Osudom Oravy, Liptova, alebo Turca je živočíšna výroba. Roľníkom v podhorských oblastiach nezostáva veľa možností v poľnohospodárskej produkcii. Súčasnú katastrofálnu situáciu na trhu s mliekom preto vnímajú veľmi citlivo. Na emotívnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v piatok 20. mája neďaleko Martina, hľadali spolu s rezortnou ministerkou a šéfom platobnej agentúry možnosti, ako zvrátiť nepriaznivý stav.

„Brusel sa zatiaľ nevyjadril veľmi pozitívne k otázke opätovného zavedenia kvót na mlieko, prípadne k odstráneniu sankcií voči Ruskej federácií. V minulom roku bola našim poľnohospodárom vyplatená z európskych zdrojov mimoriadna podpora vo výške 2,4 milióna eur. Ďalších 2,4 milióna bolo doložených z národných zdrojov. My sme tieto prostriedky vyčerpali, ale približne polovica štátov EÚ ešte nie. To brzdí aj našu snahu o získanie ďalších európskych podpôr. Sme za to, aby nevyčerpaná pomoc bola presunutá do štátov, kde je situácia vyhrotená,“ povedala Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva.

Poľnohospodárov zväčša z podhorských regiónov informovala aj o tom, že agrorezort rokuje o pomoci s ministerstvom financií. Možnosti sa podľa rezortnej šéfky odkrývajú vo forme nákupu sušeného mlieka do Štátnych hmotných rezerv, alebo exportom výrobkov v rámci humanitárnej pomoci do tretích krajín.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ústami jej predsedu zopakovala požiadavku na urýchlené vyplatenie 43 miliónov eur, čo by znamenalo, že každý na Slovensku vyrobený liter mlieka by bol podporený piatimi centami.

„Ak sa chceme porovnávať, tak v Maďarsku smeruje podpora na kilogram mlieka vo výške 8 centov a v Rakúsku 10 centov. Naša požiadavka je opodstatnená a ak tú pomoc nedostaneme, ťažko môžeme hovoriť o neskorších systémových opatreniach,“ myslí si Milan Semančík, predseda Komory.

Ministerka pôdohospodárstva hovorí, že nátlak do rýchlych rozhodnutí jej sťažuje vyjednávanie na ministerstve financií.

„S priamou pomocou prosím vás ešte vydržme. S rokovaniami sme ešte len začali. Neočakávajte, že sa v priebehu mesiaca niečo udeje,“ hovorí ministerka.

Súčasná situácia je kritická a viacerí chovatelia deklarovali, že priemerné ceny za liter mlieka už podliezli 20 centov.

„Často hovoríme, že cena mlieka by mohla byť na úrovni 30 centov. Ak si ale vezmeme priemer posledných 10 rokov, keď v EÚ platili kvóty, tak cena mlieka dosahovala 30,3 centa. V najbližších piatich rokoch po odstránení mliečnych kvót preto nemôžeme očakávať, že cena bude vyššia. Nastavme sa na priemernú cenu asi 25 – 28 centov,“ myslí si Ján Huba z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Dôsledkom nízkych cien je, že vlani dokázala jedna dojnica vytvoriť v priemere stratu vo výške 870 eur.

„Najväčšou nákladovou položkou sú krmivá, ktoré tvoria asi 40 percent z celkových nákladov. Približne 15 percent pripadá na odpisy zvierat,“ informoval J. Huba.

Člen predstavenstva SPPK za Žilinský kraj Marián Kohút priblížil, že pokiaľ medzi rokmi 2005 – 2015 klesli stavy dojníc na Slovensku o 30 percent, v Žilinskom kraji to bolo o 20 percent.

„Tam kde skončí chov dojníc, skončí aj poľnohospodársky život. To je aj prípad Kysúc,“ myslí si M. Kohút.

Ako riešenie ponúka prestavenie systému podpôr v prospech tých, ktorí vyrábajú mlieko. V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda liptovských roľníkov.

„Čiastočným riešením je urýchlene vrátiť platbu ANC minimálne na úroveň z roku 2014. V tomto roku bolo na Liptove v znevýhodnených oblastiach zaradených 29-tisíc hektárov pôdy a vyplatené platby na tento titul dosiahli 3,7 milióna eur. V roku 2015 počet hektárov zaradených v ANC vzrástol na takmer 31-tisíc hektárov, ale platby na ANC dosiahli len 2,9 milióna eur. Výpadok na platbách je približne 800 tisíc eur,“ povedal Miroslav Štefček, predseda PD Ludrová a liptovskej agrokomory.

