Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z ekonomiky

Minulosť nechajme historikom

Minulosť nechajme historikom
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Produkty slovenských poľnohospodárov pri porovnaní s ostatnými európskymi krajinami potvrdzujú, že hospodáriť na pôde dokážeme prinajmenšom tak dobre, ako iní, predsa však stále znejú hlasy, hovoriace o jeho celkovom úpadku a malom význame pre ekonomiku štátu. Naozaj, pri porovnávaní s minulosťou mnohé čísla z obdobia pred rokom 1990 dávajú kritikom následného vývoja za pravdu. Ak sa pozrieme triezvym pohľadom na dnešné slovenské poľnohospodárstvo ako celok, niet nad čím jasať.

Zamestnanosť v odvetví klesla pod dve percentá a stavy hospodárskych zvierat sú pre našu potravinovú bezpečnosť, ale aj vzhľadom na rozumnú štruktúru odvetvia nebezpečne nízke. Pôda sa síce pomaly, ale zdá sa že nezadržateľne presúva stále viac do rúk zahraničným subjektom a odvetvia špeciálnej výroby, ako napríklad ovocinárstvo či zeleninárstvo sa stali takmer bezvýznamnými. Treba si však položiť jednu zásadnú otázku. Bol takýto vývoj naozaj nevyhnutný? Bohužiaľ, zdá sa, že odpoveď znie áno.

Vtedajšia štruktúra slovenských poľnohospodárskych podnikov, takmer bez výnimky tvorená veľkými družstvami, zaťaženými zastaralými technológiami, prezamestnanosťou a nízkou produktivitou práce predznamenala len ťažko prekonateľné problémy. Domáci prvovýrobcovia a potravinári ani pri najlepšej vôli nemohli dlhodobejšie konkurovať stále rastúcim priamo i nepriamo dotovaným dovozom zo zahraničia. Dielo skazy už iba dokonali požiadavky, ktoré sme pri vstupe do EÚ museli splniť a kde, zdá sa, sme sa práve v poľnohospodárstve a potravinárstve niekedy až príliš horlivo zaviazali hneď a k všetkému. Rovnako sme to všetko, podľa mnohých odborníkov z praxe, až príliš rýchlo a dôsledne presadzovali. Slovenskí vyjednávači tvrdia, že to bolo nevyhnutné a na túto tému už zaznelo mnoho diskusií. Pravda však, ako obvykle, bude zasa niekde uprostred. Faktom ale i dnes ostáva, že naši potravinári, ale aj poľnohospodári, po návštevách európskych partnerov občas iba smutne konštatujú, že s napĺňaním predpisov, ktoré položili ich vlastný bitúnok, alebo prevádzku potravinárskej výroby, majú viaceré staré krajiny únie problémy dodnes a stále v takých zariadeniach vyrábajú. Naši domáci malí obchodníci s potravinami sa rovnako, ako mnohí potravinári, pod tlakom konkurencie a prísnych predpisov neudržali a obchod ovládli veľké, celoeurópske reťazce, plné tovaru zo zahraničia, v krásnom obale, ale žiaľ niekedy aj v pochybnej kvalite.

Ak sa na toto všetko pozrieme racionálne, o nejakú fair súťaž medzi slovenským a zahraničným poľnohospodárstvom a potravinárstvom naozaj nešlo od samého začiatku až do dneška. Ale ani nemohlo ísť. Vonkajšie faktory, ako rýchly prechod na trhovú ekonomiku a odstránenie obchodných bariér, ako aj neskorší, v tom čase zrejme nevyhnutný vstup do Európskej únie, mali podstatne väčšiu váhu, ako naše vlastné politické, alebo odborné rozhodnutia. Podiel slovenských vlád na dnešnom stave, od vzniku samostatného Slovenska až po dnešok, je optikou globálneho vnímania Slovenska v európskom kontexte okrajový. Situáciu zásadne ovplyvniť v rámci mantinelov, daných vonkajším prostredím, do ktorého sme sa dostali rýchlosťou vyvolávajúcou šok, nebolo možné a trend by sme akokoľvek premyslenou taktikou zrejme nezvrátili. Navyše sa všetko dialo v období hospodárskej konjunktúry v Európe, ktorá uľahčila veľké investície zahraničných obchodných spoločností a ich mohutnú expanziu ďalej na východ.

Dnes sme v situácii, kedy máme v poľnohospodárstve síce viac ako dobré hektárové výnosy plodín, nemenej dobrú úžitkovosť živočíšnej výroby, zväčša moderný a efektívny strojový park, ale zároveň nebezpečne nízku sebestačnosť vo výrobe potravín. Domáce poľnohospodárske a potravinárske podniky aj v ťažkých a nie celkom rovných podmienkach na trhu EÚ dokážu síce prežiť a občas dokonca vytvoriť aj slušné hospodárske výsledky, stratili ale niekdajšie významné celospoločenské funkcie. Nedokážu už byť v súčasnosti ťahúňom zamestnanosti a spoločenského života na vidieku tak, ako kedysi. Obce, kde nachádzali mnohí ľudia kedysi prácu v poľnohospodárstve, sa vyľudňujú a krajina začína na mnohých miestach pustnúť.

Otázkou, ktorá je aktuálna, však nie je kto ten stav zavinil, či sa tomu dalo, či nedalo zabrániť, alebo koho by sme mali obviňovať. Nostalgicky spomínať na minulosť a plakať nad rozliatym mliekom je zbytočné. Pred slovenským poľnohospodárstvom stojí budúcnosť limitovaná okolitým prostredím ktorého základné parametre by mali byť zrejme na dlhý čas dané. Podmieňovací spôsob je tu veľmi pravdepodobne na mieste, pretože krištáľová guľa, v ktorej by sme budúcnosť videli nejestvuje a neistôt pribúda. Tým viac si však treba uvedomiť význam a nenahraditeľnosť domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva a urobiť maximum pre jeho oživenie. Stav, kedy obchodné reťazce rýchlo a lacno dovezú čokoľvek, od ovocia a zeleniny až po najrozličnejšie mäsové, či mliečne výrobky, nemusí trvať dlho. Stačí napríklad väčší konflikt na Blízkom východe s následnou novou ropnou krízou. Zrazu zistíme, že dovážať jahňacinu z Nového Zélandu, alebo paradajky z Holandska je nielen nezmyselné, ale vzhľadom na náklady a z toho vyplývajúce ceny, už nemožné. Rizík, ohrozujúcich súčasný globalizovaný svet pribúda a víťazmi budú tí, ktorí dokážu zabezpečiť obyvateľstvu potraviny. Ak si niekto myslí, že je to iba strašenie, nech si spomenie ako už dnes Nemecko vyzýva obyvateľov k vytváraniu krátkodobej zásoby pitnej vody a potravín v každej domácnosti. To rozhodne nesvedčí o tom, že by jedna z najväčších európskych krajín pokladala súčasnosť za stabilnú a bezpečnú.

Pred dnešným svetom navyše stojí stále nástojčivejšie otázka, či globalizácia so všetkým, čo prináša, nevyčerpala už svoj potenciál a nebudeme sa vracať nazad k logickej, pre životné prostredie i ľudí prirodzenejšej a bezpečnejšej lokálnej ekonomike. Okrem iného to ale znamená, že na Slovensku sa vlády súčasné i budúce, ale aj odborná verejnosť musia sústrediť na budúcnosť poľnohospodárstva a potravinárstva, na revitalizáciu vidieka a podporu všetkých foriem hospodárenia na pôde. Nepôjde to rýchlo, ani ľahko. Začať ale môžeme aj hneď, napríklad aj výraznejšou podporou mladých farmárov a všetkých ľudí, ktorí sú ochotní spojiť svoj život s prírodou a vyrábať kvalitné domáce potraviny. Rovnako už dnes môžeme začať robiť ešte viac pre propagáciu poľnohospodárstva ako najstaršieho a najpotrebnejšieho odvetvia v ľudskej spoločnosti a rovnako pre podporu konzumácie domácich produktov. Dôležité je dnes skrátka prestať myslieť na minulosť a v zmenených podmienkach sa pokúsiť postaviť slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo čím skôr na nohy. Ak sa to bude dariť, budúce generácie nám budú za to vďačné.

Autor článku: Anton Peltzner - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
20 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
ni
ni
1. september 2016 17:05

Svata pravda, ale uz aj na tu podporu mladych sme zmeskali posledny vlak.

