Zadajte hľadaný výraz

Ekologické poľnohospodárstvo Z domova

Na hospodárov v Sládkovičove sa budúcnosť usmeje

Na hospodárov v Sládkovičove sa budúcnosť usmeje
insert_photo3 x autor

„Jeden múdry raz povedal, že ak chceš byť úspešný, buď rob to, čo robí málokto, alebo nikto,“ hovorí Marian Halmeš, konateľ spoločnosti SEMA HŠ, ktorá v druhej polovici deväťdesiatych rokov začala s ekologickým hospodárením.

Vzhľadom na to, že o ekologickej výrobe toho predtým veľa nepočuli a dôvod, ktorý ich prinútil pohrávať sa s touto myšlienkou bol najmä finančný, išlo o značné riziko. 

„Po privatizácii semenárskeho štátneho majetku sme si mohli určiť smer nášho hospodárenia. Nemali sme ale žiadne prostriedky, len vysoké dlhy. Hľadali sme preto alternatívu, ktorá by zabezpečila perspektívu nášho hospodárenia,“ spomína Marian Halmeš.

Ich „BIO“ začiatky boli najmä v znamení zaburinených porastov a tým aj naštrbených vzťahov medzi susedmi, ktorí pre takéto experimenty nemali pochopenie. Často až metódy pokusov a následných omylov priviedli sládkovičovských hospodárov k agrotechnike, ktorá zamedzovala šíreniu burín.

„Ešte donedávna sa mnohí čudovali nášmu jarnému podrývaniu pôdy. Náhodou sme ale prišli na to, že je to vynikajúca metóda, ako sa zbaviť v porastoch pichliača. Keďže táto operácia spôsobuje zvýšený únik vlahy z pôdy, má svoje pravidlá. Čo podryjeme, to s prestávkou jedného dňa skompaktorujeme a následne do takto pripravenej pôdy sejeme,“ hovorí Marian Halmeš.

SEMA HŠ obhospodaruje 1280 hektárov pôdy ekologickom režime. Aby dokázali udržateľne hospodáriť, využívajú niekoľko spôsobov návratu živín do pôdy. Základom je ponechanie všetkej organickej hmoty na poli.

„Nič nebalíkujeme, nič nepredávame. Všetko zaorávame do pôdy. Približne na dvesto hektároch využívame aj metódu zeleného hnojenia, keď po kosbe vysejeme horčicu. Už štvrtý rok nakupujeme aj maštaľný hnoj. V minulom roku sme zapravili viac ako 5000 ton hmoty, na výmeru dvesto hektárov pôdy,“ hovorí Marian Halmeš.

K udržateľnému hospodáreniu napomáhaj aj osevný postup, ktorý si dobre strážia. Obilninami nemôžu osiať viac ako 50 percent plochy a dôkladne zvažujú aj vhodnosť predplodiny. Tá v daných podmienkach určuje, či budete ako hospodár úspešný. V spoločnosti SEMA sa zameriavajú na pšenicu, jačmeň, hrach, sóju, kukuricu, slnečnicu a repku.

„V týchto teplých, v niektorých obdobiach až arídnych podmienkach bez živočíšnej výroby je ťažké pestovať plodiny vôbec a tu ich pestujú ekologickým spôsobom bez hnojív, chémie a stíhajú si sledovať ekonomiku tak, aby bola výroba rentabilná aj vtedy, ak dosiahnu úrodu repky napríklad len niečo vyše jednej tony z hektára. Prispôsobili sa podmienkam za pomoci vynikajúcej agrotechniky, intenzívnych závlah a nezanedbávania hnojenia. Rozvoj týchto intenzifikačných faktorov im priniesol efektívnu ekologickú výrobu,“ nešetrí chválou Richard Stiffel, člen hodnotiacej komisie Najkrajšieho chotára.

Ostatných členov zaujme už štandardne dôkladne zorganizovaný hospodársky dvor, kde spoločnosť sídli. Aj noví, ale aj pôvodní členovia komisie si všimnú stromy. Každý rok u sládkovičovských hospodárov pribúdajú. Tam, kde bola v minulosti nevyužitá hospodárska budova, je dnes sa sad. Stromy lemujú aj kilometre poľných ciest. Vdychujú rovinatej krajine na trnavskej tabuli zvuk. Čvirikanie vtákov a ich hniezdiská sú vítanou pomocou tých, ktorí abdikovali na chémiu. A to, čo sa pred dvadsiatimi rokmi zdalo ako kalkul, je dnes ich filozofiou. Aj to je dôvod, že už dávno vzbudzujú u zahraničných partnerov rešpekt, dodávatelia vstupov si pochvaľujú ich dlhodobú stabilitu a zamestnancom poskytujú možnosť profesionálneho rastu v nadštandardných pracovných podmienkach.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: 3 x autor

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments