Po desaťročiach, keď Slovensko patrilo medzi významných exportérov kukurice, sa situácia výrazne mení. Je veľmi pravdepodobné, že v tomto roku domáca produkcia nebude stačiť na pokrytie potrieb poľnohospodárstva, potravinárstva, priemyslu či energetiky. Po krátkom čase sa tak zopakuje situácia z roku 2022, keď nebolo isté ani to, či slovenská produkcia kukurice dokáže zabezpečiť vôbec dostatok objemových krmív pre hospodárske zvieratá. V bežných rokoch pritom zo Slovenska smerovalo na zahraničné trhy približne 500-tisíc ton kukurice, ktorej hodnota v dnešných cenách dosahuje minimálne 100 miliónov eur. V ostatných rokoch však pestovateľské výmery klesli a tohtoročnú produkciu navyše negatívne ovplyvní aj očakávaný pokles priemerných úrod z dôvodu extrémneho sucha a horúčav.
Tak ako každú krízu, aj horúčavy z uplynulých dní treba okrem škôd a problémov vnímať ako príležitosť. Je také teplo a sucho, že aj najzarytejší klimaskeptici vysielajú prosebné signály, aby sme sa čo najrýchlejšie začali rozprávať o tom, ako ďalej s výrobou potravín. Na chvíľu sa tak výnimočne otvorilo okno na celospoločenskú diskusiu o tom, čo treba v slovenskom poľnohospodárstve robiť inak.
Žiadne mimoriadne prostriedky, len lepšie využitie toho, čo ponúka spoločná poľnohospodárska politika. Európsky komisár Christophe Hansen sa v pondelok na Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) dotkol aj otázky mimoriadnych horúčav, ktorými trpí veľká časť Európy. Oznámil, že Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) pripravuje manuál, v ktorom na konkrétnych príkladoch ukáže, o aké možnosti podpory sa v rámci aktuálnych intervencií SPP môžu poľnohospodárske podniky uchádzať, aby „lepšie zvládali extrémne horúčavy a zlepšili svoju odolnosť voči nim“.
Ceny obilnín na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) vo štvrtok cúvli. Pšenica aj kukurica sa vzdialili od nedávnych vrcholov — stiahol ich vyšší odhad ukrajinskej úrody a konsolidácia po týždňoch rastu ťahaného napätím v Čiernom mori. Repka olejná zostala pevná a za uplynulý týždeň si pripísala vyše 8 %.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR poskytne Štátnej veterinárnej a potravinovej správe (ŠPVS) SR milión eur na nákup asi 150 chladiacich boxov pre ulovené diviaky. Šéf rezortu Richard Takáč (Smer-SD) o tom vo štvrtok informoval na tlačovej besede s tým, že boxy prioritne umiestnia v lokalitách s najväčšou hustotou diviačej zveri aj z pohľadu aktívneho šírenia afrického moru ošípaných, a to v Trenčianskom, ale aj v Žilinskom a Trnavskom kraji.
Štvrtkový nový absolútny slovenský teplotný rekord z Dolných Plachtiniec v okrese Veľký Krtíš mal nakoniec pravdepodobne hodnotu 42,2 stupňa Celzia. TASR o tom informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár. Údaje majú podľa neho operatívny charakter a podliehajú ešte verifikácii.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) dá nitrianskemu výstavisku Agrokomplex tento rok minimálne 2,2 milióna eur. V roku 2023 úradnícka vláda podporila Agrokomplex sumou 108.000 eur. Uviedla to v stredu na tlačovej konferencii opozičnej strany SaS poslankyňa Národnej rady SR Martina Bajo Holečková.
Počas posledných desaťročí na Slovensku zarastá 300 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, teda územie väčšie ako dve tretiny Trnavského kraja. Práve táto pôda by pritom mohla v čase stupňujúcich sa dôsledkov klimatickej zmeny pomôcť farmárom zvládnuť nedostatok krmovín, vytvoriť príležitosti pre mladých hospodárov a zároveň vrátiť do krajiny vzácne lúky, pasienkové lesy aj zdroje pitnej vody.
Žatva v Českej republike vďaka slnečnému počasiu postupuje výrazne rýchlejšie ako vlani. K nedeľu 2. augusta českí poľnohospodári zožali 80,26 percenta plôch obilnín a 87,93 percenta plôch repky, uviedlo v utorok české ministerstvo poľnohospodárstva (MZe) na základe údajov Štátneho poľnohospodárskeho intervenčného fondu (SZIF). Doterajšie priemerné výnosy obilnín aj repky sú oproti vlaňajšku nižšie.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) začala komplexne riešiť škody spôsobené tohtoročným suchom. V regiónoch zisťuje rozsah strát na poškodených plodinách vrátane krmovín, ktorých bude pre hospodárske zvieratá výrazne menej. Zároveň ministerstvo pôdohospodárstva požiadala o finančnú podporu pre dojnice, ktorých chovatelia okrem sucha zápasia aj s nízkymi odbytovými cenami mlieka. Chovatelia odhadujú, že celkové straty len v prvovýrobe mlieka za rok 2026 budú kvôli suchu a nižším tržbám za mlieko v objeme viac ako 95 miliónov eur. Uviedla to hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Potravinárska pšenica na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) v utorok cúvla, keď trh po pondelkovom raste ubral časť rizikovej prémie za napätie v Čiernom mori. Kontrakt s dodaním v septembri 2026 uzavrel na 220,50 EUR/t, o 2,33 % nižšie ako deň predtým. Riziko okolo čiernomorskej lodnej dopravy však ceny pšenice naďalej podopiera.
Slovenské poľnohospodárstvo vlani síce zvýšilo svoj zisk, no v porovnaní s päťročným priemerom zostali výsledky slabšie. Zisk celého odvetvia dosiahol necelú desatinu objemu podpôr, ktoré v priebehu roka smerovali do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Výrazný objem finančných zdrojov súvisel najmä s dočerpávaním končiaceho sa programového obdobia 2014 – 2022, zatiaľ čo štátna pomoc bola najnižšia od roku 2021.
Cena potravinárskej pšenice na burze MATIF v pondelok posilnila. Kontrakt s dodaním v septembri 2026 zdražel o 1,35 % na 225,75 EUR/t. Trh podporilo pretrvávajúce napätie v oblasti Čierneho mora a nový nákupný tender Alžírska. Rast si pripísala aj repka, ktorá pokračovala v technickom odraze smerom nahor.
Extrémne počasie a zvyšujúce sa výrobné náklady čoraz viac zaťažujú talianskych poľnohospodárov. Postihnuté sú takmer všetky hlavné produkty - od ryže a tvrdej pšenice cez mlieko a olivový olej až po víno a paradajky, oznámilo v pondelok odvetvové združenie Confagricoltura. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Najkomentovanejšie za 7 dní