Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z ekonomiky

Marketing je viac, ako riešenie problémov

Marketing je viac, ako riešenie problémov
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Zmeny, ktorými prešiel náš rezort za posledné štvrťstoročie zanechali len pramálo pozitívneho. Strata potravinovej sebestačnosti sa plne prejavila na ekonomickom vplyve agrosektora na slovenskú ekonomiku. Pokles zamestnanosti a rozvrat vidieka v najchudobnejších oblastiach Slovenska je len pomyslenou špičkou ľadovca.

Netreba pripomínať, že kroky, ktoré sme realizovali v našom rezorte v poslednom štvrťstoročí sa podpísali aj za nárastom preferencií fašistickej strany, ktorá sa po ostatných voľbách dostala do Národnej rady. Veľkosť odvetvia, ktoré tvorili naši otcovia a starí otcovia v povojnovom nedostatku, sme dokázali rozpustiť v niekoľkých hojných porevolučných rokoch.

V období, keď sa zdá, že marketingová samoprezentácia je viac, ako reálne riešenie problémov sa hľadajú pozitívne zvraty, ktoré prinieslo ostatné štvrťstoročie, len veľmi ťažko. Asi najvýznamnejším pozitívom je, že poľnohospodári sa začali k najnovším poznatkom vedy a výskumu dostávať veľmi rýchlo po ich aplikácií v západoeurópských, severoamerických, alebo vyspelých ázijských štátoch, odkiaľ majú prevažne pôvod. Nové technológie a myšlienky do nášho rezortu neprinášajú rezortné inštitúcie, ale súkromné spoločnosti. Našim poľnohospodárom zabezpečujú osivá, chémiu, hnojivá, alebo stroje.

Väčšina z nich vznikala v deväťdesiatych rokoch spôsobom, že zamestnanci družstiev, alebo štátnych majetkov vymenili istotu stáleho platu za neistotu podnikateľského úspechu. Často so sebou stiahli aj odvážnejších kolegov a začali písať vlastný podnikateľský príbeh. Je zaujímavé, že v období, keď sa legislatíva mení s každou zmenou ministra a európske podpory sa dostali na úroveň prestížnych privatizačných desiatkov, existujú spoločnosti, ktoré dokážu slušne fungovať už štvrťstoročie.

Prinášajú do rezortu impulzy, ktoré pri správnom nastavení podnikateľského plánu reálne pomáhajú nášmu rezortu. Pred dvoma týždňami jeden z takýchto dodávateľov oslávil štvrťstoročnicu. Osláv sa zúčastnili desiatky agromanažérov z celého Slovenska. Jeden z nich skonštatoval, že práve vďaka prechodu na minimalizačné technológie, ktoré zabezepčuje daná spoločnosť, sa ich družstvo v deväťdesiatych rokoch stabilizovalo.

Druhým dychom ale dodal, že aj napriek snahe implementovať čo najviac nových poznatkov a technológií do praxe mu chýba to základné. Vízia štátu – ministerstva pôdohospodárstva, kde sa má rezort v najbližších rokoch uberať. Samozrejme, nehovoríme o stanovení výrobných plánov, ale skôr legislatívnych a ekonomických rámcov.

Nemyslíme ani primitívnu Strednodobú koncepciu rozvoja pôdohospodárstva do roku 2020, ktorú predstavil rezort pod vedením ministra Jahnátka a ktorá riešila nárast výroby komodít bez finančného krytia a napojenia na spracovateľský priemysel. Program rozvoja vidieka 2014 – 2020 bol taktiež nasmerovaný do oblastí, ktoré nekorešpondovali so závermi tohto dokumentu.

Najnovší prípad nemohúcnosti rezonuje medzi roľníkmi už mesiace. Zbabraná aplikácia Geopriestorovej žiadosti o podporu (GSAA), ktorá dokáže spracovať len obmedzený počet prístupov denne výrazne skomplikovala život poľnohospodárov.

