Pokiaľ v minulosti dožinky vznikli na historickom princípe náboženských zvykov, ako prejav úcty a poďakovania sa za dosiahnutú úrodu, dnešné slávnosti charakterizuje skôr zhodnotenie žatevných výsledkov a stretnutia s tými, ktorých celoročná práca vonia novým chlebom. Už dvadsiate dožinkové slávnosti usporiadala aj Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Leviciach.

„Je mi veľkou cťou a potešením v mene predstavenstva a dozornej rady RPPK v Leviciach, privítať hostí na tohtoročných jubilejných dožinkových slávnostiach Levického okresu. Historickú budovu v ktorej sa nachádzame, poznajú skôr narodení pod názvom „U Denka“. Pri pohári vínka, koňaku a neposlednom rade aj mariáši tu viedli naši starí otcovia dlhé debaty o úrodách na poliach, o úžitkovosti zvierat a o úrovni nielen levického poľnohospodárstva,“ povedal v úvodnom príhovore Milan Halmeš, predseda RPPK v Leviciach.

Tradícia dožinkových slávností sa v okrese Levice pretrhla na začiatku deväťdesiatych, aby ju nesmelo obnovili v roku 1997. Vtedy podujatie nazvali trošku nemotorne a priveľmi oficiálne – Slávnostné vyhodnotenie žatevných prác a výsledkov. Už počas akcie, ktorá vzbudila veľký ohlas, odzneli hlasy, prečo sa nevrátiť k názvu, ktorý každý poznal. Dožinky.

„Myšlienka sa v ďalších rokoch ujala veľmi pozitívne. Dožinky sa organizujú každý rok u iného člena komory. Stretnutia sme začali obohacovať o pozvaných hostí zo štátnych a samosprávnych organizácií a zaslúžilých pracovníkov na dôchodku, ktorí sa podieľali na rozvoji poľnohospodárstva a potravinárstva Levického okresu,“ hovorí Milan Halmeš.

Výsledky tohtoročnej žatvy poľnohospodárov potešili. V okrese Levice dosiahli vôbec najvyššiu úrodu pšenice 6,5-tony z hektára.

„Nebolo prekvapením, že niektoré parcely nám sypali bežne 8 – 9 ton a viac. Už menej sme sa tešili dažďom, ktoré prišli počas zberu a preklasifikovali nám nezožatú pšenicu na kŕmnu,“ uviedol Milan Halmeš.

Jarný sladovnícky jačmeň dosiahol úrodu 5,62 t/ha a až na malé výnimky zhodnotil predseda RPPK ako dobrú aj kvalitu tejto plodiny pre sladovnícke účely. O pol tony z hektára viac sypal ozimný jačmeň a taktiež sú zaknihované rekordné úrody.

„Ďalšia významná plodina a predplodina v osevných postupoch, ozimná repka, dosiahla úrodu 3,56 t/ha. Ide o druhú najlepšiu úrodu v histórii a prekonal ju jedine rok 2014, keď sa repka priblížila k štyrom tonám,“ povedal M. Halmeš.

V Levickom regióne sa darilo aj hrachu. Výmery stúpli cez 4-tisíc hektárov a priblížili sa osevu v 90-tych rokoch. Úroda dosiahla 3,12 tony z hektára, čo je 4. najlepší výsledok od roku 1989.

„Boľavým miestom v našom podnikaní je veľmi nízka úroveň združovania sa a fungovania odbytových družstiev. Je realitou, že tam sú naše veľké rezervy, ktoré nám zvyšujú finančné prostriedky na strane nákladov a znižujú ich na strane tržieb,“ uviedol M. Halmeš.

Predseda RPPK veľmi pozitívne hodnotí, že v krízovej situácii na trhu s mliekom, keď mnohé podniky bojovali o samotnú existenciu, dokázala vláda podporiť chovateľov 33-miliónmi eur.

 „Tu sa dokázalo, ako je dôležité byť organizovaní a svoje názory a ciele v našom odvetví mať zastrešené pod jednou strechou. Vzhľadom na to, že sme dobrovoľná samospráva, benefity z takýchto aktivít čerpajú žiaľ aj dobrovoľne neplatiace subjekty,“ uviedol Milan Halmeš.

Príkladom jednotnosti môže byť aj samotná levická poľnokomora. Pestrú členskú základňu tvoria poľnohospodárske družstvá, obchodné spoločnosti, samostatne hospodáriaci roľníci, ale aj spoločnosti so zahraničným kapitálom. Združujú všetkých významných levických hospodárov na pôde.