Dušan Chrenek pôsobí na pozícii vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku od roku 2012. Poľnohospodárstvo vníma ako svoju prioritu, o čom svedčia časté stretnutie s predstaviteľmi poľnohospodárskej samosprávy a rozhovory s farmármi. S jeho príchodom na Zastúpenie Európskej komisie vznikla tradícia odborného sprievodného programu počas augustovej výstavy Agrokomplex, pravidelná spolupráca na organizácii súťaže Top Agro a tlačových konferencií k agrárnym otázkam. O pohľade na agrárny sektor povedal viac v rozhovore.

Ako hodnotíte slovenské poľnohospodárstvo?

Mnohí laici, ale aj niektorí ľudia z fachu sú presvedčení, že naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo upadá. Pravda je, že počet pracujúcich v sektore prudko klesol, oproti osemdesiatym rokom sa preriedili aj chovy hospodárskych zvierat. A potom je tu neustále opakovaný mýtus o tom, že Slovensko dostáva zo spoločného európskeho rozpočtu na poľnohospodárstvo žalostne málo a je diskriminované. Avšak Zastúpenie Európskej komisie sa už päť rokov prezentuje na výstave Agrokomplex a práve toto podujatie mi dokazuje, že realita nie je taká čierna. Návštevníci môžu počas tradičnej výstavy okúsiť kvalitné slovenské výrobky, ktoré bodujú aj na medzinárodných súťažiach a viaceré z nich požívajú aj európsku ochranu. Zoznámiť sa môžu s progresívnymi farmármi, ktorí sa naučili skĺbiť tradičné poľnohospodárske postupy s agroturistikou či s inováciami v oblasti ekológie. Ohúriť dokážu aj špičkové moderné technológie, ktoré sú čoraz dostupnejšie i na slovenskom vidieku. Na Agrokomplexe vidno aj mnohé dobré myšlienky, ktoré boli zrealizované s podporou EÚ.

Počet zamestnancov v rezorte však výrazne klesá. Kým pred rokom 1990 sme sa podielom ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve nachádzali značne nad priemerom západnej Európy, teraz je trend úplne opačný. Na obrábané hektáre u nás robí trikrát menej ľudí ako v Holandsku alebo v Maďarsku. Čo si o tom myslíte?

Vnímam to ako jeden z kľúčových problémov, ktorý kvári náš rezort. Dnes v poľnohospodárstve pracuje len niečo vyše 50-tisíc ľudí. Vytvoreniu nových pracovných miest by pomohlo lepšie rozdelenie podpôr z Programu rozvoja vidieka a z priamych platieb. Väčšmi by sa mohli podporiť odvetvia náročnejšie na ľudskú prácu, či už je to zeleninárstvo, ovocinárstvo alebo živočíšna výroba. Tiež je dôležité dať príležitosť inovatívnym projektom prinášajúcim nové myšlienky, ale aj viac podporovať drobných a mladých farmárov. Aj na tento účel môže Slovensko využiť nezanedbateľné prostriedky z Programu rozvoja vidieka. Európska únia cezeň podporí 600 našich mladých poľnohospodárov a 330 malých rodinných poľnohospodárskych podnikov. Štartovací balík vo výške 50-tisíc eur sa začínajúcim farmárom určite zíde. Podporených bude aj 400 slovenských potravinárskych podnikov.

Využívame naplno potenciál, ktorý nám ponúka EÚ?

Vidím istú neefektívnosť využívania podpôr v tom, že slovenský agrosektor doteraz nedokázal naplno prejaviť svoj potenciál a ani vytvoriť väčší počet pracovných miest. Poľnohospodári by nemali upriamovať pozornosť len na kritiku Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ale sústrediť sa hlavne na využitie súčasných podmienok a snažiť sa o lepšie využitie Programu rozvoja vidieka. Európske financie ponúkajú výraznú možnosť, ako k tomu dospieť. Dôležité je, aby samotní farmári vyvinuli viac aktivít na zefektívnenie využitia týchto peňazí.

Aký záujem má na tom Európska komisia?

Poľnohospodárstvo je náročný sektor, na ktorý vplýva mnoho rizikových faktorov, nielen prírodných, ale aj politických. Taktiež už zďaleka nie je to iba o obrábaní pôdy, o chove dobytka a produkcii potravín. Ide aj o ochranu životného prostredia, o udržiavanie zamestnanosti na vidieku či o jeho rozvoj. Aj preto Únia na poľnohospodárstvo vynakladá takmer 40 percent svojho rozpočtu. Sú to investície, ktoré ovplyvňujú aj to, aké potraviny jeme a ako vyzerá krajina, v ktorej žijeme. Európske prostriedky a pravidlá nám majú pomôcť, aby sme mali dostatok kvalitných zdravých potravín a životaschopný vidiek.

Kde vidíte najväčšie rezervy slovenského poľnohospodárstva?

Hodnota nášho vývozu je podstatne nižšia ako dovoz. Je to najmä preto, že vyvážame hlavne základné komodity a dovážame finálne výrobky. Aj to sa však dá zmeniť a na takúto zmenu máme aj prostriedky z EÚ.

