Výroba mlieka zažila za ostatné dva roky významne zmeny. Odstránenie kvót a následný prepad cien spôsobil otras, z ktorého sa odvetvie spamätáva doteraz. Aktuálne navrhnutá štátna pomoc pre rezort pôdohospodárstva sa, podľa účastníkov Dňa prvovýrobcov mlieka, podobá zlému vtipu. Odvetvie opäť postaví do zložitej situácie.

„Dnes môžeme smelo konštatovať, že chov hovädzieho dobytka je stabilizovaný. Som presvedčený, že ak by nebola vlani poskytnutá podpora vo výške 33 miliónov eur, tak je situácia iná. Nie je pravdou, že počet dojníc klesá. Taktiež sme nezaznamenali ani výrazný pokles pri produkcii surového kravského mlieka,“ uviedol Štefan Ryba, šéf poľnohospodárskej sekcie na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Mierny nárast počtu dojníc potvrdili aj zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ktorý podujatie zorganizoval.

„Podľa údajov Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, dosiahol na začiatku roku počet dojníc 124 tisíc kusov a v septembri 2017 to bolo 126 tisíc kusov,“ informuje Alexander Pastorek, predseda SZPM.

Minuloročné prostriedky určené na elimináciu dôsledkov prepadu cien mlieka boli len dočasným a nesystémovým opatrením.

„Po mliečnej kríze sme sa sústredili na oblasti, ktoré považujeme za dôležité. Orientácia na podporu zelenej nafty, tvorbu rizikového fondu, veterinárnu prevenciu alebo likvidáciu kadáverov. Systémy máme pripravené tak, že ak bude dnes schválený finančný rámec, tak to zajtra môžeme spustiť,“ hovorí Štefan Ryba.

Práve téma návrhu štátneho rozpočtu rezonovala medzi chovateľmi hovädzieho dobytka najsilnejšie. Prostriedky určené na dofinancovanie výroby mlieka zatiaľ v návrhu nevidieť. Štátna pomoc zo strany okolitých štátov je pritom dlhodobo štedrá a spoločný európsky trh otvorený.

„Podpora zelenej nafty pri zaťažení do 0,2 dobytčej jednotky dosahuje 4,3 českej koruny na liter nafty. Pri zaťažení nad 0,4 dobytčej jednotky hovoríme o podpore 9,5 koruny,“ povedal Josef Kučera z Českomoravskej spoločnosti chovateľov.

Okrem vymenovania ďalších podporných opatrení svoju pozornosť obrátil aj k samotnému speňažovaniu mlieka.

„Riešenie nízkych cien je aj v spoločnom odbyte. Mliekárenské družstvo Jih obchoduje 17 – 18 percent celkového objemu českého trhu a ceny za ktoré predáva komoditu spracovateľom sú výrazne vyššie, ako keď poľnohospodár obchoduje svoju výrobu sám. Štyri najväčšie odbytové organizácie predávajú 40 percent produkcie mlieka. Tí, ktorí sú organizovaní v silných odbytových organizáciach, majú aktuálnu cenu 34,5 až 35 centov za kilogram,“ uviedol zástupca českého zväzu.

Slovenskí chovatelia predávajú mlieko zväčša samostatne. Posledná štatistikou zverejnená nákupná cena z augusta 2017 hovorí, že prvovýrobcovia predávali produkciu za 31 centov. Za prvých osem mesiacov cena vzrástla o 2 centy a len veľmi plazivo sa šplhá na predkrízové hodnoty.

„Informácie od kolegov z jednotlivých mliekární hovoria, že v mesiaci október a november bude nárast cien skokovejší,“ hovorí Alexander Pastorek.

Podľa údajov SZPM sú výrazné rozdiely v cenách mlieka aj v jednotlivých regiónoch. Pokiaľ najvyššia cena je v Žilinskom kraji, tak najnižšiu dostávajú chovatelia v Nitrianskom kraji. Rozdiely medzi slovenskými regiónmi presahujú až 3 centy za kilogram.

Ďalší a dlhodobý rozdiel je už tradične medzi priemernou cenou v Európskej únii a na Slovensku. Dosahuje 4 centy v neprospech slovenského producenta mlieka.

Priemerné výrobné náklady na liter mlieka v Európskej únii, podľa združenia Európskych mliečnych farmárov, dosahujú 45 centov. Do európskeho porovnania je zapojených aj 13 slovenských subjektov, ktoré vykázali priemernú výrobnú cenu na úrovni 41 centov za kilogram.

Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vykazuje priemerné náklady na liter mlieka nižšie. Do hodnotenia je zapojených 49 subjektov a priemerné náklady sú na úrovni 39 centov.

Aj keď obe porovnania ukazujú odlišnú metodiku, slovenskí chovatelia z nich vychádzajú ako úspešní. Aj preto na svojom stretnutí vyzývali, aby boli vytvorené podobné podmienky, ako sú v okolitých štátoch. Pokiaľ prostriedky na Spoločnú poľnohospodársku politiku sa už dostali na úroveň európskeho priemeru, tak v národných podporách výrazne zaostávame. Tento stav sa dlhodobo neprejavuje len vo výrobe mlieka na hranici rentability, ale v neustálom narastaní investičného dlhu.

„Za posledných desať rokov u nás vznikli priestranné vzdušné kravíny, priemerná veľkosť stáda sa zvýšila o 60 percent a významné zmeny nastali aj v systéme ustajnenia, kŕmenia a genetiky. Nie je preto náhodou, že 94 percent českých dojníc je chovaných v podnikoch so stádom, ktoré presahuje 70 dojníc,“ hovorí Josef Kučera z Českej republiky.

K takýmto investíciám do rozvoja chovu dobytka na Slovensku, podľa Mariana Kohúta, člena predstavenstva SPPK za Žilinský kraj, nedošlo. Ten vo svojom príspevku upozornil aj na problém ANC oblastí. Medzipilierový presun finančných prostriedkov priniesol problém najmä do severných oblastí Slovenska.

„Chceme tu žiť a rozvíjať náš kraj. Výroba mlieka je často jedinou oblasťou, ktorú môže poľnohospodársky podnik v našich podmienkach realizovať,“ hovorí M. Kohút.

Samotný prínos výroby mlieka je pritom oveľa širší, ako sa na poľnohospodárskych podujatiach prezentuje. Nehovoríme len o zamestnanosti, alebo zhodnocovaní komodít. Ide napríklad o pravidelný tok finančných prostriedkov, ktoré do podniku prichádzajú. Pravidelné vlastné prostriedky znižujú potrebu cudzích zdrojov. Ďalším faktorom je vplyv na rastlinnú výrobu.

Poľnohospodárstvo je komplexnou oblasťou, ku ktorej vždy patrila rastlinná a živočíšna výroba. Podpory na plochu, alebo greening sú síce podpory na hektár, ale nikde nie je napísané, že len pre rastlinnú výrobu.