Kým v osemdesiatych rokoch bolo všetko družstevnícke alebo občas roľnícke, deväťdesiate roky boli úrodné na predponu agro. Dodnes na Slovensku existujú desiatky spoločností z prvovýroby, ale aj spomedzi dodávateľov vstupov, s týmito štyrmi začiatočnými písmenami.

Už v novom miléniu sa udomácnil výraz známy skôr v západnej Európe alebo za Atlantickým oceánom. Odrazu bolo všetko farmárske. Napriek týmto slovenským lingvistickým kotrmelcom sa pod Tatrami nenechali pomýliť. Zostali verní kráse slovenského jazyka a zosobášili dve prosté slová. Zem a dar. 

„Názov našej spoločnosti nám vymyslel bývalý riaditeľ gymnázia Augustín Kuchár. Dal nám na výber z dvoch možností – Zemedar alebo Pôdydar, ku ktorým v zapätí so smiechom prihodil tretiu – Pásol Jano tri voly,“ rozpráva Ján Regec, konateľ spoločnosti.

Tretia možnosť ich rozosmiala, ale prvá nadchla. Začala sa písať malá história poctivých hospodárov od neďalekého Popradu. Počas dvadsaťročnej existencie firmy si jej predstavitelia dávajú pozor, aby sa nespreneverili názvu. Každoročne dary dopestované na pôde sa snažia svojej živiteľke oplácať a nezostať jej dlžní.

Bez živočíšnej výroby by to šlo ťažko, ale nájsť kompromis s ekonomikou nebolo a nie je jednoduché. Pred desiatimi rokmi urobili odvážne rozhodnutie. Postavili novú maštaľ. Takú, ako sa stavajú dnes. S vysokými stropmi, vzdušnú a s dostatkom životného priestoru pre zvieratá.

„Kravín s kapacitou 160 kusov užívame už 10 rokov. Pred šiestimi rokmi pribudli aj nové priestory na odchov mladého dobytka,“ informuje Ján Regec.

Načasovanie modernizácie považuje za kľúčové. Nedokáže si predstaviť, že by pri aktuálnych cenách dokázali splácať ešte úver za nové ustajňovacie priestory.

Pred niekoľkými mesiacmi privítali v spoločnosti Zemedar prezidenta Andreja Kisku. Ten sa informoval o aktuálnej situácii na trhu s mliekom. Ján Regec mu oznámil, že náklady na liter mlieka v ich podniku dosahujú 31 centov za liter. Pri nákupnej cene, ktorá v tom čase prevyšovala len mierne 20 centov, je to značný nesúlad medzi výnosmi a nákladmi. O návšteve informovali média a mnohým poľnohospodárom sa zdalo, že prezentované náklady sú nízke a realita musí byť aj u týchto podtatranských hospodárov iná.

„Dotácie na pôdu, kde pestujeme kukuricu alebo krmoviny na ornej pôde, pripočítavam do príjmov živočíšnej výroby. Vlani sa nám podarilo predať do neďalekej bioplynky aj 700 ton silážnej kukurice. Išlo tiež o príjem živočíšnej výroby. K dobrým výsledkom nám dopomáhajú aj kvalitné objemové krmivá,“ vysvetľuje konateľ.

Vďaka produkcii maštaľného hnoja dokážu na parcelách dopestovať 35 ton hmoty kukurice z hektára. Nadpriemerné sú aj výsledky ostatných plodín. V tomto roku dosiahli z hektára pri repke 4 tony a na niektorých parcelách so pšenicou až 8 ton.

Ján Regec vidí určité rezervy v úžitkovosti, ktorá sa momentálne pohybuje na úrovni 8 500 litrov. Osobným cieľom je prekročiť magickú hranicu 10 tisíc litrov na dojnicu a rok.

„Od začiatku roka sme začali červeného holšajna prekrižovať čiernym. Máme dostatok kvalitných krmív a keď by sme prešli na čierny dobytok, dokážeme zvýšiť úžitkovosť o 15 až 20 percent,“ myslí si.

Druhou nohou stability živočíšnej výroby je chov 90-kusového stáda dobytka bez trhovej produkcie mlieka.

Hospodársky dvor v Poprade nesie stopy starostlivého gazdu. Parkové úpravy a prvky záhradnej architektúry vytvárajú príjemné pracovné prostredie, ktoré nerobí hanbu turistickému regiónu. Napriek tomu, už dnes v Zemedare zápasia s nedostatkom pracovnej sily. Majú problém natrafiť na traktoristu a ešte horšie to je s pracovníkmi do živočíšnej výroby.

„Stále mám pocit, že je lepšie dať zarobiť peniaze ľuďom, ako napríklad splácať dojacie roboty. Avšak už dnes vidíme, že kvalifikovaná pracovná sila začína byť obrovským problémom,“ konštatuje Ján Regec.

Reportáž zo ZEMEDAR Poprad, bude aj súčasťou ročenky Top Agro 2015/16, ktorá vyjde 27. októbra 2016. Na slávnostnom vyhodnotení súťaže Top Agro ju obdržia predstavitelia 100 najlepších poľnohospodárskych subjektov na Slovensku.