Napriek nedávnym hlasom v Európe o relativizácii členstva krajín v Európskej únii priniesli podpory z rôznych fondov nášmu poľnohospodárstvu najmä pozitíva. Zhodli sa na tom hostia diskusného stola Agrokomplexu, ktorý pripravil štátny podnik Agroinštitút, portál poľnoinfo.sk v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

Pomohli nášmu poľnohospodárstvu podpory EÚ? Alebo naše členstvo prinieslo stagnáciu poľnohospodárstva pre nerovnomerné podmienky a ani samotné podpory to pozitívnejšie neovplyvnili? Aj v takomto duchu sa niesli odpovede diskutujúcich hostí. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek pripomenul, že len v období 2014-20 príde do nášho rezortu viac ako 3 miliardy eur na priame platby pre prvovýrobcov a zhruba jeden a pol miliardy na rozvoj vidieka. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík zdôraznil, že napriek tomu náš rezort nie je schopný konkurovať ostatným v EÚ pre nerovnaké podmienky.

„Nalejme si čistého vína, keď spočítame celú obálku podpôr, Slovensko dostáva nadpriemer. Otázka však je, či podpory využívame efektívne. Zdroje by mali natiecť najmä do nových pracovných miest, vzniku odbytových združení. Máme málo mladých farmárov, ktorých treba podporiť a zároveň motivovať mladých ľudí, aby prišli pracovať do poľnohospodárstva“, povedal Dušan Chrenek.

Vedúci Zastúpenia EK v SR však zdôraznil, že problém je aj v neschopnosti pretaviť európske prostriedky do inovácií, na väčší rozvoj spracovateľského priemyslu, a tým aj zvýšenie počtu prosperujúcich firiem vďaka finalizácii produktov.

„Ak si zoberieme predvstupový program SAPARD, ten nás naučil čerpať projektové podpory. Skrátený program 2004-06 nás naučil čerpať priame platby, roky 2007-13 nám priniesli novinku LEADER, s ktorým pracujeme celkom slušne. Nové programové obdobie nám prináša orientáciu poľnohospodárov na spoluprácu. Teda na horizontálnu a vertikálnu spoluprácu, plus orientáciu na inovácie a bioekonomiku,“ povedal Roman Serenčéš, generálny riaditeľ Sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Ten pripomenul, že efektívnosť týchto podpôr sa dá merať na samotnej úrovni programov i podnikateľských subjektov.

„Pokiaľ ide o program – tu tá efektívnosť je nespochybniteľná. Ak sa na to pozrieme cez úroveň čerpania predchádzajúceho programu, sme na úrovni 99%, to znamená, že program bol úspešný A tam Slovensko dokázalo, že si vie určiť priority a podpory vyčerpať. Pokiaľ ide o efektívnosť na úrovni podnikateľských subjektov, to už nezávisí od priorít programu ale aj od pripravenosti podnikateľského subjektu. Každý má iný základ a pracuje v iných podmienkach, a na to všetko vplývajú aj samotné klimatické podmienky. Tento mix podmienok potom vytvára určitú úspešnosť aj v očiach laickej a poľnohospodárskej verejnosti,“ povedal Serenčéš.

Na jednej strane je nastavený systém Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, na strane druhej mnohé ciele podpôr si vieme nastaviť aj sami. Najmä analytici z oblasti mimo odvetvia agrosektoru sa často zamýšľajú nad tým, či sú tieto podpory cielené, efektívne a správne využité.

„Na všetko vplýva napríklad aj kúpyschopnosť obyvateľstva, daňové zákony, odvodové zákony. Zároveň treba pripomenúť, že na všetko vplýva ja medzinárodné prostredie, napríklad embargo voči Rusku. To všetko ovplyvňuje efektívnosť peňazí, ktoré idú do poľnohospodárstva. Naším členstvom v únii sme sa vystavili konkurenčnému tlaku, a ten nám asi ukázal, že nebolo všetko ideálne a my sme do tohto prostredia vstupovali nepripravení. Mohli by sme spomenúť napríklad zadlženosť, alebo problém technickej vybavenosti. To všetko nám ukázalo pravú tvár. Teraz je potrebné všetko nastaviť tak, aby poľnohospodár dokázal existovať, pracovať a dokázal vytvárať prostredie, ktoré je príťažlivé pre ľudí. Musíme robiť veľa nielen na úrovni podpôr, ale aj spoločnosti. Ide o imidž tohto rezortu,“ zhrnul R. Serenčéš najväčšie problémy, ktoré sa v konečnom dôsledku pretavujú aj do samotnej ekonomickej kondície agropotravinárskeho rezortu.

Verejnú nahrávku z podujatia si môžete vypočuť v stredu (24.8.2016) po 10.00 vo vysielaní Rádia Regina Bratislava.