Kvóty na výrobu cukru, po takmer polstoročí, v Európskej únii zaniknú už v nasledujúcej kampani, k 1.októbru 2017. Zároveň sa však zruší aj minimálna cena za cukrovú repu. Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšíria možnosti vývozu, no zároveň vzrastie konkurencia vnútri Únie. Pestovatelia cukrovej repy zasa vnímajú ohrozenie doterajších garancií ceny a podmienok nákupu.

Po reštrukturalizácii v roku 2009 (pozn. cukorná reforma EÚ z r. 2006 poskytovala podporu za dobrovoľné ukončenie činnosti cukrovarov s cieľom znížiť vyrábané množstvo sladidiel a výsledkom bolo zníženie ceny cukru a cukrovej repy), zostali na Slovensku iba dva cukrovary: Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Ich celková ročná výrobná kapacita je okolo 200 000 ton cukru. Vlani sa dokonca podarilo vyrobiť 205 000 ton, najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam pre pestovanie cukrovej repy. Ako sú pripravení naši pestovatelia na zmenu v rámci spolupráce s cukrovarmi na Slovensku?

„Cukrovary u nás spracovávajú výhradne domácu surovinu, vypestovanú na Slovensku. Spoločnosti majú dodávateľské zmluvy, o podmienkach ktorých rokujú v zmysle Odvetvovej dohody tzv. “Zmiešané komisie“ pri jednotlivých spoločnostiach. Už pre sejbu cukrovej repy v roku 2017 sa podmienky nákupu líšia od podmienok počas obdobia platnosti kvót. Obe zmluvné strany v Zmiešaných komisiách sa stále snažili dohodnúť podmienky, aby sa dosiahla sebestačnosť v produkcii tejto komodity. Treba zdôrazniť, že produkcia cukru je jednou z mála funkčných potravinárskych vertikál, ktorá zabezpečuje dostatočnú produkciu pre spotrebu na Slovensku z domácej suroviny,“ hovorí Eva Tomkuljaková, výkonná riaditeľka Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska.

Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru, teda produkcia prekračujúca túto úroveň sa musela spracovať v chemickom priemysle (lieh, krmivá, hnojivá), alebo sme ju museli vyviezť do tretích krajín, mimo EÚ. Cena priemyselného cukru a cukru na svetovom trhu bola výrazne nižšia, ako cena kvótového cukru na trhu EÚ. Keďže spotreba tohto sladidla je na Slovensku okolo 175-185 000 ton ročne, potrebný objem nad našu kvótu sme museli pre domácich spotrebiteľov zabezpečiť z iných krajín. Ako sa v novej situácii zmenia možnosti cukrovarov na Slovensku?

„Prostredie v rámci Európskej únie bude viac trhové, budeme musieť zabojovať v konkurencii výrobcov z ostatných krajín. Otvárajú sa nám tiež väčšie možnosti pre vývoz, no všetko bude závisieť od pomeru svetovej ceny cukru k cene v EÚ,“ hovorí Radovan Roba, výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku.

Svetová cena sa po turbulenciách ostatnej dekády ustálila na úrovni asi 400 euro za tonu cukru. Najviac asi ohrozuje európsky trh Brazília (ročne vyrobí až 40 mil. ton cukru), kde je výroba cukru nepriamo podporovaná tzv. „krížovou“ subvenciou na bioetanol. Európsky trh s cukrom je pod tlakom obchodníkov, ktorí navyše k objemom v rámci multilaterálnych obchodných dohôd (WTO) dovážajú cukor aj prostredníctvom bilaterálnych dohôd. Neobávajú sa naše cukrovary zvýšeného dovozu konkurenčného lacného sladidla?

„Ochrana hraníc EÚ zostane zachovaná, to znamená, že by nemalo dôjsť k zvýšeniu importu z tretích krajín. Skôr sa dá očakávať, že európske krajiny budú mať väčšie príležitosti na vývoz, keďže už nebudú obmedzované vývoznými limitmi WTO, ktoré platili v kvótovom režime. Tento mechanizmus by mal slúžiť ako nástroj na stabilizáciu trhu s cukrom v EÚ,“ dopĺňa Radovan Roba.

Podniky v niektorých krajinách únie už vykročili v ústrety zmene. V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku. Na Slovensku ju v súčasnosti pestujeme asi na asi 22 000 hektároch. V roku 2016 dosiahla úrodu 74 ton z hektára, s priemernou cukornatosťou 16,34%. Naša súčasná výmera repy je asi dvojtretinová v porovnaní s obdobím pred reštrukturalizáciou. Na naplnenie našej produkčnej kvóty (112 319,5 ton cukru) by síce bolo postačilo menej suroviny, ale kampaň by bola krátka a neekonomická. Pestovatelia teda prijali ponuku cukrovarníckych spoločností a pestovali repy viac, čo pomohlo stabilizovať produkciu cukru pre uspokojenie spotreby na Slovensku. Okopaniny, medzi ktoré cukrová repa patrí, však čoraz viac chýbajú v našich osevných postupoch. Navýšia sa jej pestovateľské výmery?

