Svet aj Európa už pochopila, že rozvoj spoločnosti závisí od výskumu a inovácií. Budúcnosť je o nových prístupoch, technológiách, materiáloch, zdrojoch energie, ktoré zlepšia život ľudí, uchránia vzácne prírodné zdroje, zlepšia efektivitu ich využívania, alebo recykláciu.

Európska únia nabáda členské štáty, aby investovali do výskumu a vývoja 3% svojho HDP (z toho 1% z verejných a 2% zo súkromných zdrojov). V rámci 7-ročného výskumného projektu Horizont 2020 bude v EÚ k dispozícii takmer 80 miliárd eur z prostriedkov EÚ. Jednou zo súčastí spoločenskej objednávky tohto projektu je aj potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo.

Na Slovensku je situácia iná. Za posledných sedem rokov klesli prostriedky do poľnohospodárskeho výskumu o viac ako tretinu. Napríklad navrhovaný rozpočet Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra na rok 2017 pre výskum a úlohy odbornej pomoci dosahuje 4,8 milióna eur! Pod túto inštitúciu patrí pritom deväť v minulosti samostatných výskumných inštitúcií.

Podľa doteraz zverejnených dostupných údajov je HDP Slovenskej republiky v roku 2016 takmer 80 mld. eur. Jedno percento, ktoré je odporúčané Úniou, pre výskum, znamená finančný rámec 800 mil. eur. V tom prípade, by na oblasť národného poľnohospodárskeho výskumu nesmerovalo ani jedno percento výdavkov, ktoré by mali skončiť v domácom výskume.

S nedostatkom prostriedkov bojujú aj súkromné výskumné ústavy. Jedným z nich je SELEKT – Výskumný a šľachtiteľský ústav, a. s. Bučany. Dnes síce pokračujú v práci, no fungovanie limituje najmä financovanie. Štátne objednávky a projekty na riešenie vedecko-technických a vývojových programov čoraz viac nahrádzajú úlohy na základe objednávok súkromných spoločností v podobe odrodových pokusov, stimulátorov rastu a iných. Zahraničné firmy operujúce v tomto segmente majú na Slovensku svoje zastúpenia, a tak odbornú prácu ústavu využívajú podniky v širšom európskom meradle.

Takmer päťdesiatročná história podniku pritom zaznamenala viaceré úspechy, a to aj vo svete. V rámci šľachtiteľskej práce, semenárstva a spracovania osív, i na medzinárodnej úrovni, tu vytvorili biologické materiály na vysokej úrovni, ktoré sa využívali na veľkých výmerách vo viacerých európskych krajinách. Ústavu sa darilo aj pri riešením vírusového ochorenia repy cukrovej, tzv. „rizománie“. Začiatkom 90.-tych rokov 20.storočia odporúčania ich výskumu aplikované na slovenských podnikoch priniesli hodnoty rátané v desiatkach miliónov korún. Odborníci v Bučanoch vypracovali aj viaceré inovačné pestovateľské technológie, napr. intenzívne pestovanie repy cukrovej s využitím „jednoklíčkovej technológie“, ktoré zefektívňovalo jej produkciu aj na Slovensku a v Čechách.

„Je smutným faktom, že už pri vstupných rozhovoroch s Európskou komisiou nedokázalo Slovensko dostatočne presadiť problematiku podpory výskumu a šľachtenia, kvôli čomu nemôžu šľachtitelia už vyše šesť rokov dostávať priamu štátnu pomoc. Považujem to za veľké nedorozumenie, lebo tu dochádza k šetreniu bez racionálneho základu. Je paradoxné, že často tí, ktorí nie sú tvorcami hodnôt v tejto spoločnosti dostávajú zo štátneho rozpočtu štedrejšie príspevky, ako tvorcovia toho, čo je hodnotné,“ upozorňuje doc. Tibor Roháčik, riaditeľ pre výskum a šľachtenie spoločnosti SELEKT.

Ďalším faktorom je aj opatrnejší prístup slovenských podnikov realizovať inovácie a ochoty ísť do rizika. Nejde len o nedôveru k novému, ale často zapôsobí aj akási konzervatívnosť v prístupe, stereotyp.

„Našťastie, existujú tzv. „mienkotvorné“ poľnohospodárske podniky, ktoré sa neboja skúšať novinky a následne sú schopné ukázať cestu aj ďalším. Treba však mať dostatok ľudí, techniku, ale najmä čas, čo nie je každý ochotný, či schopný poskytnúť. Prínosné sú aj rôzne prezentačné akcie, napr. Dni poľa, kde je možné priamo koncentrovane na jednom mieste ukázať inovácie v tejto sfére (odrody rastlín, mechanizácia, technológie, zvieratá atď.),“ dopĺňa doc. Roháčik.