Hodnotiť tento rok očami poľnohospodára by bolo ešte privčas. Konštatovať, že počasie sa stáva čoraz nevyspytateľnejšie a dokáže zaskočiť i najlepších agronómov ale smelo môžeme už dnes. Dlhé obdobia bez zrážok, inde zasa prívalové dažde a neobvyklé klimatické javy sa vyskytujú stále častejšie a tvrdiť, že s klímou sa nič nedeje, môže azda iba úplný ignorant.

Aký podiel má na súčasnom trende vo vývoji počasia človek, aký príroda a či sa v globálnom meradle dá niečo skutočne účinné urobiť, je otázka na ktorú zatiaľ nenachádza ľudstvo jednoznačné odpovede. Zároveň je stále jasnejšie, že opatrenia navrhované ako riešenia, budú čoraz viac zaťažovať ekonomiku rozhodujúcich krajín. Ak dnes začínajú mnohí ekonómovia varovať pred blížiacou sa hospodárskou recesiou, je otázne, do akej miery bude ľudstvo schopné v budúcnosti do opatrení na stabilizáciu klímy investovať. Odstúpenie USA od Parížskej klimatickej dohody nemusí byť iba excesom. Môže byť aj práve tou povestnou prvou lastovičkou. Preto nám neostáva nič iné, ako sa v rámci možností pripraviť na tie horšie scenáre.

Zmenu klímy vnímame stále intenzívnejšie a stala sa faktom, ovplyvňujúcim stále silnejšie  každého, kto hospodári na pôde. Hoci názory odborníkov, klimatológov, na to, ako sa bude vyvíjať stredoeurópska a teda i naša domáca klíma v horizonte 20 – 30 rokov sa v niečom odlišujú viac, v inom menej, v jednom sa zhodujú. V budúcnosti môžeme očakávať doteraz menej obvyklé striedania dlhšieho obdobia buď intenzívnych zrážok, alebo sucha.

Je to scenár pre poľnohospodára alarmujúci. Nevieme vopred, do akého štádia vývoja rastlín vstúpi napríklad dlhotrvajúce sucho, alebo naopak obdobie chladu a zrážok. Problém síce čiastočne riešia odrody, vyšľachtené na odolnosť voči suchu a extrémnym podmienkam, ale aj to má svoje hranice. S vysokou pravdepodobnosťou možno už dnes povedať, že hlavnou úlohou bude teda vyrovnať sa s nestabilným, na extrémy bohatým počasím a najmä dlhšími periódami počasia bez zrážok. Aj keby totiž celkové úhrny naznačovali, že vlahy bolo dosť, mnoho  dnešnej poľnohospodárskej pôdy, ale aj lesy a sídla sme často, z dnešného pohľadu nedomyslenými krokmi, postupne pripravili o veľkú časť schopnosti zachytiť a udržať vodu v krajine.

Intenzívne zrážky potom rýchlo z polí, lúk a lesov zmiznú a pritom napáchajú ešte ďalšie škody zaplavením obcí, masívnou eróziou pôdy a zničením porastov, najmä tam, kde sú pozemky s väčšou svahovitosťou. Je preto najvyšší čas prejsť k aktívnemu prístupu pri zachytávaní intenzívnych a relatívne krátkych dažďov. Už dnes je nevyhnutné nielen zvyšovať schopnosť pôdy prijať čo najväčšie množstvo zrážok, zabrániť degradácii pôdy a pôdnej erózii. Rovnako treba začať rýchlo pracovať na tom, aby sme dokázali uchovať vodu pre závlahy v prípade dlhšieho sucha.

Je pravda, že všetky tieto opatrenia nie sú zadarmo. Niektoré z nich nám uberajú z produkčných plôch. Možno preto často váhame na úrovni štátu, ale aj v poľnohospodárskych podnikoch s väčšími investíciami do opatrení na zlepšenie vodného režimu krajiny, alebo pôdnej štruktúry. Treba si však uvedomiť, že ide o investície, ktoré sú nevyhnutné.

Nemusí to trvať dlho a tak, ako je dnes samozrejmé prepravovať potraviny a poľnohospodárske produkty po celom svete a voľne s nimi obchodovať, bude samozrejmé, že každá krajina bude odkázaná stále viac na vlastnú produkciu. Kto dokáže dnes zodpovedne povedať, ako dlho môže ešte trvať, kým zmena klímy spôsobí globálny citeľný pokles poľnohospodárskej produkcie?

Ďalších rizík prírodných , hospodárskych a politických, ktoré môžu veľmi rýchlo zmeniť tvár sveta, je mnoho. Ignorovať ich, by bolo veľmi nezodpovedné a mohlo by poznačiť negatívne život budúcich generácii na Slovensku. Preto má rozhodovanie o investíciách do pôdy, krajiny a celého pôdohospodárstva na úrovni farmára, podniku, ale aj štátu okrem hospodárskeho rozmeru aj čoraz väčší morálny rozmer.

Bolo by smutné, ak by sme museli čeliť oprávneným výčitkám našich detí a ďalších budúcich generácií v prípade problémov s výživou obyvateľstva. Potom sa budú totiž pýtať, čo robili naši otcovia a dedovia a kde nechali morálku a zodpovednosť, ak o tomto všetkom vedeli a neurobili dosť preto, aby sa tomu aspoň pokúsili predísť.