Zadajte hľadaný výraz

Ceny komodít Z ekonomiky

Rekordné úrody sú žiaľ aj vo svete

Rekordné úrody sú žiaľ aj vo svete
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Slovenskí poľnohospodári majú našliapnuté k rekordným úrodám pšenice a výborným výnosom repky. Nadpriemerné úrody obilnín a olejnín sa pritom očakávajú aj v zahraničí. To má samozrejme vplyv na úroveň svetových cien a speňažovanie produkcie našimi poľnohospodármi, ktorí sú z viac ako tretiny závislí od exportu komodít na zahraničné trhy.

“Momentálne je pozberaných približne 25 až 30 percent pšenice. Tento rok neboli zaznamenané žiadne veľké výkyvy zrážok, preto očakávame veľmi dobré úrody. Pri najrozšírenejšej slovenskej obilnine sa medziročne zvýšili výmery o 10-percent a osevná plocha dosiahla 417-tisíc hektárov. Priemernú úrodu očakávame na úrovni 5,85 ton z hektára,” uviedol Marian Uhrík, predseda predstavenstva krmovinárskeho zväzu.

Pri jačmeni sme zaznamenali pokles výmery pestovania o 17-percent, čo bolo podľa predstaviteľov zväzu spôsobené minuloročnými cenami sladovníckeho jačmeňa.

“Náš konzervatívny odhad hovorí, že priemerná úroda jačmeňa by mala dosiahnuť 4,96 ton z hektára,” uviedol M. Uhrík.

Slovenským problémom pestovania obilnín je, že z tohtoročnej odhadovanej výroby na úrovni 3 milióny ton, dokážeme u nás umiestniť len polovicu.

“Keď si uvedomíme, že pred štvrťstoročím sme na výrobu kŕmnych zmesí spotrebovali 1,6-milióna ton obilnín, tak v súčasnosti je to 450-tisíc ton. Mlynský priemysel, ktorý spotrebuje 500-tisíc ton pšenice funguje v súčasnosti na plné obrátky. Ak to mám povedať novinársky, zišla by sa nám bioetanolka na pšenicu,” povedal Marian Uhrík.

Predseda zväzu tým myslel najmä čiastočné vyriešenie situácie pri kukurici, keď spoločnosť Enviral každoročne vykúpi až 320-tisíc ton kukurice a spoločnosť Merocco približne rovnaké množstvo repky.

“Slovensko sa stalo proexportnou krajinou odkázanou na milosť a nemilosť zahraničných odberateľov. Veľmi by sme uvítali naštartovanie živočíšnej výroby, prípadne rozšírenie domácich spracovateľských kapacít. Chýba nám napríklad spracovateľ olejnín, akým bola v minulosti Palma,” uviedol M. Uhrík.

Pridaná hodnota nášho poľnohospodárstva sa exportom nespracovaných komodít stráca. Slovenský poľnohospodár navyše utŕži za tonu pšenice o 40 až 45 eur menej, ako je aktuálna cena na burze v Paríži. Dôvodom sú najmä prepravené náklady. Pokiaľ v roku 2008 dosiahla cena potravinárskej pšenice na Slovensku 210 eur za tonu, tak každoročným poklesom sa prepadla na aktuálnych 123 eur za tonu.

“Pozornosť farmárov v aktuálnom období smeruje na otázku cien. Tá ale závisí od množstva faktorov a celosvetových súvislostí. Zásadným faktorom tvorby ceny je, že svetová produkcia obilnín už štvrtý rok predbieha spotrebu. Za toto obdobie sme nikde vo svete nezaznamenali výraznú neúrodu. Tento fakt demonštruje aj priemerný nárast úrody obilnín vo svete z úrovne 3,2 ton z hektára na súčasných 3,7 ton z hektára,” hovorí Jozef Rebro, predseda Komoditnej rady pre olejniny a šéf exportno-importnej spoločnosti Arimex.
Ako ďalej vysvetľuje, významne sa na cenách produkcie prejavuje aj zahranično-politický vývoj.

“Oblasti, kde sa najviac dováža obilie z celého sveta sú štáty severnej Afriky a Blízkeho východu. Keď si uvedomíme, čo sa v týchto krajinách za posledné štyri roky udialo, tak musíme konštatovať, že sú to rozvrátené ekonomiky, kde spotreba poľnohospodárskych komodít nerastie tak, akoby mala,” uviedol J. Rebro.

To sa prejavuje na náraste svetových zásob. Za ostatných päť rokov vzrástli zo 187 miliónov ton na aktuálnych 254 miliónov ton! Po týchto globálnych číslach zostáva otázkou, kde umiestni svoju produkciu slovenský roľník.

“Nachádzame sa na trase, kde prechádzajú komodity z južnej Európy. Najmä Rumunsko dosiahlo v tomto roku rekordné úrody. Vynikajúce výsledky vykazuje aj Maďarsko. Nášmu obiliu bude konkurovať najmä produkcia z týchto oblastí,” hovorí Jozef Rebro, ktorý poukazuje aj na negatívum v podobe vysokej sebestačnosti v spotrebe obilnín pri štátoch ako Rakúsko, Nemecko a Česká republika.

“Sme na začiatku žatvy, ktorá postupuje od východu na západ. Hlavný objem produkcie sa ešte len blíži z Nemecka a Francúzska. V týchto krajinách sa nebude hovoriť o tom, či je produkcia o milión ton vyššia, alebo nižšia. Zameraní budú skôr na kvalitu obilnín. Zdá sa, že najmä vo Francúzsku sa ukazuje úroda v nižšej kvalite, ako vlani. Francúzsko je pritom jedným z hlavných exportérov obilia. Presne na základe tohto vplyvu si hľadá cenu aj kukurica. Ak je viac kŕmnej pšenice, tak sa vytvára cenový tlak na kukuricu,” pozerá do budúcnosti Jozef Rebro.

Reálne sa ale o vývoji cien obilnín a olejnín dá hovoriť až vtedy, ak bude viac ako 50 percent európskej produkcie v sýpkach.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
5 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Lukáš
Lukáš
20. júl 2016 21:50

Chcelo by to teda nechať niektoré polia ležať ľadom aby si pôda oddýchla a znížili sa zásoby, malo by to byť plošné a každý podnik, ktorý sa zapojí dostane kompenzáciu za toto pole od štátu-EU ale najviac do 5% svojej výmery…ale v tomto nie som odborník, píšem iba čo ma… Celý komentár »

Sesto666
Sesto666
21. júl 2016 10:30

Pokial viem, politika uhorovania je v EU uz zauzivana. Kedze velku cast potravin dovazame, mozno by nebolo nahradit obilie niecim inym. V Afrike ludia hladuju, ale v obchodoch kupite len vazulu vypestovanu v Etiopii. Inak tie zasoby nie su az take velke akoby sa zdalo. Mozno tak na jeden mesiac… Celý komentár »

RS
RS
21. júl 2016 12:01

Nechápem prečo žiaľ…?! Veď sa tešme s dobrých úrod. Každý keď seje tak chce aj žať. A s takými peknými traktoristkami jajaj…

F.K.
F.K.
21. júl 2016 20:59

Dobrý článok, s množstvom informácií, avšak neviem, či potešil poľnohospodársku komunitu naprieč Slovenskom.

jm
jm
21. júl 2016 23:56

Málo kto podniká podobným spôsobom.Čím si úspešnejší tým si viac potrestaný.Úspešnosť v ponímaní dosahovaných výsledkov.