Rok 2016 nebol pre poľnohospodára jednoduchým. Súhlasí s tým aj Martin Hubinský, segment manažér pre poľnohospodárstvo vo VÚB Banke. Ten v rozhovore pre poľnoinfo.sk hovoril o špecifikách aktuálneho roka, situácii v živočíšnej výrobe, ale aj o recepte úspešného hospodára na pôde.

Letná žatva skončila a zdá sa, že aj jesenné plodiny signalizujú nadpriemernú úrodu. Poľnohospodári začínajú bilancovať. Čo banka, ako vy hodnotíte rok 2016?

Z pohľadu banky, ako finančného partnera našich farmárov, nebol rok 2016 jednoduchým. Aj napriek tomu, že úrody boli nadpriemerné, ceny nenapĺňajú očakávania poľnohospodárov v rastlinnej výrobe. Dokonca sa môže stať, že tržby z hektára budú nižšie, ako roky predtým.

Čo živočíšna výroba?

Cítime, že situácia je veľmi zložitá. Výpadok na tržbách producentov mlieka je značný a to výrazne zasiahlo do bilancií poľnohospodárskych subjektov. Situácia je vážnejšia u tých výrobcov, kde predstavuje živočíšna produkcia významnú časť výroby. Určitú stabilizáciu priniesla štátna pomoc, ale ide o krátkodobé riešenie. Situácia si vyžaduje systémový prístup.

Dnes sme svedkami, že sa cena mlieka pomaly odráža od pomyselného dna a začína stúpať.

Pád sa zastavil a dochádza ku korekcii ceny. Podľa môjho názoru za tým vidím už aj určité racionálne riešenie spracovateľov mlieka. Máme množstvo informácií od našich klientov o rušení alebo redukovaní chovov. Skoro každý podnik, ktorý má výrobnú alternatívu sa púšťa do redukcie. Toto nie je dobrá správa pre spracovateľov, ktorí by zostali odkázaní na dovoz surového kravského mlieka zo zahraničia. Táto situácia by im výrazne oslabila vyjednávaciu pozíciu.

Aké opatrenia ste pripravili pre tých, ktorých sa dotkla mliečna kríza.

S našimi klientami v živočíšnej výrobe komunikujeme a snažíme sa im byť partnerom nie len na krátke trate a do dobrých období, ale aj do zložitých situácií. Úverové zdroje pre živočíšnu výrobu sme navýšili o viac ako 20 percent.

Podopatrenie 4.1.8 je vo významnej miere orientované najmä na veľké investičné projekty, ako napríklad financovanie výstavby a rekonštrukcie objektov v živočíšnej výrobe. Neobáva sa banka takýchto projektov?

Tieto projekty sme naozaj v ostatnom období vo veľkom financovali. Banka nerobí žiadny rozdiel medzi podnikateľom v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Všetky dopyty na schválené projekty sme schválili a podporili či už formou prekleňovacích úverov na nenávratný finančný príspevok, alebo dofinancovaním úveru.

Bolo v tomto roku určité špecifikum, ktoré klienti požadovali, ale s čím ste sa pre dvoma-troma rokmi napríklad nestretli?

Prvovýrobcovia hľadali možnosti, ako prefinancovať dočasné uskladnenie úrody. Táto možnosť tu bola aj v minulosti, ale poľnohospodári sa o túto formu nezaujímali v takom rozsahu. V našej banke dočasné uskladnenie úrody prefinancovávame formou úveru na zabezpečenie tovarovým záložným listom. Komodita je uskladnená v skladoch poľnohospodára. Ten vystaví tovarový záložný list, ktorý zaregistrujú na ministerstve a banka ho následne zoberie do zábezpeky proti finančnej hotovosti. Toto bolo financovanie populárne v ostatných týždňoch.

Je to možno aj tým, že tohtoročná úroda je rekordná, poľnohospodári ju majú v skladoch, ale trhy sa nehýbu tak, ako by očakávali?

Aktivitu pripisujeme najmä tomu, že úroda bola vysoká a niektorí prvovýrobcovia možno strategicky očakávajú lepšie časy a korekciu ceny na konci roka. Takže tento postoj môže mať aj takýto obchodnícky charakter.

V banke poznáte naše poľnohospodárske podniky veľmi dobre. Viete ich rozdeliť na tie dobré – úspešné a tie viac problematické. V čom sú tie úspešné iné. Čo poľnohospodár musí mať alebo urobiť, aby aj on viedol úspešný podnik?

Základný parameter je vysporiadaná majetková štruktúra, ktorú sledujeme u úspešných podnikov. Samozrejme, sú to aj iné faktory súvisiace s výrobným zameraním podniku. Ak je poľnohospodár zameraný na výrobu mlieka, tak možno toto sú tie najhoršie roky, ktoré zažil za posledné obdobie. Ak má ale vysporiadanú majetkovú štruktúru, dokáže robiť veľmi efektívne úsporné opatrenia smerujúce k zmene systému výroby.

Na Slovensku sa zväčšuje počet podnikov, ktoré sú vo vlastníctve zahraničného kapitálu. Majú aj takíto poľnohospodári záujem o financovanie zo strany slovenských bánk?

V časti akvizičnej, keď dochádza ku kúpe podniku, majú toto financovanie často zabezpečené u materskej banky v krajine pôvodu. V tej následnej fáze hľadajú formy financovania na Slovensku. Musím povedať, že dopyt takýchto skupín nie je malý, ale zväčša sa zameriavame na slovenského farmára.

Sú prehľadnejší?

Slovenská majetková štruktúra je značne prehľadnejšia a vieme, čo môžeme od toho ktorého farmára očakávať. Je tu roky a vieme zhodnotiť jeho obchodné správanie.

Bez histórie prichádzajú do poľnohospodárstva aj mladí farmári. Sú pre Vás zaujímavým klientom?

S mladými farmármi do značnej miery komunikujeme aj formou začínajúceho finančného poradenstva. Najväčší záujem z ich strany sú formy financovania realizované lízingom.

Aké je smerovanie banky v najbližšou období?
Začali sme predfinancovávať priame platby na rok 2017, čím sme vyšli v ústrety prvovýrobcom s výpadkom v cash flow. Farmár si môže od 1. septembra požiadať o predfinancovanie platieb na rok 2017 s tým, že úver je splatný až 30. júna 2018, alebo keď prídu priame platby za rok 2017. Pokračujeme vo financovaní investičných projektov a pripravujeme sa aj na prefinancovanie výziev, ktoré majú byť vyhodnotené.

Kde sa banka z hľadiska poskytnutých úverov, ale aj počtu klientov nachádza?
Úverová angažovanosť našej banky v sektore je 350 miliónov eur, čím náš trhový podiel presahuje 20 percent.

Ak hovoríme 20 percent, to znamená, že do poľnohospodárstva ide cez banky 1,7 miliardy eur ročne?

Dobrý postreh. Tie čísla, ktoré sa vykazujú v Zelenej správe hovoria približne o 700 miliónoch eur. Je tu započítaná len poľnohospodárska prvovýroba bez veľkoobchodníkov s agrárnymi komoditami, skladovateľmi, dodávateľmi osív, chémie, hnojív, alebo techniky a chýbajú nám tu aj niektorí spracovatelia, ako napríklad mlyny. Ide ročne o financovanie na úrovni 1,5 až 1,7 miliardy eur. Priame platby sú financované niekde na úrovni 450 miliónov eur, z toho VUB financuje 130 miliónov eur.

Koľko je takých subjektov, ktoré vôbec nevyužívajú predfinancovanie dotácií?
Takýchto podnikov nie je viac ako 30 percent. Prefinancovanie priamych platieb je najlacnejšia forma, ako získať prevádzkové zdroje. Nevyžaduje sa tam žiadne špeciálne zabezpečenie, pretože je to samolikvidná štruktúra úveru z prichádzajúcich priamych platieb. Pre banku ide o minimálne rizikový produkt a preto môže poskytovať veľmi nízke úroky.

Pri ostatnom vyplácaní priamych platieb boli závažným problémom krížové deklarácie. Urobili sa nejaké kroky, aby sa neopakovala táto situácia?

Týchto prípadov bolo naozaj veľa. Snažili sme sa splatnosti úveru posúvať. Takže z toho pohľadu poľnohospodár problém nemal. Z nášho pohľadu krížové deklarácie z veľkej časti boli špekulatívnou aktivitou. Riešenie tejto situácie pripadá skôr na exekutívu, ako na banku. Máme ale informáciu, že mnohí podnikatelia sa začali zariaďovať tak, že sporné parcely začali vyčleňovať do ďalších firiem, aby nestratili podporu na celý podnik.