Obchodné spoločnosti v agrosektore SR hospodárili vlani efektívnejšie a dosiahli mierne nižšiu nákladovosť výnosov (96,4 %) ako poľnohospodárske družstvá (98,5 %). Vyplýva to z tzv. zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR za minulý rok.

„Na rozdiel od predchádzajúcich rokov dosiahli aj vyššiu úroveň pridanej hodnoty, ale podiel pridanej hodnoty na výrobe bol vyšší v poľnohospodárskych družstvách (25,8 %) ako v obchodných spoločnostiach (22,3 %),“ upozornil v správe agrorezort.

Pretrvávajúce diferencie v efektívnosti hospodárenia v rozdielnych právnych formách sú podľa MPRV dôsledkom štruktúry výroby s preferenciou rastlinnej výroby pred živočíšnou a vyššej úspornosti nákladových faktorov, najmä pracovných nákladov.

„Vyššiu nákladovosť výnosov v poľnohospodárskych družstvách ovplyvnila vyššia zamestnanosť v prepočte na 100 hektárov (ha) poľnohospodárskej pôdy (p. p.) (2,4 osoby) ako v obchodných spoločnostiach (2 osoby), čo sa odrazilo vo vyšších pracovných nákladoch, ako aj vyššom podiele mzdových nákladov na celkových nákladoch v poľnohospodárskych družstvách (17,5 %) ako v obchodných spoločnostiach (9,6 %),“ poznamenalo ministerstvo pôdohospodárstva.

Poľnohospodárske družstvá sa podľa MPRV v ostatných rokoch vnútorne premieňajú na kapitálové spoločnosti s majoritným majetkovým podielom len niekoľkých členov a ako vo väčšine obchodných spoločností redukujú pracovne náročnejšie odvetvia výroby a zamestnanosť.

„Vyššia efektívnosť hospodárenia v obchodných spoločnostiach môže byť odrazom nielen úspor z rozsahu výroby s nižším podielom najmä živočíšnej výroby, úspor pracovných nákladov, ale aj 10,4-krát vyšších tržieb z predaja tovaru ako v poľnohospodárskych družstvách,“ zdôraznil agrorezort.

Vyššia úroveň výroby na hektár bola podľa správy MPRV v obchodných spoločnostiach ako v poľnohospodárskych družstvách a je odrazom aj vyššej intenzifikácie výroby, čo bolo podmienené aj dominantnejšou rastlinnou výrobou.
Úroveň zadlženosti majetku bola podľa správy vyššia v obchodných spoločnostiach ako v poľnohospodárskych družstvách, čo je dôkazom vyššej ekonomickej bonity obchodných spoločností voči komerčným bankám z hľadiska cash-flow, a tým splácania najmä dlhodobých úverov.

„Pretrvávajúce diferencie vo výsledkoch hospodárenia medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami sú spôsobené aj doznievajúcimi vplyvmi vzniku obchodných spoločností, ktoré väčšinou vznikli z bonitných častí majetku poľnohospodárskych družstiev, bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám a obchodným partnerom, ako aj bez vyrovnania podielov, čo predurčilo nižšiu nákladovosť výroby obchodných spoločností,“ dodalo MPRV.