Zber hustosiatych obilnín na Slovensku sa v tomto roku skončil. Dožinkové vence sú rozdané, nuž bilancujme. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá spracúva informácie nielen z oficiálnych zdrojov (NPPC – VÚPOP, ŠÚ SR), ale aj od pestovateľov v regiónoch, možno hodnotiť výsledky ako úspešné.

Veď hustosiate obilniny celkovo dosiahli úrodu 5,71 tony z hektára. Pšenice sa podľa Komory urodilo dokonca až 6,07 t.ha^-1 (lokálne i vyše 7 ton). Úroda jačmeňov bola 5,48 t.ha^-1, raže 3,91 t.ha^-1, ovsa 3,26 t.ha^-1, tritikale 4,47 t.ha^-1 a ostatných hustosiatych obilnín spolu 3,49 t.ha^-1. Je to viac, ako sa odhadovalo ešte k polovici augusta. Dokonca aj repka mala priemerne vynikajúcich 3,44 t.ha^-1 . Evidentné boli rozdiely v regiónoch, keďže na Slovensku znovu, ako obvykle, zaúradovalo počasie.

To bolo v priebehu leta 2016 opäť nevyspytateľné. Aj keď prechod z teplého júna do júla pomohol rýchlejšie roztočiť kolesá kombajnov, tentoraz neobvykle najmä z južných okresov východného a stredného Slovenska, o pár týždňov ich zabrzdil dážď a búrky. Na niektorých miestach krajiny boli v júli dokonca zaznamenané rekordné zrážky, čo malo samozrejme dopad na kvalitu už zrelého obilia. August zasa prekvapil znížením priemerných denných teplôt a premenlivými zrážkami, takže posledné hektáre obilia sa brali až pred koncom prázdnin. Podľa SHMÚ boli letné mesiace teplotne nadnormálne a zrážkovo na hornej hranici normálu.

Mali by sme sa tešiť z takýchto výnimočných výsledkov zberu našich hlavných plodín. Prečo to tak nie je? Zásoby obilia sa zvyšujú už niekoľko rokov po sebe, aktuálne naša sebestačnosť u obilnín presahuje 155% a celkový prebytok dosahuje takmer 2 milióny ton. Týka sa to aj svetových zásob obilia, ktoré sú tiež rekordné, podľa IGC (Medzinárodná rada pre obilniny) je to až 492 mil. ton. Svetová produkcia obilnín už tretí rok po sebe zaznamenáva rastúcu tendenciu, na čom len málo zmenia tohtoročné horšie výsledky v Nemecku a Francúzsku. Situácii na svetovom trhu nepomáha ani geopolitický vývoj v Rusku a na Ukrajine, ktorá využíva otvorené dovozné kvóty na obilie do Európskej únie. Rastie vplyv čiernomorskej oblasti, kde v obchode vyhrávajú iní hráči – najmä Rusko, Ukrajina a paradoxne aj tradičných európskych vývozcov obilia, ako je Francúzsko, predbiehajú iní, napr. Rumunsko. Okrem toho vrcholí diskusia o liberalizácii svetového obchodu a otvorení európskeho trhu s obilím bez limitujúcich licencií.

Všetky tieto okolnosti možno vnímať v konečnom dôsledku na cenách obilia, ktoré sú po tohtoročnej žatve rekordne nízke. Pšenica mäkká potravinárska sa predáva na burzách za 132-145 euro za tonu, na Slovensku sa cena pohybuje od 110 do 125 €/t. Kŕmne obilie má cenu vo svete cca 110-120 €/t, u nás len okolo 100 €/t. Kukurica má termínované ceny 110-130 €/t. V niektorých oblastiach sa už cena obilia dotýka intervenčnej, stanovenej na 101,31 €/t za štandardnú kvalitu. Intervenčný nákup obilia v zmysle európskych pravidiel sa otvára 1.novembra, no tento rok už po úprave nariadení (1238/2016 a 1240/2016 – dostupné aj na stránke obilninari.sk), ktoré prinesú i.o. aj zmenu v lokalizácii intervenčných skladov. Pri rastúcich cenách vstupov do poľnohospodárskej výroby tak predaj obilia sotva pokryje náklady. V mnohých prípadoch nepomohlo ani skoré zazmluvnenie produkcie výrobcu s odberateľom pri lepších cenách. Preto ani tohtoročná bohatá nádielka zlatých zŕn nepriniesla svojim pestovateľom očakávané potešenie a satisfakciu…

Bolo by na čase, keby sme si uvedomili aj my dosah a využili možnosti, ktoré nám poskytuje dunajská cesta do Čierneho mora. Optimálne by bolo umiestniť domáce zásoby obilia na zahraničných trhoch, ak už nemožno v krátkom čase očakávať zvýšenie domácej spotreby na potravinárske, kŕmne, či priemyselné účely. Navyše svetový trh sa špecializuje a zameriava na vysokokvalitné poľnohospodárske produkty. Ak chceme uspieť, musíme prispôsobiť výrobu dopytu a to čím skôr. Chce to efektívnejšiu intenzitu domácej produkcie s ohľadom na rajonizáciu pestovateľských podmienok (pôdno-klimatická vhodnosť), používanie odrôd odolných voči suchu a extrémnemu počasiu, špecializáciu výrobu a hlavne pružnejšie reakcie na požiadavky trhu a dopyt (napr. vysokokvalitné pšenice, alternatívne rastlinné druhy, pseuodobilniny apod.).