Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Sucho sa dá riešiť nielen rozšírením závlah

Sucho sa dá riešiť nielen rozšírením závlah
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Podľa odborníkov je ročný úhrn zrážok dostatočný, je len nerovnomerne rozložený. Poľnohospodári sa musia takýmto tendenciám prispôsobiť. Riešením by bola nielen revitalizácia zavlažovacích systémov, ale aj zmena pestovaných plodín.

Kukurica potrebuje veľa vlahy a preto sa jej pestovanie posúva sa na sever. S pribúdajúcim teplom prichádzajú aj nové plodiny, napríklad sója. Ostatné plodiny ako zelenina – medzi ktoré patria aj zemiaky, sa už nedajú pestovať inak ako bez závlah. Zachovanie jej pestovania je teda závislé aj na rozširovaní súčasných závlahových systémov alebo revitalizácia tých, čo slúžili najmä v období 80. rokov.

Podľa riaditeľa NPPC – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch Pavla Hauptvogela, etapy klimatických zmien vôbec nie sú záležitosťou posledného obdobia, ale nastávajú v priebehu storočí.

„Tento rok bola absencia zrážok v čase nasadzovania zŕn, preto pri obilninách zaznamenávajú prvovýrobcovia nižšie výnosy. Podobne je to aj u kukurice, cukrovej repy a ďalších poľných plodín, ktoré si vyžadujú množstvo vody. Pre nás výskumníkov je to úloha ako hľadať také odrody a plodiny, ktoré si vystačia s menším množstvom vody. Nejde len o šľachtenie, ale aj o posun v pestovaní plodín. Napríklad tvrdá pšenica kedysi rástla v južnejších oblastiach Európy. Dnes je tendencia túto plodinu pestovať vo vyšších oblastiach, teda aj u nás. Podobne môžeme hovoriť aj o strukovinách ako cícer, šošovica. Tie pochádzajú zo suchších oblastí,“ hovorí P. Hauptvogel.

Riešenie nedostatku vody však môžu sčasti riešiť aj sami prvovýrobcovia agrotechnickými prístupmi.

„Pristupuje sa k technológiám, kde sa používa plytšie kyprenie, ale aj technológie ochraňujúce pôdu. Stretávame sa aj s tým, že polia nebývajú hĺbkovo kyprené. Všetky tieto prístupy majú za úlohu udržať požadovanú vlahu v pôde a zamedziť jej zbytočnému vyparovaniu,“ hovorí Roman Hašana z NPPC – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

„Napríklad v danej lokalite zostávajú rastlinné zvyšky plodín, ktoré sa tam pestovali v predchádzajúcom období. Ide o zabezpečenie lepšej vododržnosti a infiltrovanie vody zo zrážok, ktorých býva čoraz menej. Rastlina lepšie využije vodu vo svojom vegetačnom procese. Napríklad pozberové zvyšky na pôde pri zrážkach a návalových dažďoch zabraňujú vodnej erózii a pomáhajú tým, že voda sa lepšie do pôdy infiltruje a lepšie je využitá,“ povedal Hašana.

Autor článku: Karol Vŕbsky - spracované pre poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments