Už sme avizovali, že vám prinesieme odpovede na päť otázok od zástupcov politických strán s reálnou šancou dostať sa do parlamentu. Ako prvého sme vybrali Jána Goliana zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany. Ján Golian má 61 rokov, vyštudoval Fakultu telovýchovy a športy v Bratislave a do pôdohospodárstva nastúpil v roku 1992, keď sa stal spoločníkom a konateľom v spoločnosti podnikajúcej v drevopriemysle. Od roku 2002 bol jedno volebné obdobie štátnym tajomníkom Ministerstva pôdohospodárstva. Od roku 2009 je poslanec Národnej rady a člen výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.

Ako hodnotíte súčasný stav poľnohospodárstva?
Doterajšie výsledky agrorezortu od vzniku samostatného štátu svedčia o tom, že sa neposunul dopredu a stále bojuje o svoje prežitie napriek viac ako trojnásobnému navýšeniu podporných mechanizmov od vstupu do EÚ. Dôvodov, prečo je to tak je iste viac, za kľúčový však považujem konflikt záujmov a „profesionálnu slepotu“ všetkých doterajších ministrov pôdohospodárstva, ktorí si nedokázali zobrať príklad z vývoja najmä v SRN, Rakúsku, Dánsku a Švédsku, pričom politika, ktorú presadzovali bola poplatná zameraniu podnikov, v ktorých buď pracovali na manažérskych postoch, alebo ich vlastnili. Dôsledkom je, že na úrovni EÚ sa vedú viaceré konania s podozrením na korupčné správanie voči rezortu pôdohospodárstva a aj naše orgány činné viackrát preukázali korupciu v rezorte. Platí to o všetkých ministroch bez výnimky. Výsledkom tohto vývoja je pomerne vysoká zraniteľnosť poľnohospodárskych podnikov vyplývajúca z nedostatočnej diverzifikácie výroby.

Aké navrhujete riešenia, ktoré by pomohli rozvoju poľnohospodárstva?
Náš program má komplexný charakter a je široko koncipovaný na rozvoj vidieka. Kľúčovú pozíciu z ekonomického ako aj sociálneho hľadiska má práve poľnohospodárstvo. Poľnohospodárstvo nepochybne patrí medzi významných zamestnávateľov na vidieku a je aj rozhodujúcim ekonomickým činiteľom.
Vo volebnom programe 4×4 riešenia pre vidiek sme sa v poľnohospodárstve zamerali na 6 oblastí:
1. V spolupráci s odbornou poľnohospodárskou verejnosťou vypracujeme novú stratégiu a koncepciu poľnohospodárstva, ktorá bude zohľadňovať prírodné osobitosti, spôsoby hospodárenia na pôde, podporné mechanizmy tak, aby bola zabezpečená jeho väčšia konkurencieschopnosť. Túto úlohu považujeme za kľúčovú, pretože nie je možné, aby jeden minister napr. zavádzal podporu VDJ a druhý ju okamžite po nástupe zásadne menil, resp. rušil. Ako koncepčne môže pracovať poľnohospodár, ktorý vie, že vychovať kvalitné stádo je mnohoročný proces a nezodpovedný politik – minister mu to mení a ešte sa na verejnosti čuduje prečo poľnohospodárstvo stagnuje.
2. Budeme presadzovať zrovnoprávnenie podpôr pre slovenských poľnohospodárov s ich západoeurópskymi konkurentmi. SDKÚ-DS si veľmi dobre uvedomuje, že podporný systém európskych poľnohospodárov je najmä výškou, ale aj smerovaním ešte stále diskriminačný voči novým členským krajinám.
3. Zákonom určíme minimálnu výšku nájomného za poľnohospodársku pôdu a zároveň zbavíme užívateľov povinnosti platiť daň z poľnohospodárskej pôdy. SDKÚ-DS má k tejto úlohe pripravený v paragrafom znení návrh zákona a riešenie tohto problému považujeme za naliehavé. Bohužiaľ transparentnosť a spravodlivosť tohto návrhu nebola po vôli dosluhujúceho ministra Simona, ktorý s ním zásadne nesúhlasil.
4. Cielene podporíme výrobu ekologicky pestovaných plodín, biopotravín a krajových špecialít. Rozšírime možnosti predaja konečnému spotrebiteľovi. Od tohto opatrenia očakávame zvýšenie stability príjmov najmä pri menších podnikateľských subjektoch.
5. Podporíme rozvoj živočíšnej výroby v oblastiach, kde trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva bez chovu zvierat nie je možný. Tým pomôžeme rozvoju tradičných hodnôt vidieka. V tejto súvislosti považujeme za dôležité odstrániť trecie plochy, ktoré vznikajú medzi podnikateľskými subjektmi hospodáriacimi v znevýhodnených oblastiach a na vysoko produkčných južných oblastiach Slovenska o výšku podpôr. Daň, ktorú platíme za to, že Slovensko je považované za jeden región s jedným balíkom podpôr bude potrebné odstrániť rokovaniami na úrovni EÚ.
6. Zabezpečíme včasné riešenie duplicitných deklarácií pozemkov. Stres, ktorému sú vystavené mnohé podnikateľské subjekty v súvislosti s duplicitnými deklaráciami pozemkov musí byť eliminovaný, a to softvérom, ktorý v dostatočnom časovom predstihu dokáže tieto problémy odhaliť, upozorniť na ne tak, aby ich bolo možné odstrániť a aby priame platby nemohli byť ohrozené.