„Neočakávame trend výraznejšieho zvyšovania produkčných plôch cukrovej repy na Slovensku. Výrobná kapacita našich dvoch cukrovarov je limitovaná a maximálne využitá,“ uzatvára Radovan Roba.

Tieto slová potvrdzuje aj Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady, najväčšieho pestovateľa cukrovej repy v Nitrianskom kraji. Pestujú približne 500 hektárov repy.

„Je možné, že dôjde k zvýšeniu pestovateľských plôch cukrovej repy, ale nie v rámci Slovenska. Ak aj za ostatné dva roky u nás mierne stúpla výmera, ide skôr o zvýšenie hektárov v rámci súčasných pestovateľov,“ hovorí Igor Jakubička. 

Neobávajú sa pestovatelia možnosti, že ak nezvýšime výmery u nás, zvýšia ich v okolitých štátoch a cukrovary na Slovensku začnú surovinu dovážať?

„Slovensko má podobné pestovateľské podmienky, teda napríklad aj tohtoročný vlahový deficit, ako okolité štáty, hlavne Moravská oblasť Českej republiky. Ak je u nás nižšia produkcia, tak zrejme nebude vyššia ponuka ani tam. Navyše, cukrová repa nie je tovar voľne dostupný na trhu, ako je napríklad pšenica. Každý pestovateľ už má svoju produkciu zakontrahovanú pre nejaký cukrovar. Preto si myslím, že cukrovary na Slovensku spracujú len to množstvo, ktoré im dodáme u nás. Dovážať surovinu z väčšej vzdialenosti by nebolo rentabilné,“ hovorí Igor Jakubička.

Aby sa mohla táto okopanina pestovať na väčšej ploche, museli by byť agropodnikatelia vybavení potrebnou poľnohospodárskou technikou, ale tiež motivovaní realizačnou cenou za produkciu. Napokon, mohla by sa zvýšiť aj spracovateľská kapacita cukrovarov u nás. Pre rok 2017 sú už zmluvy uzatvorené, no o podmienkach nákupu cukrovej repy pre kampaň 2018/19 ešte diskutujú zástupcovia pestovateľov a spracovateľov na spoločných stretnutiach tzv. „zmiešanej komisie“.

„Problém je, že pri nižšej produkcii, ako očakávame aj tento rok, realizačná cena ani zďaleka nepokryje pestovateľom náklady na výrobu repy. Tento rok predpokladáme úrodu len okolo 50 ton z hektára, kvôli suchu. Nepomôžu už zrejme ani jesenné dažde, pretože listy repy už zasychajú. Ak by zrážky predsa prišli, buľvy repy by ešte narástli, avšak cukornatosť by klesla,“ hovorí Igor Jakubička.

Pestovatelia a cukrovary si teda ešte musia analyzovať situáciu a pokúsia sa nájsť kompromisné východisko prijateľné pre obe strany. Aj preto je dôležité, aby sa pre udržanie produkcie tejto tradičnej okopaniny, ktorej sa v našich podmienkach darí, ale aj pre vytvorenie konkurenčných podmienok v rámci otvoreného trhu, zachovala aspoň súčasná úroveň podporných mechanizmov.

V roku 2016 pestovatelia mohli rátať v schéme priamych podpôr so 134,04 €/ha v rámci zjednodušeného režimu základnej platby na plochu (tzv. SAPS) a k nej so 71,37 €/ha pri dodržaní poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie. Cukrová repa bola zaradená medzi tzv. „citlivé komodity“ a od roku 2015 na ňu PPA vypláca pestovateľom viazanú platbu na produkciu, teda na výmeru v danom hospodárskom roku. Vlani (2016) bola na úrovni 374,11 €/ha (pozn. pre rok 2017 bude suma stanovená asi v septembri t.r.). A práve táto je ohrozená krátením v ďalšom rozpočtovom období.

Sektor výroby cukru zamestnáva na Slovensku priamo aj nepriamo vyše 3 000 ľudí, takže by malo byť v záujme zachovať túto výrobu. Diskusia o budúcej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020 už prebieha, a je teda v záujme Slovenska, aby cukrová repa bola naďalej zaradená medzi citlivé komodity a aby podpora zostala zachovaná prinajmenšom na rovnakej úrovni aj v ďalšom období.