Pre prvovýrobcov mlieka nebol rok 2016 šťastný – práve naopak. Bol to ďalší rok krízy, ktorý opäť priniesol zníženie tržieb a prehĺbenie problémov. Nákupná cena mlieka totiž začala klesať od februára 2014 a zastavila sa až v júli 2016 a to zhruba na úrovni 23 centov.

Za 30 mesiacov predstavoval prepad ceny suroviny až vyše 13 centov na kilogram. Výpadky tržieb z predaja mlieka tak dosiahli obrovské rozmery. U jednotlivých podnikov sa pohybovali rádovo v státisícoch EUR. Prvovýrobcovia mlieka museli siahnuť až na dno svojich síl a prehodnotiť svoje vnútorné rezervy.

Aj pre Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka bola mliečna kríza veľkou výzvou. Náš zväz – v snahe hájiť záujmy slovenských prvovýrobcov mlieka – vyvinul tiež maximálne úsilie na to, aby dostali aspoň čiastočnú kompenzáciu za výpadky tržieb a veľké straty, ktoré utrpeli. V rámci komunikačnej kampane „Zachráňme slovenské mlieko“ bolo v rokoch 2015 a 2016 realizovaných množstvo aktivít, ktorými sa vo vzťahu k verejnosti, čelným predstaviteľom nášho štátu, spracovateľskému priemyslu aj obchodu komunikoval zlý stav v sektore prvovýroby mlieka a potreba jeho urgentného riešenia. Za všetky je treba spomenúť hlavne Petíciu za záchranu slovenského mlieka, protestné zhromaždenie „EÚ likviduje mliečnych farmárov“, viaceré tlačové konferencie a komunikáciu v médiách.

V spolupráci s ostatnými samosprávnymi organizácii sme predložili množstvo návrhov a požiadaviek na prijatie opatrení na zlepšenie situácie v sektore mlieka. Absolvovali sme množstvo rokovaní s bývalým aj súčasným vedením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Celé naše úsilie v konečnom dôsledku prinieslo svoje ovocie. Vďaka pochopeniu najvyšších rezortných a štátnych predstaviteľov sa nám spoločne podarilo presadiť mimoriadnu podporu vo výške 33 miliónov EUR. Táto spolu s ostatnými mechanizmami dosiahla historicky maximálnu výšku podpory v objeme 638 EUR na VDJ.

Takto sa čiastočne podarilo kompenzovať straty väčšiny prvovýrobcov mlieka. Ale je treba povedať aj to, že 15 % prvovýrobcom sa nepodarilo mliečnu krízu ustáť a rozhodli sa zrušiť produkciu mlieka. Z celoslovenského hľadiska sa táto situácia podpísala pod ďalší pokles stavov kráv s trhovou produkciou mlieka a výrazný pokles dodávok mlieka na Slovensku.

Očakávam, že rok 2017 bude v sektore mlieka dosť zložitý. Napriek tomu, že v jednotlivých členských krajinách dochádza k znižovaniu dodávok mlieka, celkovo je v Európe ešte stále relatívny prebytok mlieka. Potešiteľné je, že už od tohto polroka dochádza k oživeniu nákupných cien mlieka, ale musíme brať do úvahy, že EÚ má plné intervenčné sklady, ktoré sú na trhu akousi „časovanou bombou“, ktorá je hrozbou pre rast cien.

O tom, ako sa bude uberať situácia v sektore mlieka na Slovensku rozhodne viacero činiteľov. V prvom rade bude záležať od nákupnej ceny mlieka. Táto je síce ovplyvnená celkovým vývojom na európskom a svetovom trhu, ale mala by ju väčšou mierou ovplyvňovať otázka ponuky a dopytu. A to, že na Slovensku je väčší dopyt ako ponuka je už pol roka jasné. Zatiaľ nie je ani výhľad, že by mohlo dôjsť k nárastu dodávok mlieka.

Dôležité bude aj to, či sa nájdu zdroje na systémové podporné opatrenia zo strany štátu, ktoré by vyrovnali podporu s okolitými krajinami. V hre je stále požiadavka v objeme 8 centov na kilogram mlieka, ktorá bude viesť k zachovaniu sektoru mlieka a tým aj zamestnanosti na vidieku.

Predpokladám, že pomyselné ľady sa budú v sektore mlieka na Slovensku lámať v prvej polovici budúceho roka. 30. apríla 2017 totiž končí retenčné obdobie, ktoré bolo podmienkou podpory a prvovýrobcovia mlieka sa budú rozhodovať, čo ďalej s mliekom.