Poukázal pritom na fakt, že platba na znevýhodnené oblasti je viazaná na zaťaženie pôdy zvieratami. 

Zo súčasnej situácie nemajú radosť ani mliekárne. Pokiaľ pri prvej mliečnej kríze v roku 2009 sa často poukazovalo na to, že nákupné ceny surového kravského mlieka síce prudko klesajú, ale spotrebiteľ to na svojej peňaženke necíti, teraz je situácia iná. Neraz je na pultoch liter mlieka za cenu 29, alebo 33 centov.

„Nejde o krízu odbytovú, ale o krízu veľmi nízkych odbytových cien. Priemerná cena UHT mlieka, ktoré dodávame obchodu, za posledný rok klesla o 20 percent. Nákupná cena surového kravského mlieka ale len o 9 percent. Neprenášame celú ťarchu z nízkych cien na poľnohospodára. Ak mám odpovedať na otázku, za koľko máme nakupovať od poľnohospodára mlieko, aby sme vykryli všetky náklady, tak nám to vyšlo 20 centov,“ informoval Ľubomír Valčuha, generálny riaditeľ Tatranskej mliekárne v Kežmarku.

Možnosti, ako zvrátiť kritickú situáciu predstavil Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekárenského zväzu.

„Preberali sme technické možnosti predaja sušeného mlieka do Štátnych hmotných rezerv. Všetci producenti mlieka boli na tomto stretnutí a výsledok rokovania je, že nebudú bojovať o víťazstvo v tendri samostatne, ale vytvoria konzorcium. Cieľom nie je pomôcť spracovateľom, ale prvovýrobcom. Súčasná situácia je asi taká, že nám rastú zásoby UHT mlieka. Konkréte z 5,5 milióna litrov na aktuálnych 15 miliónov litrov. Pre lepšiu predstavivosť uvediem, že ide o mesačnú dodávku UHT mlieka na domáci trh,“ povedal Stanislav Voskár.

Ako ďalej ilustroval, LIDL, obchodná sieť s najmenším zastúpením slovenských výrobkov, dosiahla za rok 2014 kladný hospodársky výsledok vo výške 81 miliónov eur, pričom v roku 2007 to bolo len 11,5 milióna eur.

„Kaufland dosiahol v roku 2008 hospodársky výsledok 9,1 milióna eur a v roku 2014 to bolo 40 miliónov eur. A to všetko z lásky k Slovensku,“ citoval reklamný slogan červeno-bieleho reťazca Stanislav Voskár.

Nový generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry vymenoval kroky, ktoré by mali pomôcť stabilizovať chov hovädzieho dobytka.

„Zamerali sme sa na štátnu pomoc. Určite chceme ísť do úľavy na odvodových povinnostiach zo mzdových prostriedkov zamestnancov živočíšnej výroby, hovorili sme o normatíve na daňovo zvýhodnenú naftu napríklad na hlavu dojnice, určite by bolo vhodné podporiť schému na poistenie v rastlinnej, alebo v živočíšnej výrobe, alebo podporu liečiv. Hovorím z podkladov, ktoré išli na ministerstvo financií. Možnosti sú aj v propagácií, kde je v prípade združení možné získať až 70 percent zdrojov z fondov EÚ,“ hovorí Juraj Kožuch, generálny riaditeľ PPA. 

O pomoci ochrániť domáci trh informoval aj šéf štátnych veterinárov Jozef Bíreš. Z importovanej produkcie mala nedostatky len smotana z obchodnej siete Lidl, ktorá je momentálne v riešení. Príklad z Maďarska, keď obchodníci, ktorí ponúkajú mlieko napríklad zo Slovenska, alebo z Českej republiky sú šikanovaní štátnymi veterinármi, nasledovať nebudeme.

Odbytovú vojnu a zničenie jednotlivých účastníkov trhu zatiaľ vyhráva spotrebiteľ, ktorý sa môže krátkodobo tešiť z lacných výrobkov. V dlhodobom ponímaní prehrávame všetci. Svedkami ďalšieho priebehu zápasu, keď sa hrá o podstatu nášho vidieka, budeme 3. júna, keď Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka usporiada Diskusné fórum opäť za účasti rezortnej šéfky.