Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z domova

Dobrý manažér je najmä múdry človek

Dobrý manažér je najmä múdry človek
insert_photoarchív autor - Jozef Sedlák

Podnikanie na pôde sa v priebehu jedného ľudského života zmenilo na nepoznanie. Slovensko ako máloktorá krajina na svete riešilo a rieši za pochodu hneď tri mimoriadne úlohy: spoločenskú transformáciu poľnohospodárstva, jeho začlenenie do štruktúr európskeho a v širšom slova zmysle celosvetového obchodu s potravinami a zároveň muselo a musí prispôsobiť podnikanie na pôde prebiehajúcej klimatickej zmene, ktorá očividne mení podmienky života na zemi. Kľúčovú rolu v zvládnutí týchto procesov zohrávajú agromanažéri.

Kto je slovenský agromanažér? Nie je ľahké ho charakterizovať, pretože slovenské poľnohospodárstvo je po zmenách, ktoré priniesol november 1989, z hľadiska podnikateľských aj vlastníckych foriem pestré. Máme síce výmerami skôr väčšie ako menšie poľnohospodárske podniky, ale sú tu aj úspešné rodinné farmy, hospodárstva malé, stredne veľké aj naozaj veľké. Muži a ženy, ktorí vedú tieto podniky, ich manažujú, teda tvoria ich hospodársku stratégiu a zároveň ju uplatňujú vo všednej dennej praxi s cieľom rentabilne hospodáriť. To sú slovenskí agromanažéri.

Vari ešte nikdy sme nemali generačne a skúsenostne takú pestrú skladbu manažérov ako v súčasnosti. V ostatných rokoch často počuť, že poľnohospodárstvo starne. Je to pravda, ale Top Agro potvrdzuje, že dochádza i k omladzovaniu. Otcov striedajú synovia, starších mladší spolupracovníci. Novým, konkurenciu posilňujúcim prvkom a súčasne aj výmenu skúseností povzbudzujúcim javom je manažovanie podnikov so zahraničným kapitálom profesionálmi z rôznych kútov Európy. Aj to je jeden z prejavov globalizácie svetového poľnohospodárstva na Slovensku.

Top Agro predstavuje každý rok skupinu sto najlepších poľnohospodárskych podnikov, ktoré vedú špičkoví manažéri. Navonok, ako sme už naznačili, tvoria veľmi pestrú skupinu ľudí, pre ktorú je jedno typické: veľká dávka invencie, rozhodné a energické konanie, húževnatosť i trpezlivosť pri zdolávaní toho, čo prináša rýchlo sa meniaci trh a počasie ako večne premenlivý prvok hospodárenia na pôde. Tí najlepší si vedia poradiť aj v ťažkých situáciách. Okrem iného či najmä preto, že sa od ostatných odlišujú väčšou predvídavosťou, teda lepšie čítajú potreby trhu, včas a pravidelne inovujú a, samozrejme, dobre rozumejú pôde, ktorú obrábajú, a zvieratám, ktoré chovajú.

Slovensko stále zápasí s otázkou sebestačnosti. Práve najlepšie podniky ukazujú, že krajina, ktorá má dostatok prírodných zdrojov na to, aby uživila o milión ľudí viac, ako ju dnes obýva, môže tento problém vyriešiť.

Najlepšie mliečne farmy nerušia chovy dojníc, ale ich rozširujú, využívajú sociálne siete na to, aby boli v kontakte so špičkovými vedeckými a výskumnými pracoviskami hoci aj na druhom konci sveta a aplikujú najmodernejšie poznatky z hľadiska reprodukcie či výživy zvierat.

Najlepší pestovatelia v predstihu pred ostatnými reštrukturalizujú rastlinnú výrobu, hľadajú a nachádzajú nielen výnosnejšie plodiny, ale aj trhy, kde umiestnia ich produkciu. Najlepší aj počas roka s priaznivým množstvom prírodných zrážok zavlažujú, investujú do výživy a ochrany, lebo im nejde len o úrodu obilia, ale aj o kvalitu potravinárskej pšenice či iných rastlinných produktov.

Najlepší manažéri pravidelne cestujú do sveta, dobrí otcovia a kapitáni podnikov neváhajú posielať svojich synov, dcéry a mladších spolupracovníkov na stáže do najvyspelejších chovateľských a pestovateľských krajín.

Najlepší agromanažéri však majú ešte jednu spoločnú črtu: práca, ktorú robia, ich napĺňa radosťou, prináša pocit uspokojenia, aby ho vzápätí vystriedala túžba dosiahnuť nový vrchol. Tým vôbec nemusí byť vyššia úroda či úžitkovosť, ale optimalizácia podniku ako takého. Investície do ľudí, najbližších spolupracovníkov a prostredia, v ktorom žijeme a hospodárime.

A je tu ešte jedna nová potreba – potreba komunikácie s obcou a mestom, s občanmi, pre ktorých potraviny vyrábame a udržiavame zdravý životný priestor. Nevnímame, že svojou činnosťou ich niekedy vyrušujeme. Čo je to za provokatívna otázka?

Pochopme, poľnohospodárstvo už nie je vecou celej dediny, ale zlomku počtu jej obyvateľstva. Keď orieme, sejeme, žneme, prášime a sme hluční, ale čosi neoceniteľné okrem čerstvých a chutných potravín aj prinášame: je to upravená krajina, do ktorej tak radi vidiečania chodia, najmä tí, čo sa prisťahovali z mesta.

Život mal a má vždy dve strany mince. Musíme trpezlivo vysvetľovať, kto sme a čo robíme pre túto krajinu. Aj to je súčasť výbavy moderného a úspešného agromanažéra. Lebo náš život je o partnerských vzťahoch a tie sa rozvíjajú tam, kde si veci vysvetlíme a lepšie sa navzájom pochopíme.

Autor článku: Jozef Sedlák - predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov a redaktor denníka PRAVDA.
Zdroj obrázku: archív autor - Jozef Sedlák

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments