Mliečnicou Slovenska sa stal Liptov, kde tamojší poľnohospodári dorábajú mlieko napriek všetkým ekonomickým skrivodlivostiam, ktoré sa v plnej nahote prejavili v ostatných mesiacoch. Iné výrobné perspektívy sa odkrývajú len ťažko. Rastlinná výroba je z veľkej časti nadviazaná na chov hovädzieho dobytka, úrodnosť pôdy priamo závisí od organických hnojív a roľník z podhorských oblastí často stojí aj za sociálnym zmierom v regióne.

Prímestské poľnohospodárske družstvo v Ludrovej, ktoré je len niekoľko kilometrov vzdialené od mesta Ružomberok, nestiahla cena mlieka do priepasti. Ekonomiku tam majú vo výraznej miere diverzifkovanú a okrem živočíšnej výroby patrí k ich hospodáreniu aj produkcia trhových plodín, energetika, ťažba kameňa alebo vlastný veľkoobchod.

Napriek tomu si predseda Miroslav Štefček uvedomuje vážnosť situácie a previazanosť výroby liptovských roľníkov k mliečnej produkcii. Rozvíjanie tamojších hospodárstiev prerušila rozbesnená mliečna rieka, ktorá po odstránení mliečnych kvót neodtiekla za hranice Únie, ale so zvyšovaním výroby najmä v Holandsku a Írsku získavala ešte viac na sile. Výsledkom jej vyčíňania môže byť zmena štruktúry výroby, ktorú poznáme v súčasnosti.

„Na Liptove má každý jeden podnik silnú živočíšnu výrobu. Ráz krajiny nám neumožňuje robiť nič iné, len využívať lúky a pasienky. Samozrejme, že uvažujeme nad tým, ako ďalej. Mnohí predsedovia sa zamýšľajú nad orientáciou smerom k beztrhovej produkcii mlieka,“ tvrdí Miroslav Štefček, ktorý už roky pôsobí aj ako predseda Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Riešení, ako sa s krízou popasovať so cťou, je viac a sú prísne individuálne. V Ludrovej zvolili kombináciu znižovania nákladov, zvyšovania kvality objemových krmovín a pozorné sledovanie reprodukčných ukazovateľov.

„Strediská si medzi sebou produkty predávajú. Rastlinná výroba dodáva viac ako 50 percent produkcie živočíšnej výrobe. Pri objemových krmovinách máme nákladovú cenu, ktorá nám určuje základnú produkciu mlieka. Čo dosiahneme nad, je cena pre rastlinnú výrobu vyššia, čo pod, je cena nižšia. Výsledky živočíšnej výroby nemôžu byť ukrátené napríklad z dôvodu dodania nekvalitných krmovín. Rastlinná výroba nemôže byť spokojná len s tým, že predala, ale musí ju bytostne zaujímať kvalita,“ tvrdí predseda.

Isté rezervy vidia v Ludrovej aj v kvalite práce živočíšnej výroby. Z tohto dôvodu dôsledne sledujú reprodukčné ukazovatele.

„Uvedomujeme si, že keď len o mesiac predĺžime dlhovekosť kráv, o dva týždne znížime vek pri prvom otelení, o dve percentná znížime brakovanie kráv a podarí sa nám znížiť aj náklady na veterinárne liečivá, pomôže nám to k lepšej ekonomike,“ nezaprie v sebe bývalého zootechnika Miroslav Štefček.

Napriek všetkým opatreniam, ktoré začal tím ľudí poľnohospodárskeho družstva napĺňať, základné čísla, ktoré pomenúvajú náklady nevidí optimisticky.

„Naplnenie našich predsavzatí nás môže s nákladovou cenou dostať na 36-37 centov. Momentálne sa pohybujeme v nákladoch na úrovni 40 centov,“ konštatoval v období, keď výkupná cena mlieka dosahuje 25 centov.

Družstevný kameňolom s nákladným automobilom, ktorý pribudol do ludrovskej flotily len pred pár mesiacmi.

Do významnej miery diverzifikované družstvo musí byť otvorené novým projektom, ktoré do budúcnosti posilnia jeho stabilitu. Tým najaktuálnejším je výroba vápenato-horečnatého hnojiva, ktoré pochádza z vlastného dolomitického lomu. Vo frakcii 0-2 mm je vhodné aj na potreby ekologického poľnohospodárstva. Spotrebiteľské balenie bude v najbližších mesiacoch k dispozícii aj v maloobchodnej sieti. Aj toto je odpoveď ludrovských družstevníkov na pozastavenie výstavby diaľnice v regióne a tým aj nižšiu využiteľnosť lomu. Prispôsobenie sa aktuálnym podmienkam ich charakterizuje viac, ako čokoľvek iné.