Zadajte hľadaný výraz

Z ekonomiky Živočíšna výroba

Svine pomaly miznú zo slovenského vidieka

Svine pomaly miznú zo slovenského vidieka
insert_photo1 x Rastislav Slocík, 1 x Jozef Sedlák

Občas sa na nás pozerajú ako na exotov, ktorí chovajú kanáriky a nie producentov tradičnej komodity, ktorá k slovenskému vidieku patrí od nepamäti. Začína svoje rozprávanie jeden z najväčších chovateľov ošípaných u nás – Rastislav Slocík. V rozhovore pre poľnoinfo.sk hodnotí aktuálny stav cez problémy vlastného družstva, pričom mu ale nechýba vzácna vlastnosť vidieť situáciu v globálnych dosahoch a vplyvoch.

V ostatnom čase sa hovorí najmä o problémoch v mliečnom odvetví. Pri chove ošípaných sme si akoby zvykli, že sa nachádza v dlhodobej kríze. Jej dôsledkom bolo vygenerovanie len niekoľkých chovateľov, ktorí pokračujú vo výrobe bravčového mäsa. Majú zvládnutú efektivitu výroby a preto by sa im malo dariť dobre. Je to tak?

V roku 2000 bolo na Slovensku 130-tisíc prasníc a dnešný stav je približne 35-tisíc. Poukazuje to na to, kde sa chov ošípaných a výroba bravčového mäsa dostali. Ostalo nás len pár chovateľov. Dôvodom je, že krízy v produkcii ošípaných prichádzajú permanentne. Zostali len tí, ktorí majú úžitkové parametre porovnateľné, alebo lepšie, ako sú v ostatných štátoch západnej Európy. Vďaka tomu sme dokázali prežiť aj krátkodobé krízy v podobe pádu cien jatočných ošípaných, ktoré zväčša netrvali dlhšie ako dva – tri mesiace. Čo sa ale deje od augusta 2014, keď bolo zavedené ruské embargo na dovoz produkcie, som ešte nezažil.

Vieme vyčísliť straty domácich chovateľov ošípaných?

Rozdiel medzi nákladmi na chov ošípaných a cenami, za ktoré sme speňažovali produkciu, dosiahol v minulom roku 9-miliónov eur. Hovoríme pritom o sume, v ktorej sú už započítané podpory. Minuloročná priemerná realizačná cena jatočných ošípaných dosiahla 1,09 eur za kilogram, výrobné náklady sú ale na úrovni 1,25 eur za kilogram. Tieto náklady pritom vykazujú aj chovatelia v Holandsku, alebo Francúzsku. Ešte horšia situácia je v tomto roku. Priemerná cena za prvé štyri mesiace roka 2016 sa pohybovala len na úrovni 0,95 – 0,97 eur za kilogram, čím sme vytvorili ďalšiu stratu približne 8-miliónov eur.

Ceny ošípaných začnú rásť vždy v období nástupu teplých mesiacov, keď sa u niektorých európskych národov prejaví láska ku grilovaniu a tým aj k zvýšeniu spotreby bravčového mäsa. Aký vývoj očakávate v nasledujúcich mesiacoch?

Predchádzajúce roky sa ceny vyvíjali podľa takýchto kriviek. Začiatok a koniec rok bol slabší a nástupom jari a leta sa ceny zvyšovali a tým potiahli priemerné ročné ceny. Takúto sezónnosť sme vždy akceptovali. Minulý rok bol ale špecifický a ceny boli počas celého obdobia viac menej vyrovnané. Nedošlo k tomu typickému letnému nárastu cien za živé ošípané v dôsledku rôznych vplyvov. Jedným z nich je, že Európska únia zavádzala rôzne podporné opatrenia čo sa týka skladovania bravčového mäsa a potom pri väčšom dopyte túto produkciu umiestňovala na trh. Opatrenie z hľadiska chovu ošípaných nič nevyriešilo. Riešenie je v umiestnení produkcie do krajín mimo Európskej únie. Až odliv nadprodukcie môže priaznivo stimulovať nízke ceny.

Bývalý minister pôdohospodárstva si po nástupe do funkcie dal vypracovať strednodobú koncepciu rozvoja odvetvia. Jeho nábehové krivky jednotlivých komodít sú už povestné. Podľa nich by sme dnes mali v chove ošípaných zaznamenávať prudký rozvoj.

V roku 2012 sme sa dostali na pomyselné dno a je pravdou, že stavy prasníc neskôr začali stúpať a dostali sme sa až k číslu 41-tisíc kusov. Až zavedenie ruského embarga bolo príčinou ich poklesu. Dialo sa to aj v iných štátoch Európskej únie. Stavy prasníc v EÚ postupne klesajú, čo by mohlo pomôcť k zotaveniu cien na trhu. Pointa je ale tá, že po zverejnení koncepcie, zavedení určitých opatrení a podpôr sme sa odrazili od dna. 

Vychádzate zo stavov prasníc, sú ale chovatelia, ktorí nemajú uzavretý obrat stáda a odstavčatá často nakupujú od zahraničných chovateľov. Je podiel týchto producentov na celkovom objeme výroby ošípaných významný?

Naše družstvo ročne produkuje približne 29-tisíc kusov ošípaných. Zhruba polovicu produkcie predávame vo forme jatočných ošípaných a druhú časť vo forme odstavčiat. Pokiaľ pred dvoma rokmi sme 95-percent odstavčiat umiestňovali na Slovensku, tak teraz je pomer opačný. Tí, čo nakupovali odstavčatá ustúpili z trhu, pretože obmedziť výrobu u takéhoto chovateľa je oveľa jednoduchšie, ako pri uzavretom obrate stáda. Našu produkciu odstavčiat v súčasnosti dodávame do Maďarska.

Náklady na kilogram živej váhy ošípaných sú podľa vašich slov na úrovni 1,25 eur za kilogram a nákupná cena nedosiahla ani euro. Majú naši chovatelia rezervy v nákladoch?

Rezervy sú určite v každom chove. Reprodukčná a produkčná úžitkovosť s vývojom genetiky neustále stúpa. Samozrejme, tým sa znižujú aj náklady. Zníženie nákladov prinesie aj investovanie do nových technológií. V minulom roku sme u nás na družstve zrekonštruovali jednu ošípareň a hnojnú koncovku v investičnom náklade 420-tisíc eur. Po páde cien sme boli nútení ďalšie investície pozastaviť. Uvažovali sme zmeniť genetiku, čo by nám prinieslo ďalší nárast ročného odstavu na prasnicu. Momentálne dosahujeme 28 – 29 kusov a zmenou genetiky by sme sa dostali nad 30 kusov. Z cien, ktoré nám ale denne spôsobujú stratu, nevieme vytvoriť priestor na investície.

Slovenský priemer je 23,5 odstavčaťa na prasnicu. Napriek tomu, že deklarujete 28 -29 kusov, nedokážete sa vo výrobných nákladoch dostať nižšie.

Keď sa porovnáme s najlepšími chovateľmi, stále ich parametre nedosahujeme. Naše parametre výroby sú ale nad priemerom Európskej únie a priemerom starých členských štátov EÚ.

Kde vidíte riešenie situácie na trhu s ošípanými? Dá sa pomôcť cez legislatívne opatrenia, alebo ide vyslovene len o štátnu pomoc, ktorá by mala do odvetvia prísť?

Nejde o pravidelné naťahovanie rúk, ale o riešenie momentálnej situácie, ktorá nevznikla našou vinou, ale zažívajú ju chovatelia v celej EÚ. Monogastrické zvieratá je zakázané podporovať priamo. Situácia by sa dala riešiť cez rôzne zooveterinárne a hygienické opatrenia, ako bývajú podporení chovatelia v západnej Európe. Pomohlo by nám aj samozdanenie (revese charge) pri bravčovom mäse.

Čo to znamená?
To čo je pri obilí, alebo repke. Aby sa pri predaji nad určitú hodnotu neuplatňovala DPH, ale prenášala by sa až na konečného príjemcu. Predpokladané daňové úniky v SR na bravčovom mäse sú približne 60 miliónov eur. Čo viac je potrebné dodať. Ďalšie koncepčné opatrenia by znamenali investičné stimuly do modernizácie fariem, ale aj zmeny foriem verejného obstarávania pre inštitúcie v pôsobnosti samospráv a štátu. To by pomohlo zvýšiť spotrebu domácej produkcie v školskom stravovaní, ale aj rôznych obecných inštitúciách.

Máte vyčíslenú finančnú požiadavku na ministerstvo? Prvovýrobcovia mlieka hovoria o podpore na úrovni 5 centov za každý vyrobený liter mlieka, čím im vyšla jednorázová podpora 43 miliónov eur.
Ako som spomínal, za rok 2015 a prvé štyri mesiace roka 2016 sme vyčíslili stratu na 17 miliónov eur.

Takúto požiadavku ste mali aj na ministerku, s ktorou ste minulý týždeň rokovali?

Áno. Ministerka nám sľúbila urýchlené vyplatenie welfare a dodržanie rozsahu takzvaného tretieho piliera. Ostatné požiadavky budú predmetom ďalších rokovaní.

Často sa u nás hovorí, že poľnohospodár by nemal byť len producentom komodity, ale aj spracovateľ. Je to možné dosiahnuť?

Zo strany ministerstva odzneli rôzne návrhy, ako zlepšiť odbyt cez vlastné spracovateľské kapacity, respektíve vlastné predajné miesta. Pri takom vyprodukovanom množstve, ako vyrábame u nás na farme, je to zložité. Nikde v Európe nie je trend, aby veľkofarmy mali vlastnú spracovateľskú kapacitu a vlastné obchody. Naša produkcia je príliš veľká, aby sme ju realizovali cez 1 – 2 obchody a príliš malá na to, aby sme rozvinuli väčšiu sieť obchodov.

V západnej Európe je ale úplne bežné, že sa farmári združujú do odbytových organizácii.
Tiež to bol jeden z návrhov ministerstva. Organizovať sa do odbytových združení. Máme ale aktuálnu skúsenosť z minulého roka. Nachádzajú sa u nás dva – tri väčšie bitúnky a sieť menších. Dopredu nám bolo naznačené, že nebudú spolupracovať s odbytovým združením. V stave, akom je naša výroba ošípaných a spracovanie, by bolo založenie odbytových organizácií kontraproduktívne.

Nie je cestou, aby si niekoľko chovateľov založilo bitúnok?
Úvahy tu boli, ale my máme zvládnutí chov ošípaných. Potrebovali by sme veľmi dobrých odborníkov, ktorí by dokázali takýto bitúnok prevádzkovať k spokojnosti všetkých účastníkov trhu. Takéto úvahy a možnosti deklarovalo aj minulé vedenie rezortu. Problémom u nás je, že bitúnky a spracovateľské kapacity existujú, len sú zakonzervované. Ešte aj to malé množstvo ošípaných, ktoré sa tu vyprodukuje, nie je možné na slovenský trh umiestniť a vyše polovica produkcie smeruje do Maďarska a Poľska. Je to preto, že existujúci slovenskí odberatelia nie sú schopní s nami uzavrieť dlhodobé zmluvy a dohody.

Je v poriadku, keď slovenské mäsokombináty spracovávajú mäso zo zahraničia a na druhej strany na obale deklarujú „Slovenský mäsový výrobok“, poprípade tomuto výrobku bola v minulosti, neviem či je tomu aj v súčasnosti, udeľované aj Značky kvality SK?
Povinnosť označovania pôvodu suroviny platí len pre jednozložkové potraviny. Čo sa týka mäsa ide len o karé, stehno, slanina a podobne. Neplatí to pre výrobky.

Nechcete vytvoriť tlak na to, aby bolo takéto označovanie povinné?
Teraz takýto spotrebiteľský tlak v rámci Európskej únie existuje. Robil sa prieskum a výraznou väčšinou vyšlo, že spotrebiteľ žiada, aby aj viaczložkové potraviny boli takto označené. Určite by sa u nás tomu mäsiari a spracovatelia bránili. Vyšlo by najavo, že v slovenských výrobkoch nie je takmer vôbec surovina, ktorá by bola vyprodukovaná na Slovensku. Gro bravčového mäsa v našich výrobkoch tvorí dlhodobo zmrazené mäso s pôvodom v starých členských štátoch EÚ, ktoré dokáže pri svojich cestách Európou, na papieri aj výrazne omladnúť.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: 1 x Rastislav Slocík, 1 x Jozef Sedlák

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Nasledujúci článok
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
3 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Ladislav
Ladislav
5. jún 2016 9:56

Situacia v bravcovom je veru rovnako zla ako pri mlieku, ak nie horsia. Bez podpory stratena vec. Drzia to pohromade uz len nadsenci, castokrat za cenu obetovania financnych istot, zdravia a aj rodinnych vztahov. Snad sa to zlepsi. Volny obchod Slovensku v tomto odvetvi velmi skodi, ci uz kolovanim zmrazeneho… Celý komentár »

jm
jm
5. jún 2016 17:17

Chov ošípaných na slovensku je tak dlho stratový že vážne len nejaký skalný chovatelia dokázali prežiť. No položil som si otázku. Ako je možné vykryť 17 miliónovú stratu? Taký čarovný prútik by som si prial aj ja a určite nás je viac.Totiž aj pri chove HD existuje podpora na Welfare… Celý komentár »

agrarnik zHN
agrarnik zHN
7. jún 2016 9:52

Stav ošípaných na Slovensku poklesol na úroveň úplnej odkázanosti na dovoz. Na druhej strane nám v tom agrárnom chlieviku sa stav svíň veľmi rapídne zvýšil a stále viac sú hľadné po peniazoch