Slovensko je v obkľúčení vírusového ochorenia, ktoré môže vraziť nášmu chovu ošípaných smrteľný úder. V Európe bolo zaznamenaných už 240 ohnísk afrického moru ošípaných u chovateľov a dvetisíc pozitívnych nálezov u diviakov. Eliminovať prípadné škody z nákazy je možné len v súčinnosti rezortného ministerstva, veterinárnej správy a poľovníkov. Zhodli sa na tom dnes na medzinárodnom podujatí, ktoré sa uskutočnilo na Agroinštitúte v Nitre, zástupcovia menovaných organizácií.

„Sme v obkľúčení krajín, kde bol africký mor ošípaných zaznamenaný. Ten sa prejavuje takmer 100-percentnou úmrtnosťou nakazených zvierat a vážne ohrozuje naše chovy. Sme jedna z ojedinelých krajín, kde sa v chovoch hydiny neprejavila vtáčia chrípka. Verím, že sa nám spoločnými silami podarí ochrániť aj našich producentov bravčového mäsa,“ uviedla na dnešnej tlačovej konferencii Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Štátna veterinárna a potravinová správa v roku 2017 vyšetrila viac ako 2200 ulovených a 300 uhynutých diviakov najmä v najrizikovejších oblastiach. Tými sú ukrajinská, poľská a česká hranica.

„Choroba nie je prenosná na ľudí, ale v skrytej forme ju vie človek preniesť napríklad do chovu, kde je zamestnaný. Aktívny poľovník by nemal pracovať na farme ošípaných,“ informuje Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ ŠVPS.

Spôsobov, ako sa vírusové ochorenie môže dostať na farmu je viacero. Nebezpečná je najmä blízkosť diviakov, kontaminované krmivo, alebo slama.

„Sme poučení z klasického moru ošípaných, ktorý náš podnik postihol v roku 2004. Znamenalo to pre nás likvidáciu celého stáda na jednej farme. Odvtedy sme investovali značné finančné zdroje do ochrany chovu. Ide najmä o dôkladné oplotenie celej farmy, alebo vybudovanie vstupov s dezinfekčnými brodmi. Zamestnanci vchádzajú do priestorov farmy cez hygienickú smyčku, ktorá pozostáva zo sprchovania a prezlečenia. Na farmu je prísny zákaz vstupu osôb, ktoré tam nemajú čo robiť,“ vymenúva pre poľnoinfo.sk Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol Boľkovce.

Ide o jedného z najvýznamnejších chovateľov ošípaných na Slovensku. Na dvoch farmách majú umiestnených 1050 prasníc. V prípade, že by sa nakazilo na farme len jediné zviera, musí byť zlikvidovaný celý chov. Jeho prípadné obnovenie by bolo náročnou a dlhodobou úlohou. 

„Najväčším problémom, s ktorým sa ako poľnohospodári nemáme akým spôsobom vysporiadať, je premnoženie diviakov,“ hovorí Rastislav Slocík.

Na vysoké počty lesnej zvery už tradične upozorňujú poľnohospodári takmer z celého územia Slovenska. Dôvodom sú nízke plány odstrelu, alebo ich neplnenie. Škody sú v mnohých podnikoch najmä v oblasti Novohradu, Gemera, Tekova, alebo hornej Nitry značné. Nie je neobvyklé, aby poľnohospodár napočítal aj stopäťdesiat kusov vysokej zvery, ktorá sa pasie na poli.  

„Nesmierne dôležité sú aj aktívne opatrenia voči sekundárnym vektorom ako líška, jazvec, havran, alebo krkavec. Cieľom je znižovať nie len počty diviačej zvery, ale napríklad aj líšok,“ hovorí Tibor Lebotský, prezident Slovenskej poľovníckej komory.

V Českej republike zaznamenali nákazu v okrese Zlín. Tu je situácia z veľkej časti pod kontrolou, aj keď kontaminované územie je veľmi blízko slovenskej hranice. Tamojšie štátne orgány územie s nakazenými zvieratami z časti oplotili elektrickými, alebo pachovými oplôtkami. Dochádza k odstrelu diviačej zvery a k systematickému hľadaniu uhynutých zvierat. Celkovo ide o územie s rozlohou 56 kilometrov štvorcových. 

Horšia situácia je na Ukrajine, ktorá pôsobí ako časovaná rozbuška. Nákaza sa tu objavuje v rôznych oblastiach a práve od nášho východného suseda existuje, podľa zástupcov štátnych orgánov, najväčšie riziko prenosu ochorenia na Slovensko.

„Prijali sme opatrenia na ukrajinskej hranici. Naše 24-hodinové kontroly na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké a Čierna nad Tisou kontrolujú prevoz tovaru. Vírus vie v tepelne neopracovaných výrobkoch prežívať 6 mesiacov a v mrazených výrobkoch 1000 dní. Len vo Vyšnom Nemeckom ročne skonfičkujeme 1 – 2 tony bravčového mäsa od turistov, alebo ľudí, ktorí prichádzajú na Slovensko za prácou,“ uviedol Jozef Bíreš.

Z Ukrajiny je napríklad zastavený aj dovoz živých ošípaných, alebo bravčového mäsa.