Spomínam si, že keď som ako dieťa (okolo r.1980) cestovala s rodičmi po Slovensku, takmer na každej svahovitej lúke sa pásli kravy, alebo ovce a kozy. Dnes sme si už akosi zvykli na to, že Slovenskú krajinu väčšinou lemujú široké lány zlatého obilia, alebo žltej repky, prípadne vysokej kukurice. No po niekoľkých desaťročiach používania monokultúr v osevných postupoch stojíme pred vážnymi otázkami: je toto ideálny stav? Dokedy to ešte môže fungovať? Nedozrel čas na zmenu? A aké sú iné alternatívy?

Pestovatelia obilnín na Slovensku sa už štyri roky po sebe tešili z dobrej, nadpriemernej úrody. Paradoxne táto neobvykle priaznivá situácia spôsobuje prvovýrobcom problémy. Sklady sú plné, ceny nízke a trh stagnuje. Domáca produkcia obilnín pokryje domácu potrebu, a to až na 155%. Jedným z hlavných dôvodov je neustále znižovanie stavov hospodárskych zvierat. Tiež značný pokles spracovania pšenice na výrobu liehu, no aj neustále sa zvyšujúci dovoz pekárenských polotovarov. Zo Slovenska by bolo žiadúce vyviezť vyše 2,5 milióna ton obilia, lenže aj svetový trh je ovplyvnený bezprecedentne vysokými zásobami pšenice a kukurice.

Analýza štatistických údajov od roku 1975 do roku 2015 dokazuje, že pestovateľská výmera obilnín sa znížila (z 898 639 ha na 749 217 ha). To, čo zvyšovalo produkciu obilnín, bola ich rastúca hektárová úroda. Výrazné zmeny v štruktúre rastlinnej výroby na Slovensku však spôsobili olejniny – repka a slnečnica. Pestovateľská plocha olejnín sa za ostatných 40 rokov zvýšila až o 1500% (z 16 317 ha na 244 324 ha)! Tieto komodity sú, na rozdiel od obilnín, stále veľmi dobre obchodovateľné za prijateľné ceny. Aj keď…

Rastúci záujem o olejniny, ktoré možno spracovať na biopalivá (MERO), môže u nás pribrzdiť nová európska legislatíva. Po Nemcoch si totiž aj Rakúšania presadili národnú schému pre trvaloudržateľnú biomasu, v zmysle smerníc Európskeho parlamentu a Rady č.98/70/ES a č.2009/28/ES. V praxi to môže predstavovať určitú prekážku pre pestovateľov surovín pre biomasu a obchodníkov vyvážajúcich na rakúsky trh, ktorí budú musieť najskôr absolvovať zložitý a nákladný certifikačný proces.

Tieto problémy, ako aj skutočnosť, že v osevnom postupe už roky chýbajú strukoviny, krmoviny, špeciálne a technické plodiny, či zelenina, nás nemôžu nechať ľahostajnými. Navyše, ak uvážime, že monokultúrami trpí hlavne pôda, ale aj životné prostredie z pohľadu rastúcej spotreby priemyselných hnojív a chemických prípravkov potrebných na boj s bujnejúcimi chorobami a škodcami. Ďalším smutným faktom je, že naše saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami sa neustále zvyšuje, v roku 2016 bolo vyše 1,1 mld. eur! Pritom Slovensko už dokázalo, že dokáže byť vo väčšine potravín sebestačné.

Starostliví poľnohospodári majú záujem riešiť túto situáciu. Už na jeseň roku 2016 zaslalo Združenie pestovateľov obilnín svoju analýzu a návrhy zástupcom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Je zrejmé, že takéto vážne problémy je potrebné riešiť dlhodobými systémovými opatreniami a najmä úpravou podnikateľských a podporných podmienok pre agropotravinársky sektor na Slovensku. A za týmto účelom je potrebné rozvinúť širokú diskusiu zástupcov všetkých odvetví národného hospodárstva, vedy a výskumu, vzdelávacích štruktúr a najmä samotných poľnohospodárov.

Slovenský zväz olejninárov spolu so Združením pestovateľov obilnín preto pripravujú odbornú konferenciu, kde v rámci panelovej diskusie rozoberú spomínané problémy zástupcovia relevantných inštitúcií. Pestovatelia, spracovatelia i obchodníci s komoditami budú spoločne hľadať cesty a alternatívy, ako zlepšiť situáciu. Konferencia s názvom „Perspektívne prístupy v rastlinnej výrobe“ sa uskutoční v utorok 21.marca 2017 v Nitre, Agroinštitúte.

Srdečne Vás pozývame! Viac informácií, pozvánku s programom a prihláškou nájdete TU.