Hoci jedno z prvých družstiev na svete bolo založené na našom území v roku 1845, po sto rokoch ich prirodzeného rozmachu a fungovania sa družstevné princípy prispôsobili dobe socialistického myslenia.

A tak niet divu, že ľudia dnes slovo „družstvo“ vnímajú rezervovane. Vo svete sa však zdieľaná ekonomika rozvíja čoraz viac. O návrat pôvodného zmyslu kooperácie a „komunitou podporované hospodárstvo“ sa už niekoľko rokov pokúšajú aj na Konopnom dvore.

Dušan Knezovič má na Konopnom dvore na starosti rozvoj spolupráce a rozširovanie siete pestovateľov konopy siatej. Toto občianske združenie dalo vzniknúť širšej spolupracujúcej štruktúre – tzv. konopnému klastru („Hemp cluster“), ktorý združuje ľudí z rôznych odvetví hospodárstva. Ak tvorivých ľudí spojí jeden spoločný cieľ, dokážu veľa.

„Život ukazuje, že tam, kde ľudia spoja sily, kde vytvoria právne a procesne fungujúci zdieľaný systém, tam je v relatívne krátkom čase veľký nárast a rozvoj. Aj keď na Slovensku sú ľudia principiálne nedôverčiví a majú problém spolupracovať, my sme sa zamerali na budovanie dôvery a hľadáme spoločné motívy, spoločný prospech. Kúzlo komunitnej ekonomiky je v tom, že jej rast je organický, pomalý, ale zároveň stabilný a trvalý. Nesľubujeme rýchle zbohatnutie, zato neustálu tvorivú prácu, ktorú vždy sprevádza výnos,“ hovorí Dušan Knezovič.

Roky prudkých zmien, cenovej nestability na otvorených trhoch komodít a neistoty v podporných nástrojoch vniesol do duší slovenských poľnohospodárov istý skepticizmus a k akýmkoľvek novinkám pristupujú opatrnejšie.

„Áno, no našťastie máme my Slováci aj inú vlastnosť, že sme zvedaví a ak sa niekomu začne dariť, chceme vedieť, ako je to možné,“ reaguje D. Knezovič a vysvetľuje:

„Historické zmeny sa začínajú od minority. Aj malý záujem je pre nás relevantný, pretože tá menšina, ktorá má skutočný záujem, to uvedie do života a rozbehne. A väčšina sa pridá, keď uvidí, že to ide. Takto to bolo aj v prípade Trenčianskych Stankoviec, kde to na družstve skúsili s úspechom a ďalší rok sa pridali ďalšie podniky – Žilina, Kálnica, zo Spiša, Lozorno a pribúdajú ďalší, ktorí sa chcú zapojiť.“

A naozaj, na mapke Slovenskej republiky, ktorá svieti na internetovej stránke Konopného dvora, pribúdajú každý rok ďalšie body – pestovateľské miesta. V roku 2015 sa konopa siata pestovala na Slovensku na výmere 156 hektárov, v roku 2016 to bolo 265 ha (pozn.: údaj PPA k augustu 2016).

Je to možné aj vďaka úsiliu na zosúladení slovenskej legislatívy s európskou, ktorá pestovanie konopy siatej ešte pred 20 rokmi dokonca štedro podporovala. Aj preto je produkcia konopných výrobkov v krajinách ako Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, alebo aj Česká republika rozvinutá omnoho viac. Našťastie aj u nás sú ľudia, ktorým záleží na návrate tejto plodiny na slovenské polia.

Miriam Sláviková zakladateľka a projektová manažérka Konopného dvora hovorí, že pred niekoľkými rokmi hľadali cesty ako sa k pestovaniu konopy dostať, až sa postupne našla skupina ochotných spolupracovníkov.

„A momentálne už hľadáme vhodné miesto v Bratislave, kde by sme otvorili konopný obchodík. Ľudia si tu budú môcť kúpiť konopné odevy, látky, konopný olej, kozmetiku, potraviny, chlieb, zákusky, pivo, konopný čaj, či smoothie. Bude tu aj vzorkovňa stavebných materiálov z konope, aby videli, kde všade sa dá konopa využit. Sme vo veku, kedy už môžeme odovzdávať skúsenosti a snažíme sa ukázať ľuďom, že sa to dá. Je na nich, ako sa rozhodnú. Trvá to síce dlhšie, ale sme presvedčení, že to bude fungovať. Aj preto neváhame využívať vlastné zdroje a vkladať svoj čas,“ hovorí M. Sláviková.

Zdá sa, že konopa siata je zázračnou plodinou nielen vďaka tomu, že prakticky celú rastlinu možno spracovať na tisíce rôznych výrobkov, ale aj preto, že dokáže spájať ľudí s otvorenou mysľou. Myšlienka družstevnej spolupráce nie je síce nová, no iný pohľad na ňu jej dáva nový význam. A to najmä pre rozvoj spolupráce v celej spoločnosti, ktorý je možno ešte podstatnejší ako priame ekonomické výhody.

„Producent má možnosť individuálne si nakúpiť všetko potrebné – osivo, nástroje, služby alebo zdieľať a využívať prostriedky s inými, znížiť tak svoje náklady a využiť aj silu spoločenstva v rokovaniach s odberateľom. Princíp našich regionálnych cyklov vychádza zo vzťahu pestovateľ – spracovateľ – spotrebiteľ, ktorý je vždy užší, ako s obchodným sprostredkovateľom. Spotrebiteľ vie, čo kupuje a chce to kúpiť od konkrétneho výrobcu. Ukazuje sa, že v prípade, ak je s výrobkom spojený aj osobný príjemný zážitok a poznanie jeho pôvodu a kvality zloženia, je spotrebiteľ ochotný akceptovať aj vyššiu cenu takéhoto výrobku. Teda spozná jeho skutočnú hodnotu, “ približuje D. Knezovič.

Ak chcete vedieť o konope siatej a princípoch zdieľanej ekonomiky viac, pozývame Vás na 3.medzinárodnú konferenciu „Vypestuj si svoj dom(ov)“, ktorá sa uskutoční v piatok 17.marca 2017 v konferenčnej sále SPU Nitra. Záujemci sa môžu prihlasovať aj na stránke občianskeho združenia Konopný dvor: http://www.konopnydvor.sk/ – záložka konferencia.