Politická diskusia o zjednodušení pravidiel európskej poľnohospodárskej politiky, situácia na trhu s potravinami, vzťahy medzi farmármi a dodávateľmi a najmä kvóty na výlov rýb boli hlavnými témami prvého dňa rokovaní Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo v Luxemburgu. Pondelkovému ministerskému zasadnutiu v mene predsedníctva SR v Rade EÚ predsedala ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná.

Ministerka počas stretnutia s novinármi uviedla, že prvá časť politických diskusií sa týkala nariadenia „omnibus“, ktoré patrí medzi priority slovenského predsedníctva a ktorého hlavným cieľom je zjednodušenie pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

„Návrh je súčasťou strednodobej revízie viacročného finančného rámca EÚ a zjednodušuje postupy pre farmárov a riadiace orgány v jednotlivých členských krajinách,“ vysvetlila Matečná.

Ministerka spresnila, že sa to týka niektorých prvkov priamych platieb, rozvoja vidieka a spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. Súčasťou tohto návrhu je aj nástroj na stabilizáciu príjmov v jednotlivých odvetviach a zavedenie jednoduchších pravidiel pre prístup k pôžičkám. Podľa jej slov členské štáty vítajú snahy o zjednodušenie v tejto oblasti.

Matečná dodala, že témou rokovaní bola aj súčasná situácia na trhoch, kde komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Phil Hogan oznámil, že došlo ku krehkej stabilizácii cien mlieka a k miernemu nárastu cien bravčového mäsa. Slovenská ministerka však upozornila, že na budúci rok sa v EÚ skončí platnosť kvót na cukor a niektorí ministri už vyjadrili obavy, aby to neviedlo k rovnakej situácii ako po zrušení kvót na mlieko.

„Viaceré štáty spomenuli tému, ktorá je blízka slovenskému predsedníctvu, a to je postavenie farmára v potravinovom a dodávateľskom reťazci. Predsedníctvo dúfa, že Európska komisia bude reflektovať o zaradení iniciatív na boj proti nekalým praktikám,“ zdôraznila Matečná.

Krátko pred polnocou ministerka Matečná spolu s eurokomisárom pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vellom oznámila, že po oveľa náročnejších rokovaniach, ako sa očakávalo, ministri jednomyseľne dospeli ku kompromisnej dohode o rybolovných kvótach pre Baltské more na rok 2017.

„Dosiahnutie rovnováhy medzi udržateľnosťou morských zdrojov a sektorom rybného hospodárstva bolo náročné. Ale my, ako vnútrozemská krajina bez prístupu k moru, sme boli v pozícii ideálneho vyjednávača,“ opísala situáciu.

Podľa jej slov dosiahnutý kompromis znamená zníženie výlovu východnej tresky škvrnitej o 25 percent, západnej tresky škvrnitej o 56 percent, sleďa atlantického v Rižskom zálive o 11 percent a lososa vo Fínskom zálive o 20 percent.

Zároveň sa členské krajiny EÚ dohodli na zvýšení výlovu sleďa (čo neplatí pre Rižský záliv), platesy, šprotov a lososa (okrem Fínskeho zálivu).

Komisár Vella skonštatoval, že vôbec po prvýkrát sa ministrom podarilo postupovať podľa novoprijatého viacročného plánu riadenia rybolovu v Baltskom mori. Dodal, že prioritami pre dosiahnutie kompromisu bolo rešpektovanie vedeckých poznatkov, snaha o udržateľnosť a sociálno-ekonomické dôsledky pre európskych rybárov a pobrežné komunity.

Matečná v závere pripomenula, že ministri hovorili aj o výlove atlantických tuniakov a predpripravili každoročné konzultácie medzi EÚ a Nórskom o rybolove v Severnom mori. Pozície krajín EÚ sú už známe a k podpisu dohody by malo dôjsť v decembri.