Poľnohospodárska samospráva často argumentuje nižším objemom platieb pre slovenských poľnohospodárov oproti pôvodným európskym štátom.

Na roky 2014 až 2020 má Slovensko dostať viac ako tri miliardy eur na priame platby farmárom, viac ako 1,5 miliardy eur na rozvoj vidieka a ďalšie financie môže získať aj na trhové opatrenia a programy ako ovocie a mlieko do škôl. V súčasnosti sú celkové európske dotácie pre Slovensko v poľnohospodárstve nad priemerom EÚ. Jeden hektár pôdy je na Slovensku podporený zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky vyššou sumou, ako je priemer v Európskej únii. Ďalším ukazovateľom, ktorý je vysoko nad priemerom Únie, je priemerná podpora na farmára.

Na Slovensku došlo k presunu prostriedkov z takzvaných investičných podpôr (II. pilier) do priamych platieb (I. pilier). Trend v štátoch Európskej únie však bol skôr opačný.

Prostriedky v II. pilieri sú výborné na naštartovanie aktivít, ktoré môžu dlhodobo stabilizovať naše poľnohospodárstvo a zabezpečiť farmárom budúci príjem. Ide o rôzne diverzifikačné aktivity, prostriedky na zakladanie odbytových organizácií výrobcov, ale napríklad aj na investície do modernizácie výrobných kapacít, ktoré prinesú úsporu nákladov. Zdroje z Programu rozvoja vidieka môžu náš rezort výrazne modernizovať a za ostatných 15-rokov sa ukazuje, že sa tak aj deje. Samotný presun prostriedkov do priamych platieb vyplácaných každoročne preto nepovažujem za šťastný a prínosný pre rozvojové aktivity.

Poľnohospodári v súčasnosti zažívajú krušné chvíle najmä z dôvodu krízovej situácie na trhu s mliekom.

Prijatím série podporných opatrení Únia dokázala, že vie rýchlo konať a pomôcť farmárom aj v kritických chvíľach. V súčasnosti je to hlavne v dôsledku celosvetových prebytkov mlieka a bravčového mäsa, negatívny vplyv mali aj ruské dovozné reštrikcie či pokles dopytu v Číne. Aj vďaka podporným opatreniam sa situácia pri bravčovom mäse zlepšila a aj mliečny sektor s európskou dodatočnou podporou vo výške 500 miliónov eur dokáže lepšie čeliť súčasným ťažkostiam.

Ako si predstavujete úspešné slovenské poľnohospodárstvo?

Európske prostriedky ponúkajú ďalšiu šancu posilniť slovenské poľnohospodárstvo, pritiahnuť k hospodáreniu na pôde mladých ľudí, podporiť kvalitné lokálne potraviny, vzpružiť spracovateľský sektor a celkovo posilniť životaschopnosť vidieka. Som presvedčený, že ak túto šancu využijeme, naše potraviny budú čoraz častejšie žať úspech aj na iných trhoch v Európe a vo svete.

Ako sa pozeráte na zmluvu TTIP medzi Európskou úniou a USA, ktorá má mnoho odporcov najmä v pôvodných štátoch Európskej únie?

Ak chce EÚ prosperovať, obchodné dohody jednoducho potrebuje. Únia je najväčšia obchodná veľmoc, viac vyváža ako dováža a jej prosperita je založená aj na obchode. Pozitívnu obchodnú bilanciu má aj v agropotravinárskom sektore, kde je najväčším svetovým exportérom. Navyše, v EÚ je dnes 31 miliónov pracovných miest, ktoré závisia od obchodu s inými krajinami. Pozitívnym príkladom je dohoda s Južnou Kóreou, ktorú tiež sprevádzali obavy. Výsledok však napokon jasne prevýšil očakávania, dohoda značne zvýšila vzájomný obchod medzi oboma ekonomikami a otvorila významný trh aj pre európske poľnohospodárske produkty. Európski vyjednávači v rokovaniach s USA majú jasne mantinely na to, aby dohoda bola výhodná pre EÚ. Pre priemysel, investície, ale aj pre poľnohospodárstvo.

Aké sú najvážnejšie témy na nasledujúce obdobie, ktoré chce Európska komisia riešiť v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Naším cieľom je, aby Spoločná poľnohospodárska politika čo najlepšie slúžila poľnohospodárom a aj všetkým ostatným Európanom. Preto aj rýchlo odpovedáme na problémy v sektore, ako je to aj v prípade mliečnej krízy. Tiež potrebujeme našu politiku zjednodušiť, aby zbytočne nezaťažovala farmárov. Veľmi dôležitou otázkou je posilnenie postavenia farmárov v potravinovom reťazci a boj proti nekalým obchodným praktikám. Naším cieľom je tiež naďalej otvárať nové trhy pre európskych producentov, chrániť životné prostredie, investovať do inovácií a technológií tak, aby európske poľnohospodárstvo profitovalo a spĺňalo vysoké požiadavky ľudí.