Slovenský jačmenný slad je najlepšie exportovanou komoditou v rámci výrobkov rastlinného pôvodu po prvom spracovaní. Až polovicou sa na tom podieľa Sladovňa Hurbanovo, ktorá v týchto dňoch oslavuje 50. výročie od začiatku výroby sladu.

V roku 1964 položili jej základný kameň. Hurbanovo si vraj vybrali kvôli teplému podnebiu vhodnému pre pestovanie jačmeňa a kvalitnej vode. V 1967 už dostavali sladovňu s prevádzkou posuvných hromád a ročne vyrobili 30 000 ton sladu. S novou technológiou Saladinových skríň a novou klíčiarňou už v roku 1986 dokázali ročne vyrobiť 60 000 ton sladu. Po vstupe spoločnosti Heineken v roku 1995 sa technológie ďalej modernizovali, pribudla nová sladovňa, a tak súčasná ročná kapacita výroby sladu dosahuje už 111 000 ton.

Vyrábajú svetlý slad českého (plzenského) typu, podľa prísnych Heineken noriem. Až 85 percent sladu sa vyvezie do 16 sesterských pivovarov v rámci koncernu Heineken, ktoré sú umiestnené v Poľsku, Rumunsku, Rakúsku, Maďarsku a v ďalších štátoch. Asi 15 percent produkcie sladu sa spracuje priamo v hurbanovskom pivovare. Môžeme povedať, že z hurbanovského sladu sa ročne uvarí asi 7 miliónov hektolitrov piva, ktoré sa predáva po celej Európe pod 35 rôznymi značkami.

Je teda pochopiteľné, že v najväčšej sladovni v celom Stredoeurópskom regióne si dávajú záležať na kvalite nakupovanej suroviny. V Hurbanove spracujú ročne asi 150 000 ton sladovníckeho jačmeňa. No iba asi polovica z toho je dopestovaná na Slovensku. Zvyšok je potrebné doviezť z okolitých krajín. Prečo je to tak, keď sladovnícka kvalita jačmeňa sa dá dosiahnuť aj na Slovensku a vo väčšom objeme výroby? Odpovedal nám Tomáš Ševčík, vedúci nákupu sladovníckeho jačmeňa v Sladovni Hurbanovo:

„Je aj našou prioritou, aby sme na Slovensku vypestovali dostatok kvalitného sladovníckeho jačmeňa. Potrebovali by sme aj 300 000 ton sladovníckeho jačmeňa ročne. No súčasná celoslovenská produkcia nestačí na pokrytie potrieb všetkých sladovní na Slovensku. V roku 2016 bolo osiatych iba 81 000 hektárov pôdy, čo je najmenej za ostatných 30 rokov. Optimálne by bolo osiať 100 až 115 000 ha jarným sladovníckym jačmeňom, aby sladovník mal široké spektrum výberu a mohol dosiahnuť tú najlepšiu kvalitu sladu. Problémom je, že asi iba polovica z celkovej úrody jačmeňa dosiahne sladovnícku kvalitu. Ak aj pestovateľ nastaví agrotechniku správne, ale z rôznych príčin sa mu urodí kŕmne obilie, vytvorí stratu. Realizácia kŕmneho jačmeňa u nás je slabá – chýba živočíšna výroba. Kedysi malo asi 70% poľnohospodárskych podnikov aj živočíšnu výrobu, dnes sotva 30%. Máloktorý pestovateľ je ochotný na seba vziať toto riziko.“

Situácia je paradoxná, lebo spracovateľ má záujem vykúpiť väčšie množstvo sladovníckeho jačmeňa, ktorý je základom pre dobre obchodovateľný slad, no prvovýrobcovia sa boja zvyšovať pestovateľské výmery. Ako si môže pomôcť sám sladovník? Sladovňa Hurbanovo vkladá všetky snahy do vzdelávania, propagácie a vlastnej odrodovej politiky: „Každoročne organizujeme pre slovenských dodávateľov program odborných konferencií „Kvalitné pivo sa rodí na poli“, sladovnícke poľné dni a aj v rámci odrodovej skladby zaraďujeme nové generácie perspektívnych odrôd, ktoré majú vysoký potenciál z hľadiska hektárových výnosov a dokážu sa lepšie prispôsobiť zmenám klímy a podmienok,“ hovorí T. Ševčík, ktorý si ďalej myslí, že chýba komplexnejšia podpora priameho spracovateľského priemyslu, ktorý by súvisel so živočíšnou výrobou.

„To okliešťuje zároveň možnosti poľnohospodárskej výroby. Preto chceme otvoriť diskusiu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj naprieč združeniami prvovýrobcov. Nie všetko totiž reguluje trh. Náš príklad: na trhu je dopyt, ale je limitovaný nie našou kapacitou výroby a exportu, ale schopnosťou dať priestor a alternatívy v živočíšnej výrobe pre poľnohospodárov. Aby z toho mohli profitovať všetci. A to považujeme za úlohu štátnej politiky,“ hovorí T. Ševčík. 

Technologický proces výroby jačmenného sladu má tri hlavné etapy – po vyčistení zrna sa toto máča, klíči a „hvozdí“, teda suší na lieskach. Celý proces trvá 7 dní. Za sedem dní Boh stvoril svet. A dal mu ovos pre kone, pšenicu na koláče a jačmeň na pivo. Aj toto príslovie myslí na zvieratá v našom živote. Tak prečo na nich nemyslí viac naša vláda? Nestačí pritom len občas „naliať“ financie do sektoru na hasenie požiaru. Predovšetkým je treba pochopiť, že rastlinná a živočíšna produkcia sú dve ruky, ktoré sú od seba navzájom závislé. Len s jednou rukou sa tlieskať nedá…