Darovať našim poľnohospodárom naftu, ktorú som za 10-rokov písania „spálil“ cestami po našich agrárnych konferenciách, získali by sme objem postačujúci na tohtoročné opätovné zavedenie orby vo všetkých našich podnikoch. Nad týmto pravdivým tvrdením zaplačú milovníci bezorbových technológií minimálne tak výrazne, ako odporcovia fosílnych palív.

Naše agrárne podujatia majú vysokú odbornú úroveň a ešte vyššiu frekvenciu. Mimo hlavných poľnohospodárskych termínov nájdete len s ťažkosťou týždeň, aby sme sa nestretli, nepočúvali názory odborníkov, nediskutovali o nich, nepredkladali vlastné návrhy, nepoukazovali na problémy a nezjedli chlebíčky.

Aj poľnoinfo.sk už roky prispieva k tomuto pretlaku agrárnych akcii. Dokonca tento týždeň sme spolupracovali na príprave dvoch agrárnych konferencií. Mojou osobnou ambíciou bolo vždy ponúknuť poľnohospodárovi čo najviac informácií prospešných k rozvoju nášho rezortu.

Konferencie, ktoré v minulosti prichádzali so zámerom „bojovať“ za niečo a často proti niekomu, sa vo štvrtok (24.11.2016) scvrkli do jednoduchého konštatovania – Chce Slovensko vlastné poľnohospodárstvo? 

Po viac ako dvadsiatich rokoch od vzniku štátu, je to tragická otázka. Žiaľ, vyplynula zo stavu neustále klesajúceho podielu poľnohospodárstva na zamestnanosti, tvorbe HDP, ale čo je najsmutnejšie, aj na potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky. Nájsť dôvody, ktoré sťahujú náš rezort do čísel, ktorým sa stáva ekonomicky nevýznamným, vieme celkom presne. 

„Medzi faktory, ktoré majú negatívny vplyv na hospodárenie jednoznačne patria volatilita cien komodít, respektíve dopestovanie len komodít bez pridanej hodnoty,“ uviedol Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

Myšlienka slovenskej orientácie agrárnej výroby len na export nespracovaných produktov sa stala kľúčovou, pri celom podujatí. Spokojnosti slovenských farmárov nenahráva ani to, že cena agrárnych komodít je, podľa Emila Macha z Agropodniku Trnava, najnižšia za ostatných päť rokov. Dôvodom je aj blízke Rusko, alebo Ukrajina, ktoré vykazujú najvyššiu úrodu pšenice za štvrťstoročie.

„Rekordné úrody pšenice, alebo kukurice sú aj na Slovensku. Napriek tomu, že sú u nás dvaja významní spracovatelia kukurice, prvý raz sme vyviezli viac produkcie, ako doma spracovali. Za týmto nepriaznivým efektom je neustály pokles vplyvu živočíšnej výroby. Podobne je to aj pri pšenici, kde už druhý rok viac vyvážame, ako spracujeme. Pomery u nás sú alarmujúce. Stáva sa z nás obilnica, kde sa dopestuje základná surovina na vývoz a dovážajú sa produkty s vysokou pridanou hodnotou,“ uviedol Emil Macho, generálny riaditeľ spoločnosti Agropodnik Trnava.

Situácia sa podľa predsedu celoslovenskej poľnokomory Milana Semančíka nezmení, pokiaľ si slovenskí poľnohospodári nesiahnu na podobné finančné prostriedky, ako farmári v okolitých štátoch.

Na nedostatok dotačných prostriedkov vplýva nerovný prístup Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale samozrejme aj macočský prístup národného rozpočtu. 

Emil Macho si myslí, že na znormalizovanie situácie, ktorá by priniesla do našich podnikov diverzifikáciu, ale aj rozvíjanie živočíšnej výroby, by muselo byť zo štátneho rozpočtu každoročne vyčlenených 50 – 100 miliónov eur do oblastí štátnej pomoci.

„Všeobecne nás stojí menej peňazí, keď máme niečo udržať, ako vytvoriť nanovo,“ povedal Emil Macho o dôvode, prečo je dôležité sa pokúsiť vdýchnuť život slovenským ostrovčekom vysokej agrárnej pridanej hodnoty, prípadne vytvoriť ďalšie. 

„Dnes tu hľadáme potvrdenie vlastných predsudkov a pritom si myslíme, že hľadáme pravdu. Z veľkej časti odzneli tvrdenia, ktoré sa týkajú štátnych štruktúr, alebo dotácií. Len málo sme ale hovorili o tom, čo je potrebné urobiť v samotnom odvetví. Pokiaľ siahnem po našich bankových dátach, tak zisťujem, že prostriedky investujeme do úhrady nákladov a nie do rozvoja. Ak sa dostáva naša pšenica na svetový trh, je lacnejšia, ako keď sa predá domácemu spracovateľovi. Európa nerastie v obyvateľstve, ale rastie v produkcii agrárnych komodít. Poľnohospodárovi nezostáva nič iné, len všímať si náklady. Dôležitým leitmotívom dnešného podujatia je znižovať náklady,“ uviedol Jaromír Matoušek, vedúci oddelenia agrobiznisu v Unicredit bank.

S týmto názorom sa plne stotožňuje aj Radovan Mik z Tatra banky, ktorý považuje za dôležité zamýšľať sa nad tým, ako robiť vo vlastnom podniku veci lepšie a efektívnejšie.

„Naozaj je to len o nákladoch. Žijeme v nejakom legislatívnom prostredí, ktorému sa musíme prispôsobiť. Naša energia preto musí smerovať do toho, ako to robíme doma,“ uviedol Radovan Mik, vedúci oddelenia agrofinancovania v Tatra banke.

Otázka vyplývajúca z úvodu článku znie, či sa dnes oplatilo prísť z Nitry do blízkej Trnavy. Konferencia pre autora týchto riadkov priniesla opätovné uistenie sa, že nikto naše problémy nevyrieši za nás. Neustále zmeny agrárnej politiky a ad hoc riešenia sú niečo, čo poľnohospodár musí vnímať podobne, ako zmeny počasia. Rozdiel je len v tom, že rozhodnutia úradníkov vám nepoistí žiadna poisťovňa. Napriek týmto vplyvom musíte dosahovať zisk a rozvíjať svoje podnikanie. Ak to dlhodobo nedokážete, robíte to zle a musíte nechať priestor iným.