Dostali sme sa do štádia, že síce máme moderné technológie, osivá, chémiu, hnojivá, ktoré môžu rezort posunúť k výraznej produktivite, ale zároveň naše poľnohospodárstvo brzdíme byrokraciou, ktorá neúmerne zaťažuje tých, ktorí majú rozhodovať o nových trendoch.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
12 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Jozef Bulla
Jozef Bulla
25. máj 2017 12:19

Píspevok má zvláštnu orientáciu okrem úvodu. Nechápem aktuálnu tému dní,že rezort pôdohospodárstva a jeho kroky sa podpísali za preferencie fašizmu resp. takej strany v našom živote a ekonomike. Je to úbohosť a hlúposť,ktorou sme denne otravovaní. Článok má racio v tom ,že tohto štátu sa zmocnili od jeho základu ľudia… Celý komentár »

jm
jm
25. máj 2017 17:29

Presne tak pán Bulla . Majú to za trápenie tí predsedovia strán. Najjednoduchšie je obviňovať radových občanov . Aký sú neschopný! V prvom rade by sa mali zamyslieť kde sa za pomoci všetkých doteraz zodpovedných ministrov a tajomníkov pôdohospodárstva a celej príživníckej plejády dostala Slovenská republika v sebestačnosti potravín. Vojnou… Celý komentár »

agrisato
agrisato
25. máj 2017 18:03

jm ! Presne si to pomenoval. A dal by som to tvrdšie ! Totálne neschopní dejatelia agrárneho sektora po 89-tom ! Včetne samospráv. To prof : súhlasím s JUDr. , ale Kotleba sa vezie na neschopnosti riešiť problémy vidieka…A bohužiaľ bude RÁSŤ !

Filip K.
Filip K.
25. máj 2017 21:42

Najviac bolia prehajdákané stovky miliónov eur od vstupu agrárneho Slovenska do EÚ. To nie je chyba Bruselu, on nám dal šancu. My sme ju trestuhodne nevyužili! Svedčí to o našej neschopnosti a najmä nepripravenosti správne investovať takýto objem financií. Napr. také Rakúsko dlhé roky odmietalo vstup do EÚ. Všetci vedia,… Celý komentár »

Lada
Lada
26. máj 2017 6:37

Nech hodi kamenom kto je bez viny! Kazdy kto bral dotacie radsej sklapne a cusii (akoby bol za nieco vdacny osobne ministrovi alebo sa len prosto boji, aby mu po vystrkovanej hlave netresli kontrolori). Vzdy sa najlepsie rozdavalo tam kde boli peniaze, tak preco by si Slovaci neurobili “eldorado” aj… Celý komentár »

jm
jm
26. máj 2017 10:18

Vážená pani Lada .Určite by som nehádzal do jedného vreca každého poberateľa podpory. Systém je bohužiaľ tak nadstavený ,že bez nich by každý zhasol ako svieca. Tie premrhané stovky miliónov boli vo forme predražených predkladaných projektoch z ktorých si odlievali páni ktorý rozhodovali komu prejde a neprejde projekt. Nezmyselne nastavenie… Celý komentár »

in
in
26. máj 2017 11:43

Teraz po 3Orokoch sa zaujímať ako to robi u susedou ???Čo myslíš že sa dozvieš!!speňažujů sami ces svje produkty trhy predajně zatial čo ty čakáž na programy strán nariaděja ůradníkou a smer vývoja čo ti niekto určí čo máš robiť!Čo už teraz!Peniaze za tie roky sů fuč a ďalších budě… Celý komentár »

ni
ni
26. máj 2017 12:11

Re: jm: Nie kazdy.

Lada
Lada
26. máj 2017 16:17

Vazeny jm, urcite sa najdu svetle vynimky, tym sa ospravedlnujem. Len k teme clanku mi napadlo, ze sme vsetci v jednom vreci..

jm
jm
27. máj 2017 1:51

Áno sme v jednom vreci , ale nie dobrovoľne. Zhruba desať rokov do zadu tu bola ešte aká taká istota. No dnes tie odbytové spoločnosti ktoré spomína /in/ sú v rukách oligarchov ktorý Vás pomaly ale isto zrujnujú. Alebo by si si prial vybudovať nové sklady a tieto im ponechať… Celý komentár »

Anonym
Anonym
29. máj 2017 10:49

Lepsie pomenovanie v jednom vreci je na jednej lodi,t.j. horna paluba a podpalubie,v ktorom sa nachadzaju ludia s polnohospodarskym vzdelanim a zaujmom o polnohospodarstvo,no a horna paluba oligarchovia ich deti atd.,ktori mimochodom vycerpali gro fondov v predchadzajucom rozpoctovom obdobi,potom si dali akoze rok pauzu (2014),aby stihli naplanovat vycerpanie fondov do… Celý komentár »

jm
jm
29. máj 2017 15:31

Pomenoval si to celkom zrozumiteľne .Palec hore!