Naše predsedníctvo v Rade EÚ zanechalo stopu v príprave legislatívy v oblasti riešenia obchodníckych praktík voči dodávateľom potravín. Okrem toho sme zdedili otázku ekologického poľnohospodárstva, kde hrozí, že nebude tak BIO, ako je v súčasnosti. Mateja Hudeca, vedúceho oddelenia poľnohospodárskej politiky na Stálom zastúpení Slovenska pri EÚ v Bruseli sme sa pýtali aj na poľnohospodárstvo po roku 2020, alebo na fungujúcu agrárnu diplomaciu.

V druhom polroku vlaňajška žilo Slovensko predsedníctvom v Rade Európskej únie. Čo naše predsedníctvo prinieslo a prinesie našim poľnohospodárom?

Išlo o unikátnu možnosť nielen naučiť sa, ako fungujú procesy v Európskej únii, ale následne ich zúročiť cez ovplyvňovanie situácie v  prospech Slovenskej republiky. Pre našich zamestnancov išlo o neoceniteľnú  možnosť zdokonaliť sav kuloárnej diplomacii, ktorá je obrovskou a veľmi dôležitou súčasťou európskych  záležitostí. Nadobudnuté skúsenosti využijeme aj pri neskorších rokovaniach napríklad o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Som vďačný za to, že sme dostali výnimočne silný mandát zo strany nášho agrorezortu. Naši ľudia boli exponovaní na jednotlivých rokovaniach a diskusiách. V bruselskom úrade disponovalo oddelenie poľnohospodárskej politiky pätnástimi zástupcami. Diplomatov a odborníkov sme mali na každú jednu oblasť v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove.

Silným mandátom ste mysleli aj to, že samotný počet diplomatov bol výnimočný?

Za výnimočné som považoval najmä to, že sme zo strany agrorezortu dostali možnosť rozhodovať o taktike, alebo jednotlivých krokoch a dokumentoch, ktoré boli pustené do rokovania a komunikácia s rezortom bola na špičkovej úrovni. V tomto sme mali obrovskú výhodu napríklad v porovnaní s Nemeckom, alebo Talianskom. Tam sa každý detail rieši s domácim agrorezortom. Do procesu chce napríklad zasahovať riaditeľ odboru, štátny tajomník, alebo minister, čo znižuje pružnosť a rýchlosť. Potom sa môže stať, že rozhodnutia sú ovplyvnené pohľadom od stola z hlavného mesta. Slovensko z hľadiska rozsahu diplomatov malo dostatočný počet odborníkov. Čo nám oproti vyspelým štátom chýbalo, bola podpora v oblasti modelovania alebo štatistík. To pre západoeurópske štáty zabezpečujú domáce výskumné inštitúcie, alebo iné organizácie.

Slovensko do predsedníctva vstupovalo s troma prioritami. Vieme povedať najväčší úspech, ktorý bol dosiahnutý?

Za najväčší úspech považujem to, že sa nám podarilo dostať tému nekalých obchodných praktík do pracovného programu Európskej komisie a jednomyselne uzatvoriť závery Rady v tejto téme. V Komisii sa už dekádu hovorí o  potrebe riešenia nekalých obchodných praktík. Napriek tomu, že v minulosti jednotlivé európske inštitúcie poukazovali na potrebu riešenia cez celoeurópsku legislatívu, Komisia na to nereflektovala. Ešte v  januári minulého roka vydala správu, kde favorizuje dobrovoľné iniciatívy, ako vhodné riešenie pre otázku nekalých obchodných praktík.

To znamená, že každá krajina zvlášť?

Áno. Napríklad vo forme rôznych tabúl hanby a podobne. Pritom už v júni 2016 zahlasovalo až 600 zo 672  prítomných poslancov Europarlamentu za potrebu riešenia nekalých obchodných praktík voči poľnohospodárom a dodávateľom potravín. Reakciou Komisie bol ešte v októbri 2016 veľmi vágne formulovaný list, kde informovala, že sa touto témou bude zaoberať. Už na konci roka tá istá Komisia prijala do svojho pracovného programu pre rok 2017 túto iniciatívu. Tlak najmä zo strany Slovenska bol obrovský a vyústil do jednomyseľného prijatia záverov Rady Európskej únie, čo nie je jednoduché, keďže existujú krajiny, ktoré sú obchodne zamerané. Tie vôbec nechceli počuť o akejkoľvek spoločnej legislatíve. Naša snaha priniesla v polovici decembra deklaráciu o tom, že Komisia by mala tento problém čím skôr riešiť.

Od prvotných rozhovorov ku konkrétnej legislatíve to trvá v európskych inštitúciách približne 1,5 až 2 roky. Máme predstavu o tom, ako má vyzerať daná legislatíva?

Legislatívny návrh k nekalým obchodným praktikám by mohol byť na stole už v závere aktuálneho roka. Téma je v programe na rok 2017 a Komisia ju bude v závere roka, počas estónskeho predsedníctva, odpočtovať. Slovensko zvolilo proaktívny prístup a nečakáme na návrh Komisie, ale ponúkame jej ingrediencie, z čoho by mala jednotnú legislatívu uvariť, keďže podobný legislatívny rámec máme zriadený aj v rámci Slovenska.

To je síce pravda, ale na druhej strane je otázka, do akej miery tento legislatívny rámec v našich podmienkach funguje.

Práve preto sme tak tlačili na európsku legislatívu. Žiaľ aktuálny stav, kedy každá krajina ide za seba, nefunguje, keďže často majú obchodné reťazce centrály mimo SR a je ťažké ich sankcionovať. Už teraz sa hovorí o zriadení autority v  každej jednej členskej krajine, kde by mohol dodávateľ a  farmár nahlasovať nekalé obchodné praktiky. Táto autorita by mala reálne nástroje ako sankcionovať toho, kto si dovolí takéto praktiky uplatňovať.

Výsledkom nekalých obchodných praktík je aj to, že spotrebiteľ získava na pulte lacnejší tovar. Zákazník citlivý na cenu získava, aj keď poľnohospodár a spracovateľ stráca. Nenarazí táto legislatíva na odpor samotného spotrebiteľa?

Neviem či sa to dotkne každého konkrétneho spotrebiteľa, ale my v  tejto fáze bojujeme za farmárov, dodávateľov a  organizácie, pretože poľnohospodári sú tým článkom reťazca, ktorí majú najmenší podiel na marži. Spomínaná zažitá predstava už neplatí. Podľa analýz rezortu slovenský zákazník už v súčasnosti nepozerá v prvom rade na cenu, ale najprv na kvalitu, potom na pôvod a cena je až na treťom mieste.

Vyvinulo sa určité úsilie za posledného pol roka, aby sa zrealizovali alebo naštartovali zmeny o  ktorých sme hovorili. Bude to úsilie pokračovať aj po 1. januári 2017? Predsa, v roku 2017 sú predsedníckymi krajinami Malta a neskôr Estónsko.

To úsilie už pokračuje. Naša ministerka sa zúčastnila spoločného obeda už v rámci maltského predsedníctve, kde sme už hovorili aj o tom, ako by mala legislatíva vyzerať. V závere januára odišli k tejto oblasti pripomienky a v marci budeme už hovoriť o konkrétnych opatreniach a nastavení legislatívy.

Malta je najmenšou krajinou EÚ. Počas nášho predsedníctva už odznelo, že spolupráca s týmto štátom by mala intenzívne pokračovať aj v čase ich predsedníctva. V čom konkrétne?

Najväčšia priorita pre Maltu je voda a hospodárenie s ňou, keďže sú veľmi ohrození klimatickou zmenou. Aktivity Malty budú pokračovať v oblasti, ktorej sme venovali najväčší kus práce a to je téma ekologického poľnohospodárstva. Verili sme, že Holandsku, ktoré bolo predsedníckou krajinou pred Slovenskom, sa podarí uzavrieť legislatíva ohľadne ekologického poľnohospodárstva. Ide však o obrovsky komplexnú tému a nepodarilo sa to im a ani nám.

Čoho sa dotýka táto legislatíva?

V rámci Európy stúpa dopyt po ekologických produktoch. Tento dopyt je často saturovaný z iných krajín mimo EÚ. Európska komisia chcela zľahčiť a zjednodušiť podmienky pre našich farmárov. Cieľom bolo povoliť prítomnosť určitých rezíduí pesticídov a upraviť systém tak, aby sa zjemnila jeho súčasná striktnosť. Tejto téme sme sa venovali a snažili sme sa o jej uzatvorenie. Bohužiaľ, občas sa stávalo, že tri inštitúcie ako keby vyjadrovali štyri názory. Nevedeli sme sa dohodnúť ani v rámci Rady EÚ, ktorá reprezentuje 28 členských štátov. Takže aj Malta bude musieť pokračovať v tomto legislatívnom spise.

Čo má byť výsledkom?

Napríklad také Holandsko alebo Dánsko, ktoré sú známe svojou obrovskou intenzitou výroby, by uvítali zjemnenie podmienok pre ekologické poľnohospodárstvo. Tento názor nezdieľa Slovensko, ani štáty Vyšehradskej štvorky. Nechceme dovoliť, aby spotrebiteľ, ktorý je orientovaný výlučne na ekologické produkty a platí dvoj až trojnásobnú cenu za ekologický produkt, nedostal to, čo si pýta. Ďalšou otázkou je to, že vieme len veľmi ťažko odkontrolovať, či uvoľnenie napríklad dovozu z tretích štátov znamená dovoz kvalitatívne porovnateľných ekologických produktov.