Jozef Artim
Jozef Artim
2. september 2016 7:13

Juraj, kvintesencia článku je správna. Akurát by som povedal, že je našou povinnosťou (ale aj generácie, ktorá to pokazila a je ešte pri sile), zmeniť nedobrý vývoj agrosektora, aby sme sa nemuseli hanbiť pred deťmi a vnukmi. Ďakovať nemusia. Jozef Artim

Juraj Huba - prevádzkovateľ poľnoinfo
Juraj Huba - prevádzkovateľ poľnoinfo
2. september 2016 8:32

Jozef, teší ma, že to vyzerá na moje autorstvo, ale nie je to tak. Poľnoinfo rozšírilo rad spolupracovníkov o Antona Peltznera, ktorému sme uverejnili za ostatné týždne už tretí článok. Čo sa týka samotného obsahu, moje názory na (ne)fungovanie rezortu ponúkam pomerne často. Preto som rád, za každého ďalšieho autora… Celý komentár »

Farmer
Farmer
2. september 2016 9:18

Ľudia vo vláde nie sú naši králi a princovia, aj keď sa tak tvária. Sú to naši zamestnanci, sú to správcovia našich peňazí. My im však z nejakého čudného dôvodu nie a nie povedať, že to robia ale úplne zle. Je v poľnohospodárstve niekto, kto reálne vidí, nie čaká, alebo… Celý komentár »

L.D.
L.D.
2. september 2016 15:22

Nemôžem súhlasiť s autorom, aj keď v mnohých veciach má pravdu. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, nemá právo na svoju budúcnosť. Do histórie sa treba pozerať, ale s cieľom poučiť sa z nej. Zistiť, kde sme urobili chyby a pokúsiť sa ich nezopakovať v budúcnosti. Taktiež si nemyslím, že… Celý komentár »

Farmer
Farmer
2. september 2016 17:12

Prečo? Práve pre to, že pre tých čo o tom rozhodujú sú priority úplne niekde inde a tí, čo by mohli “dať hlavy dokopy” budú ticho lebo… Videl som to na ČS SZPM.

agrisato
agrisato
2. september 2016 19:59

Pán Anton Peltzner. Je to Vaše pravé meno? Alebo umelecké…:) Super pohľad!!!

Filip K.
Filip K.
2. september 2016 21:48

Populárne napísaný článok, ktorý laik ocení. Odborná verejnosť v ňom nájde ťažko niečo nové, čo by nepoznala (okrem faktografie). V článku ma osobne zaujalo konštatovanie autora, či skôr otázka ním položená aj s následnou odpoveďou: “Bol takýto vývoj naozaj nevyhnutný? Bohužiaľ, zdá sa, že odpoveď znie áno.” Poznajúc dianie v… Celý komentár »

agrisato
agrisato
2. september 2016 22:22

Je to Vlado…

Juraj Huba - prevádzkovateľ poľnoinfo
Juraj Huba - prevádzkovateľ poľnoinfo
3. september 2016 10:31

Ak ste tým Vladom mysleli napríklad pána Chovana, tak to nie je možné. Pseudonym na webe používame len v jedinom prípade a to ak je autor článku novinár. Pseudonym na webe sa viaže vždy na tú istú osobu, ktorá na poľnoinfo.sk publikuje len pod jedným menom. Jedna osoba = jedno… Celý komentár »

Ladislav
Ladislav
4. september 2016 8:52

Spravne ! Nesmieme povazovat zakladnu istotu , ktoru v dnesnej dobe mame, a tou je dostatok a dostupnost potravin, za samozrejmost ! Natolko sme si navykli na prebytok jedla, ze si tuto absolutne zakladnu potrebu ani neuvedomujeme. Vsetky zivocichy vratane cloveka su zavisle na dostatku potravy, vzdy to bola najvyssia… Celý komentár »

./
./
4. september 2016 21:44

Ak chchcieš tlačiť ako nemci do poľnohospodárstava ako oni ak je to právda a nie alibizmus viz. bavorské a naše fármy musíč tačiť všade lebo ako si to predstavuješ ??Aký sedliak taká krajina poda a napokon aj tá istota kvalitných potravín žiadné rozhodnutia iných to nespraví!

Ladislav
Ladislav
5. september 2016 10:07

V podstate jednoducha logika nam da vysledok: porovnaj minimalny plat u nas a povedzme v Nemecku. Ako priklad. Zhruba 3,5 x vyssi. Deklaruju, ze maju vykup cca rovnako ako u nas. Ceny potravin v obchodoch maju zhruba rovnake ako u nas. Ale naklady na vyrobu maju 3,5 x vyssie. Povadzme… Celý komentár »

./
./
5. september 2016 17:39

Ako možeš písa´t že priemer 16ha v nemecku a EU na farmu zvýši naraz efektívnosť oproti tvojim tisíckam hektarovým farmárom z minimom ľudí navyše z ukrainy nuž o nájmoch pri tom to eště rátať a chcieť ich dotácie to už samo o sebe vyžaduje veľků odvahu ich chcieť a ľebo… Celý komentár »

realista
realista
5. september 2016 23:35

Ludia vidite aky ste sprosty vy sa tu dobre ze nepohadate a dani nam zatial skupia slovensko