Čo je podľa Vás najväčšou prekážkou v agrárnej politike?
Zdá sa mi, že sme akosi až príliš zahľadení na dotácie. Ak sa zúčastníte na rokovaní poľnohospodárov v zahraničí, tak oni debatujú o pestovaní, chove, nových poznatkoch a prístupoch. Na rokovaní našich poľnohospodárov vždy dominujú dotácie. Štátna podpora je aj jedným z kľúčových opatrení v agrárnych programoch ostatných strán. Pritom peňazí v poľnohospodárstve nie je málo, len nie sú dobre rozdeľované. Decoupling pritiahol do rezortu špekulantov a spôsobil preorientovanie výroby na tri, štyri komodity. Poľnohospodári odišli od výrob náročnejších na prácu ako je ovocinárstvo a zeleninárstvo. Toto sa podieľa aj na kontinuálnom poklese počtu zamestnancov v poľnohospodárstve. Značnú pozornosť v našom programe preto venujeme väčšej diverzifikácii poľnohospodárskej výroby a lepšie využitie potenciálu našej pôdy na pestovanie biomasy pre energetické účely. Navrhujem preto využiť všetky naše komparatívne výhody ako je podnebie, úrodnosť pôdy, veľkosť fariem, hustota infraštruktúry na diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, pri zachovaní súčasnej produkcie, na dorábanie krajových špecialít, rozvoj agroturistiky, využitie iniciatívy ľudí na vidieku podporou samozásobiteľov. Kľúčovým bodom nášho programu je však využitie potenciálu biomasy, ktorú dnes využívame zhruba na 5 percent, na produkciu biometánu. Podľa materiálu predchádzajúcej vlády z roku 2008 by sme tak dokázali postupne nahradiť takmer celú spotrebu zemného plynu z Ruska, za ktorý v súčasnosti vynakladáme približne jeden a trištvrte miliardy eur. Biomasa by mohla pri nákladoch zhruba 50 percent z tejto sumy vytvoriť na vidieku množstvo pracovných príležitostí a zároveň by tieto peniaze zostávali doma a prispievali k zvyšovaniu životnej úrovne na vidieku.

Ako riešiť nerovnosti vo vertikále poľnohospodár – spracovateľ – obchod?
Tieto disproporcie často vznikajú aj nepomerom medzi ponukou a dopytom, čo vplýva na ceny. Pokúsim sa to vysvetliť na produkcii mlieka: kvótu dohodnutú s EÚ máme 1,117 mld. litrov ročne (doteraz sme ju ani raz nesplnili), ročne dokážeme vrátane výroby mliečnych produktov skonzumovať cca 158 l/osoba vrátane nemluvniat a tých, čo mlieko a mliečne výrobky nekonzumujú vôbec, čo je spolu cca 850 mil. litrov. Pri priemernej dojivosti 5 500 l/dojnica (je množstvo chovov kde je dojivosť nad 10 000 l/dojnica a napr. kravy rekordérky, aké chová môj kolega poslanec SMERU Záhumenský doja až 20 000 l ročne) potrebujeme mať k dispozícii 150 000 kusov dojčiacich kráv. Boli časy, keď sme ich mali aj viac ako pol milióna. Mimochodom na uživenie týchto kráv stačí cca 40 000 ha ornej pôdy. Slovenské poľnohospodárstvo teda v sebe ukrýva netušený potenciál. V našom programe ho navrhujeme využiť v prospech obyvateľov vidieka a Slovenska.

Aké možnosti vidíte pre slovenské poľnohospodárstvo v návrhu SPP na roky 2013-2020?
V našom programe hovoríme, že budeme presadzovať zrovnoprávnenie podpôr pre slovenských poľnohospodárov s ich západoeurópskymi konkurentmi. SDKÚ-DS si veľmi dobre uvedomuje, že podporný systém európskych poľnohospodárov je najmä výškou, ale aj smerovaním ešte stále diskriminačný voči novým členským krajinám. Na druhej strane si ale treba povedať na rovinu, že rovnaké podmienky nikdy mať nebudeme preto, že sme si v prístupovom procese zle nastavili referenčné hodnoty. A to je vina ako vtedajšieho ministra Koncoša (SDĽ, SMER), tak aj predstaviteľov poľnohospodárskej samosprávy. Mimochodom, podľa najnovších údajov Eurostatu je priemerná podpora v priamych platbách v rámci EÚ 297 eur/ha, v starých 15 krajinách EÚ to 353 eur/ha a na Slovensku 246,6 eura/ha. Na Slovensku často zabúdame na podporu LFA a environmentálne platby, ktoré významným spôsobom navyšujú priemernú hodnotu platby na hektár. Nikto však nespomína, že priemerné nájomné v EÚ je viac ako 200 eur/ha zatiaľ čo priemerné nájomné na Slovensku 17 eur/ha.
Rokovania o SPP budú ešte dlhé a zložité. Našou nevýhodou je, že sme sa zobudili trocha neskoro, keď napríklad českí roľníci dali hlavy a prostriedky dohromady už pred viac ako rokom a najali si lobistov v Bruseli. Naši roľníci sú roztrieštení a minister nemá v nich partnera. Zopakujem ale, že náš program čiastočnej orientácie rezortu na energetiku v sebe ukrýva netušený potenciál bez ohľadu na výšku rôznych dotácii, podpôr a platieb.