3. november 2015 12:40

Mnoho malých farmárov/ale aj veľkých/ by aj chcelo rozvinút svoje aktivity až do finále aby vytvorili pridanú hodnotu. Ale na Slovensku na to bez známostí, klientelizmu a úplatkárstvu takmer nemajú šancu. Projekty sú pre nich tažko dosiahnutelné resp. nedosiahnutelné lebo pokial nemajú niekoho silného za sebou tak nemajú šancu aby… Celý komentár »

zuzana
zuzana
4. november 2015 11:15

súhlasím s Marcelom, bohužiaľ je na Slovensku v poľnohospodárstve čoraz viac ľudí vo vedúcich pozíciách resp.majiteľov, ktorí nemajú o pôde a zvieratách ani vedomosti ani skúsenosti, ale majú to čo u nás najlepšie funguje t.j. peniaze, známosti a žiadne morálne zábrany