Častou témou sú nerovné podmienky a nerovný prístup v Spoločnej poľnohospodárskej politiky voči novým členským krajinám EÚ. Táto téma je pravdepodobne v súčasnosti neaktuálna, lebo Spoločná poľnohospodárska politika platí do roku 2020. Čo po tomto období? Zaoberáte sa tým?

Áno, táto téma je neaktuálna, lebo sme niekde v polčase. My sme však zvolili proaktívny prístup a načrtli sme  systém rovnomernosti rozloženia zdrojov. Tlak na európsky rozpočet je, ale obrovský. Sú tu priority v oblasti migrácie, bezpečnosti, ochrany pred terorizmom, alebo klimatické zmeny. Považujem za dôležité prísť s aktívnym ovplyvňovaním diskusií. Preto je veľmi dôležitá téma posilnenia postavenia farmárov. Pretože ak aj nalejete do systému napríklad 500 miliónov eur, ako to bolo v minulom roku, tak prostriedky nakoniec skončia v rozpočtoch obchodných reťazcoch.

Žijete v  Bruseli a  vidíte situáciu. Celé dni ste s ľuďmi, ktorí stoja pri kreovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aký je váš osobný názor, ako bude vyzerať spoločná poľnohospodárska politika v roku 2020? Kde tá politika smeruje?

Všetko čo poviem, je v rovine úvah a dohadov. Mám obavu, že v krátkej budúcnosti bude veľký tlak na rozpočet a poľnohospodárstvo si už nebude môcť užívať taký veľký podiel na celoeurópskom rozpočte. Napríklad terorizmus je hrozba, kde Komisia chce prísť s nejakým riešením. S tým samozrejme súvisí bezpečnostná politika a to sú oblasti veľmi náročné na rozpočet.

To znamená?

Na Spoločnú poľnohospodársku politiku je vyčlenených približne 40 percent rozpočtu EÚ. Obávam sa, že riešenie menovaných otázok bude zabezpečené aj z tejto obálky. Myslím si, že pri SPP sa priblížime systému zo Spojených štátov amerických. Favorizované budú obchody futures, hedžing, alebo nástroje poisťovníctva. Taktiež sa hovorí o tom, že každá krajina dostane svoj rozpočet a je na nej, na ktoré sektory zacieli.

Na oddelení poľnohospodárskej politiky Stáleho zastúpenia Slovenska pri EÚ v Bruseli 15 zamestnancov. Aký bude súčasný počet?

Po predsedníctve sa počet pracovníkov znížil na päť. Bola by však obrovská škoda, ak by Slovensko prišlo o ľudí, ktorí odchádzajú zo Zastúpenia po predsedníctve. Prešli neoceniteľnými skúsenosťami a práve títo ľudia by mali tvoriť kostru agrárnej diplomacie. Vo viacerých nám príbuzných štátoch je pojem agrárny diplomat úplne bežný a plní dokonca funkciu obchodného atašé výlučne len pre agro rezort. Napríklad Česká republika má štyroch takýchto ľudí. Ešte viac ich má Maďarsko a Poľsko dokonca dvanásť. Tieto štáty majú inštitút agrárneho diplomata zriadený v kľúčových regiónoch, kde majú svoje ofenzívne záujmy z hľadiska obchodu. Keďže sú to vyškolení ľudia, bolo by škoda, keby sme o nich prišli a získal by ich biznis pre tvorenie hodnôt a nie pre samotný rezort pôdohospodárstva.

Budete mať záujem hovoriť s ministerkou o tom, aby sa vytvárali pri našich zastupiteľských úradoch takéto pozície?

 Pani ministerka sa v tejto téme aktívne angažuje. V prvom rade je dôležité identifikovať regióny, v druhej rade produkty, ktoré môžeme do týchto regiónov vyvážať. Je to oblasť, ktorá bola úplne zanedbaná a rozhodne si zaslúži viac pozornosti ako v minulosti, keď to vyzeralo, že riešime všetko, ale zároveň nič.

A nebolo to tak aj v oblasti predsedníctva, že sme mali veľmi veľa tém?

Áno, je to pravda, ale vďaka dostatočným personálnym kapacitám šikovných ľudí, odborníkov, sme dokázali uspieť. Išlo však len o polročné obdobie s dvomi rokmi prípravy. Ak chceme, aby sa Slovensko etablovalo v poľnohospodárstve na zahraničných trhoch, vyžaduje si to dlhoročnú sústredenú prácu, zacielenú na naše silné stránky. Nie sme tak veľká krajina, aby sme si mohli dovoliť vynakladať prostriedky a ľudí na všetko. Tak do sveta nikdy neprerazíme.