Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré podporujú silnú politiku súdržnosti a odstraňovania regionálnych rozdielov, tzv. kohéziu, ako aj silnú poľnohospodársku politiku. Tieto oblasti budú aj prioritami SR v novom viacročnom rozpočte Európskej únie (EÚ) na roky 2028 až 2034 a nepodporuje preto škrty v týchto dôležitých politikách, ktoré navrhuje Európska komisia (EK). Informoval o tom v utorok premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, ktorý v Bratislave začal tohtoročného turné po členských štátoch EÚ.
Najvýraznejší pokles v pondelok zaznamenala repka olejná na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza). Najbližší termín dodania (november 2026) klesol o 3,02 % na 522 EUR/t, keď repku už druhú seansu po sebe ťahali nadol lacnejšie rastlinné oleje a kanadská canola. Potravinárska pšenica a kukurica naopak posilnili, keď trh podporili rastúce obavy z výpadku ukrajinského vývozu cez Čierne more.
Oteplenie planéty o tri stupne Celzia by mohlo zvýšiť priemernú cenu pšenice na trojnásobok oproti roku 2010, upozornili vedci v novej medzinárodnej štúdii. Zistili, že ak sucho zasiahne niektoré z kľúčových svetových oblastí pestovania obilnín, cena pšenice na globálnych trhoch rastie. Otepľovanie planéty môže túto súvislosť ešte zosilniť. Štúdiu publikoval časopis Earth's Future.
Extrémne sucho ostalo v Prešovskom a Košickom kraji a ojedinele aj na Podunajskej nížine a Ponitrí. V hlbšej vrstve pôdy je extrémne sucho stále na približne dvoch tretinách územia. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s tým, že situácia sa zlepšila hlavne na západnom a strednom Slovensku.
Pre sektor pôdohospodárstva je veľmi dôležitá budúca generácia pracovníkov v poľnohospodárstve, potravinárstve aj lesníctve. Podobne ako iné sektory má pritom problém s lákaním mladých ľudí. Cieľom nového projektu AGRIWOW je preto zvýšiť záujem žiakov v 7. až 9. ročníkoch základných škôl o štúdium v tejto oblasti, uviedol v pondelok po podpise memoranda o spolupráci k tomuto projektu minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
Poľnohospodári na Slovensku čelia mliečnej kríze. Výrazný pokles ceny kravského mlieka podľa chovateľov ohrozuje podniky. Ako pre TASR uviedol podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová Miroslav Štefček, niektoré chovy na Slovensku možno nebudú vedieť ekonomicky zvládnuť situáciu a skončia s chovom dojníc.
Na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) v piatok mierne cúvli všetky tri hlavné plodiny — potravinárska pšenica, kukurica aj repka olejná — po silnom týždni a pri eure, ktoré voči doláru spevnelo k hranici 1,17. V Chicagu naopak obilie rástlo na obavách o menšiu tohtoročnú úrodu kukurice v USA. Pre pestovateľov v našom regióne je podstatné, že silnejšie euro môže brzdiť konkurencieschopnosť pšenice z EÚ vo svete, zatiaľ čo prepad ruského vývozu cez Čierne more obmedzuje svetovú ponuku pšenice.
Cena mlieka je hlboko pod výrobnými nákladmi a stále klesá. Problémy v sektore by možno neboli tak vyhrotené, ak by ich poľnohospodári dokázali vykryť pomocou výsledkov rastlinnej výroby. Tá je však už tri roky v cenových problémoch, k čomu sa aktuálne pridružilo aj sucho, ktoré ovplyvnilo celkovú produkciu. Približne takto hodnotia aktuálnu situáciu juhočeskí poľnohospodári a predáci agrárnej samosprávy, s ktorými sme hovorili počas výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach.
Slovenskí pestovatelia paradajok hlásia pre extrémne horúčavy pokles produkcie o 20 až 30 %. Problémom pritom nie je nedostatok vody. Rastliny v skleníkoch čoraz horšie zvládajú dlhé obdobia vysokých teplôt, čo sa prejavuje menšou úrodou, horšou kvalitou plodov a napokon aj vyššími cenami pre spotrebiteľov. Uviedol to Peter Zubaľ, predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS).
Svetový trh s obilninami a olejninami v stredu posilnil naprieč všetkými plodinami. Kukuricu a sóju na burze CBOT (Chicagská burza) podržali priebežné výsledky americkej obhliadky Pro Farmer, ktoré ukazujú nižšie výnosy než vlani, aj nový nákup americkej sóje Čínou. Kukuricu na parížskej burze MATIF (parížska komoditná burza) zároveň drží blízko 259 EUR/t napätá bilancia po suchom lete.
Kríza, ktorú zažívajú v ostatných mesiacoch slovenskí poľnohospodári, je podobná aj v Českej republike. Sucho, obavy o dostatok krmovín, ceny mlieka či prebujnelá byrokracia Európskej únie dominovali otvoreniu 52. ročníka výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach. Spoločným menovateľom príhovorov tamojších politikov bolo najmä riešenie aktuálnej situácie národnými opatreniami, zo zdrojov štátneho rozpočtu a takpovediac vlastnými silami. Dokonca aj zástupcovia českej agrárnej samosprávy hovorili o možnostiach, ktoré majú v rukách domáci úradníci. Richard Takáč, slovenský minister pôdohospodárstva, ktorý na podujatí taktiež vystúpil, videl riešenia najmä v Európskej únii a v jej výraznej kritike.
Keď v USA v roku 1923 Henry A. Wallace, ktorý sa neskôr stal viceprezidentom, vytvoril svoj prvý komerčne predávaný hybrid kukurice, farmári boli spočiatku skeptickí. Vlastnosti takejto plodiny neboli také nadpriemerné, aby prekonali hendikep - nutnosť kupovať si každý rok nové osivo a nemôcť si ho odkladať z vlastnej úrody. Názor zmenili až keď si pri veľkých suchách v 30. rokoch minulého storočia viedla hybridná kukurica lepšie. Na konci tridsiatych rokov už bolo v USA (podľa USDA) hybridným osivom kukurice osiatych 22,5 percenta plôch a o desať rokov neskôr to bolo dokonca 78 percent výmery kukurice.
Slovenská akadémia vied (SAV) prostredníctvom Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV podporuje využitie nových genómových techník (NGT) v poľnohospodárstve a potravinárstve v podobe, ktorú 17. júna 2026 schválil Európsky parlament. SAV tak reaguje na vyústenie odborného posudzovania, do ktorého sa zapojili vedci zo 150 inštitúcií z 25 európskych krajín, a vyzýva na aktívne zapojenie Slovenska do výskumu a šľachtenia, nielen do kontroly dovážaných produktov. Požiadavku SAV podporuje aj Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia (SŠSA).
To, že rok 2026 sa v sektore prvovýroby mlieka do histórie nezapíše ako jeden z úspešných, bolo jasné už vlani, keď výkupná cena mlieka začala klesať. V poklese pokračovala aj tento rok a straty sa postupne kopili. Prvovýrobcovia ich predbežne vyčíslili už v prvej polovici roka, keď z diskusného fóra o krízovej situácii v sektore mlieka na konci marca v komuniké uviedli:
Najkomentovanejšie za 7 dní