Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sumarizuje výšku škôd na porastoch, ktoré spálil aprílový mráz. Niektoré regióny hlásia škody presahujúce milión eur.

Podľa informácií, ktoré máme z regiónov a od poisťovní, poškodenie mrazom je hlavne v lokalitách Trnava, Bratislava a Nitra. Okrajovo mráz postihol aj susediace kraje. Najhoršie to so škodami vyzerá vo vinohradníctve a ovocinárstve vrátane jahôd.

Informácie nám hlásia regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory (RPPK). Bratislavská RPPK uvádza, že pre silné aprílové mrazy majú tamojší pestovatelia poškodený najmä vinič, kukuricu, repku, slnečnicu a ovocné sady. Výpadok príjmov za bratislavský región, ktorý k dnešnému dňu (2.5.2016) nahlásili členovia SPPK, je 1 070 000 eur. V okrese Malacky a Senec poľnohospodári evidujú škody spôsobené mrazom pri skorých zemiakoch, slnečnici a  kukurici. Postihnutých je takmer 30% plôch .

RPPK Galanta uvádza škody na plodinách, ktoré v tamojšom regióne pestuje 16 podnikov. Cukrová repa je poškodená na 620ha (poškodenie 100%), kukurica 540ha (100%) lucerna 310ha (100%), ovocné sady 105ha (100%), slnečnica 570ha (100%), vinice 196ha (100%), repka 310ha (100%) zelenina 4ha (100%). Za okres Galanta odhadujeme škody vo výške 3,4 mil. €.

V oblasti Komárna zasiahli mrazy najmä vinohrady. Pestovatelia odhadujú 20-30% škody. 

RPPK Považská Bystrica uvádza výpadok príjmov pri mrazom spálenej repke vo výške 88 500 eur, pri cukrovej repe 38 500 eur.

Trenčianska RPPK vyčíslila škody vo výške takmer 1,5 mil. eur.

RPPK Nové Zámky v rámci monitoringu svojich členov hovorí o škodách najmä na viniči (238 tisíc eur), kukurici (1,77 mil. eur), slnečnici (22tisíc eur), cukrovej repe (209tisíc eur) a v špecializovanej rastlinnej výrobe odhaduje výpadok v príjmoch na úrovni takmer 250 tisíc eur.

Lučeneckí poľnohospodári predpokladajú škody na kukurici, repke ozimnej a ľane.

RPPK Veľký Krtíš v rámci monitoringu mrazom postihnutých plodín uviedla straty v prípade štyroch podnikov. Tým mrazy poškodili 172 ha repky ozimnej (poškodenie 30%), 200ha kukurice na zrno (20%), 350ha slnečnice (30%) a 4ha viniča (15% poškodenie).

Aprílové mrazy postihnú aj tých ovocinárov, ktorí pestujú ovocie určené na výrobu destilátov. Väčšinou ide o drobných záhradkárov. Július Forsthoffer, výkonný tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku (Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku je zároveň členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) už dnes naznačuje, že v tomto roku budú chýbať najmä slivky, jablká či hrušky. Práve výrobou slovenských destilátov sa pestovatelia a pálenice snažia znižovať pasívne saldo zahraničného obchodu v tejto oblasti.

„Slovensko veľkú väčšinu destilátov musí dovážať“, dodáva J. Forsthoffer.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora bude v monitoringu škôd pokračovať aj v tomto týždni. S ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou bude hľadať možnosti ďalšieho postupu a prípadného odškodnenia aj v kontexte zákona č. 267/2010 Z. z. (Zákon o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou).

Aprílové silné mrazy postihli aj poľnohospodárov, ovocinárov a vinohradníkov v Maďarsku, Česku, Taliansku a Rakúsku. Napr. rakúski pestovatelia hovoria o historicky najvyšších stratách z titulu mrazov na úrode. Mínusové teploty im spálili budúcu úrodu v ovocných sadoch, vo viniciach, ale mráz ublížil napríklad aj porastom špargle.

Poznámka poľnoinfo.sk – Mimoriadnej situácii bude venovaný aj brífing ministerky pôdohospodárstva, ktorý sa uskutoční 3. mája 2016 v Dunajskej Lužnej. Ako informuje tlačový odbor ministerstva, novinárom budú prezentované „Dôsledky mrazov v poľnohospodárskom sektore a návrhy riešení.“ Viac aj zajtra podvečer na webe poľnoinfo.sk.